Podľa štatistických údajov sú najvýznamnejšími zdrojmi znečistenia ovzdušia v SR energetický priemysel (tepelné elektrárne), metalurgický priemysel a doprava. Až potom je to chemický priemysel.

Spaľovacie procesy a priemysel sú hlavnými prispievateľmi znečisťovania ovzdušia oxidmi síry a tuhými znečisťujúcimi látkami (TZL). Podiel dopravy je významný pri znečisťovaní ovzdušia oxidmi dusíka NOx a oxidom uhoľnatým CO. Za jeden rok sa následkom ľudskej činnosti emituje do ovzdušia našej planéty podľa hrubého odhadu 15.109 kg oxidov dusíka NOx, 60.109 kg oxidov síry , 180.109 kg oxidu uhoľnatého CO a 14 000.109 kg oxidu uhličitého CO2. Tieto číselné údaje síce ohurujú veľkosťou, ale nevytvárajú presnú predstavu o množstve. Názornejšie je vyjadrenie, že v priemyselne vyspelých krajinách, podľa veľmi hrubého odhadu, je do ovzdušia vypustených za jeden rok na každého človeka 1 000 kg látok.

Konkrétne druhy dopravy a ich vplyvy

Cestná doprava:

Na znečistení ovzdušia sa najviac podieľa cestná doprava, ktorá vyprodukuje 91-97% škodlivých emisií zo všetkých druhov dopravy. Pri spotrebe 10 litrov na 100 km spáli motor osobného auta ročne priemerne okolo 1000 litrov benzínu a z jeho výfuku unikne do ovzdušia cca 350 kg oxidu uhoľnatého, 50 kg uhľovodíkov, 15 kg oxidu dusíka, vyše 0,5 kg olova a ďalších cca 250 druhov škodlivín, ktoré ovplyvňujú ľudské zdravie. Rušné križovatky miest vykazujú hlukovú hladinu 90 DB aj viac (prípustná norma je 65 dB). Veľké rozlohy cestných komunikácií nedovoľujú presakovanie vody do podložia a znečisťujú povrchovú vodu saponátmi, olejmi a ropnými produktmi.

Železničná doprava:

Je environmentálne i energeticky veľmi výhodná. Podľa európskych štatistík spotreby energie u železníc v porovnaní s cestnou dopravou 1:6 a s leteckou dopravou 1:17. Podľa odborníkov výstavba diaľnice si vyžaduje 3-4 krát viac energie a materiálu ako výstavba železnice o tej istej kapacite. V železničnej doprave dnes ako palivo dominujú elektrina a nafta. Žiadne iné paliva nie sú schopné konkurencie. Pri stále rastúcom počte elektrifikovaných tratí a možností vyrábať elektrinu z obnoviteľných zdrojov energií, nemajú iné palivá ani význam. Parné lokomotívy, ktoré boli jedinou alternatívou v minulosti sú dnes skôr zvláštnosťou a využívajú sa ako turistické atrakcie alebo v chránených územiach. Tak ako postupuje elektrifikácia tratí, aj naftou poháňané lokomotívy sa vo svete stávajú stále menej používanými. Súvisí to s tým, že elektrické lokomotívy sú jednoznačne výhodnejšie tak z hľadiska ceny ako aj z hľadiska záťaže životného prostredia emisiami. Vyššie náklady na vybudovanie elektrifikovanej trate sú v praxi vyvážené nižšími prevádzkovými nákladmi.

Vodná doprava:

Je síce málo náročná, ale spôsobuje enormné zásahy do vodných ekosystémov, morfológie a režimu vodných tokov. Podľa štatistiky jedna motorová loď alebo čln za 1 mesiac vypustí do vody 100-200 litrov oleja. Vodná doprava si tiež vyžaduje náročnú infraštruktúru. Palivá, ktoré ako alternatívy k, v súčasnosti používanému ťažkému oleju, pre lodnú dopravu prichádzajú do úvahy sú zemný plyn, vodík a veterná energia. Výhodou ťažkého oleja je jeho cena. Nevýhodou je, že jeho spaľovanie vedie k vyšším emisiám škodlivých látok. Výhodou alternatívnych palív je, že spaľovanie je oveľa čistejšie ako v prípade ťažkého oleja a vyžaduje si nižšie náklady na údržbu. Nedostatkom však je, že chýba infraštruktúra v zásobovaní týmito palivami. Vodík je navyše aj veľmi drahým palivom, vietor je nespoľahlivý a jeho využitie si vyžaduje aj viac ľudskej práce.

Súčasná úroveň kvality vzduchu v európskych mestách je nízka. Podľa štúdie Európskeho centra kvality vzduchu až 70% miest vykazuje minimálne raz do roka výskyt tzv. zimného smogu, ktorý je charakterizovaný zvýšenými koncentráciami tuhých častíc, SO2 a NO2. Navyše vo všetkých krajinách EÚ sa vyskytuje tzv. letný smog, pri ktorom koncentrácie prízemného ozónu prekračujú limity ochrany zdravia.

Napriek tomu, že úroveň motorizácie na Slovensku ešte nedosiahla úroveň najvyspelejších krajín, sú emisie škodlivín z dopravy významné aj u nás a majú podobne ako v ostatných vyspelých krajinách rastúci trend. Údaje o emisiách zo spaľovania fosílnych palív v Slovenskej republike v roku 1994 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Emisie z Celkovej emisie dopravy

CO2 - 4,19 mil. ton z 43,4 mil. ton
NOx - 53 tis. ton zo 171 tis. ton
CO - 185 tis. ton zo 411 tis. ton
SO2 - 3 tis. ton z 239 tis. ton

Možnosti znižovania emisií:

Existuje viacero spôsobov, ako je možné znížiť emisie škodlivých látok a hluku z dopravy. Ideálnym riešením by bol prechod na tzv. čisté palivá (vozidlá s nulovými emisiami). Posilňovanie verejnej dopravy, ktorá by mohla výraznou mierou prispieť k ozdraveniu ovzdušia hlavne v mestách, ustupuje do úzadia osobnej automobilovej doprave.

Technologické opatrenia:

Najúčinnejšou cestou čistenia výfukových plynov benzínových motorov v súčasnosti je použitie katalyzátora. Nové katalyzátory sú pri optimálnych podmienkach schopné znížiť emisie oxidov dusíka, oxidu uhoľnatého a uhľovodíkov takmer o 90%. Tento efekt je však znížený počas doby od studeného štartu až po jeho zohriatie na optimálnu teplotu. Celkový účinok zníženia uvedených emisií počas životnosti automobilu sa odhaduje na 60-80% v porovnaní s vozidlom bez katalyzátora. Katalyzátor však nemá vplyv na znižovanie emisií skleníkových plynov.

VEREJNÁ DOPRAVA

Inou cestou ekologizácie dopravy je rozvoj verejnej dopravy hlavne v mestách. Tu sa prejavujú negatívne vplyvy motorizmu najzávažnejšie. Sú to práve mestá, kde je možné docieliť najvyššie úspory energie a zlepšenie životného prostredia. Najúčinnejšími sú opatrenia zamerané na premiestnenie cestujúcich z osobných áut do verejných dopravných prostriedkov a podporovanie bicyklovej dopravy. Okrem zlepšenia verejnej dopravy a podpory bicyklovej prepravy sem patrí napr. aj vyberanie parkovacích poplatkov, rôzne zákazy vstupu automobilov do centier miest a iné.

Ekologické vozidlá jazdiace na iné palivá ako je benzín alebo nafta sa objavujú na cestách už niekoľko rokov a možno ich rozdeliť do nasledovných skupín.

Vozidlá spaľujúce:

- fosílne paliva (zemný plyn, propán), biopalivá (metanol, etanol, bionaftu, bioplyn, drevný plyn), vodík.

Vozidlá:

- elektrické využívajúce energiu z batérií, solárnych článkov alebo palivových článkov, hybridne kombinujúce výhody rôznych palív, vozidla na dusík.

Hluk:

Hluk vznikajúci pri prevádzke motorových vozidiel je škodlivinou, ktorej význam nie je u nás celkom docenený. Ukazuje sa, že vysoká úroveň hluku v blízkosti ciest má za následok predovšetkým poruchy spánku, výskyt depresií, vyšší krvný tlak a ovplyvňuje aj správanie osôb. Hluk má za následok 2% infarktov srdca, ktorým by bolo možné zabrániť, ak by hladina hluku klesla pod 65 decibelov. V mestách s hladinou hluku nad 75% decibelov môže u človeka dôjsť až k poruche sluchu.

Znižovanie spotreby:

Jednoduchou cestou zníženia spotreby je obmedzenie povolených rýchlostí na cestách. Vo všeobecnosti platí, že priemerné vozidlo s benzínovým motorom má až o 30% nižšiu spotrebu pri rýchlosti 90 km/h. Obmedzenie rýchlosti má okrem zníženia spotreby pozitívny vplyv aj na zníženie emisií oxidov dusíka (čo platí hlavne pre vozidlá bez katalyzátorov). Opatrenia na zníženie škodlivých emisií: Prístroj na zníženie emisií z výfukových plynov z benzínových motorov sa nazýva katalyzátor, ktorý sa umiestňuje medzi motor a výfuk a pracuje len pri použití bezolovnatého benzínu. Dnešné moderné katalyzátory v osobných automobiloch znižujú emisie výfukových plynov pri zahriatom motore a v závislosti na rýchlosti jazdy nasledovné: CO o 80%, NOx o 85% a VOCs o 90%. Na druhej strane však zvyšujú koncentráciu oxidu uhličitého.