referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Otília
Štvrtok, 12. decembra 2019
Biodiverzita – predstava a jej uplatnenie
Dátum pridania: 22.01.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: germanka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 230
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 6m 30s
Pomalé čítanie: 9m 45s
 

Pojem biodiverzita sa v krátkom čase stal vo svete jedným zo sloganov, ktorí používajú nielen odborníci, ochrancovia prírody, ale aj politici. Skloňuje sa vo vládach a parlamentoch rôznych štátov sveta, diskutuje hlasuje sa o biodiverzite a jej ochrane. Všeobecný záujem o problematiku biodiverzity, o jej ochranu dostal visačku OSN na „summite“ o ochrane a rozvoji životného prostredia (UNCED) v júni 1992 v Rio de Janeiro tým, bola prijatá Konvencia o biodiverzite.

Konvencia o biodiverzite obsahuje požiadavky na ochranu, inventarizáciu (identifikáciu), monitoring a výskum biodiverzity, ochranu in situ a ochranu ex situ. Jej cieľom je ochrana biodiverzity, trvalo udržateľný spôsob využívania jej zložiek a spravodlivé a rovnocenné podieľanie sa na prínosoch, ktoré plynú z využívania genetických zdrojov.

Je teda celkom zjavné, že problematike biodiverzity sa musí venovať pozornosť aj biologická verejnosť, nech by bol názor jej jednotlivých členov na tento problém akýkoľvek.

Definície biodiverzity
Pojem biodiverzita (biologická rozmanitosť, mnohotvárnosť) je definovaný vo veľmi všeobecnej rovine a niektorí ho preto považujú za vágny, pripúšťajúci rôzne interpretácie významu. Uvediem preto definície z niektorých medzinárodných materiálov a dokumentov, ktoré sú venované problematike biodiverzity.

Biodiverzita je rôznorodosť a premenlivosť medzi živými organizmami a ekologickými komplexami, v ktorých sa tieto vyskytujú. Biodiverzita znamená premenlivosť všetkých žijúcich organizmov vrátane, inter alia, suchozemských, morských a iných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou, zahŕňa mnohotvárnosť v rámci druhov, medzi druhmi i medzi ekosystémami

Mnohotvárnosť života a biodiverzita znamená to isté. Referujú o mnohotvárnosti celého života, divého i domestifikovaného, na všetkých úrovniach
Biologická diverzita znamená rozmanitosť génov, genotypov a genofondov a ich vzťah k prostrediu na molekulárnej, populačnej, druhovej a ekosystémovej úrovni.

Biologická rozmanitosť alebo biodiverzita je tu definovaná ako vlastnosť skupín alebo tried živých jednotiek byť rozrôznenými/premenlivými. Preto každá trieda entity – gén, bunka, jedinec, druh, spoločenstvo, alebo ekosystém – má viac než jeden druh. Diverzita je základnou vlastnosťou každého biologického systému. Pretože biologické systémy sú hierarchické, diverzita sa sama prejavuje/manifestuje na každej úrovni biologickej hierarchie, od molekúl po ekosystémy.

Biologická diverzita znamená pestrosť života vo všetkých jeho formách. Hlavné úrovne diverzity sú: diverzita ekosystémov (počet a frekvencia rozličných spoločenstiev organizmov a ich prostredí), druhová diverzita (počet a frekvencia rozličných druhov) a genetická diverzita (ktorá tu znamená ako genetickú premenlivosť, tak aj počet a frekvenciu geneticky rozdielnych populácií.

Biodiverzita ako vedecká koncepcia
Niektorí považujú pojem biodiverzita a celú problematiku biodiverzity za „starý problém v novom šate“. Na prvý pohľad by sa skutočne mohlo zdať, že ide o starý problém ochrany druhov rastlín a živočíchov, ktorý sme donedávna u nás označovali termínom „špeciálna ochrana prírody“ či „druhová ochrana“. V skutočnosti však ide o výrazný posun v nazeraní na živú prírodu, na jej premenlivosť, štruktúru a fungovanie, ktorý súvisí s novými poznatkami v ekológii, ale aj v ostatných odboroch biológie (populačná ekológia a genetika). Je to aj reakcia na súčasný stav ochrany živej prírody, na neúspešné pokusy čeliť neželateľným zmenám živej prírody, pokus o hľadanie novej stratégie ochrany živej prírody a života vôbec.

Koncepcia biodiverzity akceptuje predstavu o biologickej komplexnosti organizmov a teóriu hierarchickej organizácie prírody (organizačné úrovne živej hmoty: molekuly, gény, bunky, orgány, jedince, populácie, druhy, spoločenstvá, ekosystémy, biosféra) a predstava o škálovaní priestoru a času.
Koncepcia biodiverzity reprezentuje v súčasnosti široký, komplexný a integrujúci pohľad na živú prírodu, na premenlivosť živých organizmov. Koncepcia zahŕňa celú živú prírodu, celú variabilitu, ktorá sa vyvinula počas dlhého historického obdobia od génov až po ekosystémy resp. biosféru.

Koncepcia biodiverzity je univerzálna, pretože vyjadruje podstatu a charakter existencie života na planéte Zem ako veľkú rozmanitosť tvarov, štruktúr a funkcií. Tento prístup je veľmi progresívny, pretože a priori neuprednostňuje a ani nezanedbáva žiadnu zo štruktúr, žiadnu z organizačných úrovní živej hmoty, ale umožňuje hľadanie a hodnotenie vzájomných vzťahov medzi nimi. Jedným termínom vyjadruje zložitosť živej prírody, pričom práve tým je zjednocujúci pre všetkých biológov a ďalších špecialistov v oblasti ochrany prírody.

Uplatnenie tejto koncepcie v praxi však predpokladá sústredenie poznatkov a ďalší výskum na rôznych úrovniach ich vzájomnej väzby. Problematika biodiverzity zahŕňa otázky vzniku a tvorby biologickej rozmanitosti, premenlivosti a dedičnosti, javy na úrovni populácií a druhov, premenlivosť biologických spoločenstiev a ekosystémov, pričom sa zaujíma o funkcie a význam nižších úrovní pre vyššie úrovne.

Vznik a zdroje biodiverzity
Dedičná zložka biologickej diverzity sa reprodukuje na molekulárnej úrovni a označuje sa ako genetická diverzita. Celá dedičná diverzita organizmov vzniká na molekulárnej úrovni v jave génovej mutácie (sensu lato). Inak možno povedať, že mutácie generujú diverzitu. Proces mutácií vytvárajú genetickú diverzitu a umožňuje život. Genetické rekombinácie tiež ovplyvňujú diverzitu jedincov a populácií.

Diferenciácia a speciácia vytvárajú diverzitu druhov. V týchto procesoch sa netvorí nová genetická informácia, skôr je existujúca informácia rozdeľovaná do diskrétnych jednotiek. Hoci sa zdá, že druhy existujú nezávisle, väčšina druhov je funkčne spojená s inými druhmi a vytvárajú spoločenstvá a ekosystémy.

Diverzita je výsledok dvoch tokov, nová diverzita je stále „vstrekovaná“ (injikovaná) do biologických systémov (od buniek po ekosystémy) prostredníctvom mutácií, rekombinácií a podobných javov. Na druhej strane je eliminovaná prírodným výberom (selekciou). Mutácia a selekcia určujú, aký druh diverzity existuje v akomkoľvek časovom okamihu.

Udržiavanie a evolúcia diverzity je riadená dvomi rozdielnymi agens. Na jednej strane sú to vlastnosti nukleových kyselín, nesúcich informáciu a samoreplikujúcich sa; na druhej strane je to kompetícia o energiu a zdroje, nielen preto, aby sa reprodukovali nukleové kyseliny, ale väčšinou preto, aby sa reprodukovali nosiče nukleových kyselín.

Darwinov model evolúcie je vedecky rigorózny opis procesov, ktoré generujú a udržujú biologickú diverzitu na infrašpecifickej úrovni a nemôžeme ho jednoducho rozšíriť na vyššie taxonomické jednotky a spoločenstvá. Je veľa nezodpovedaných otázok a veľa predstáv na:
-molekulárnej, bunkovej a orgánovej úrovni,
-na úrovni ekosystémov, na ktoré musíme hľadať odpoveď, aby sme pochopili fungovanie biosféry a jej zložiek.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.