Problém je totiž v tom, že počítače a ďalšie zariadenia z oblasti IKT patria medzi výrobky veľmi nepriaznivé pre životné prostredie. Obsahujú totiž príliš veľa škodlivých materiálov. V katódových trubiciach monitorov je napríklad veľa olova a kadmia, bróm číha v doskách plošných a integrovaných spojov, laptopové batérie obsahujú lítium, protipožiarnu odolnosť umelohmotných skríň sa zvyšuje pridaním ťažkých kovov. A tak by sme pohli pokračovať selénom, chrómom, kobaltom, ortuťou a ďalšími prvkami a kovmi. Napokon bežný kompletný počítač obsahuje až tisíc rôznych látok. Pri nechránenom skladovaní alebo pri spaľovaní dochádza k devastovaniu pôdy, vody či vzduchu. A nie k nezanedbateľnému.


3.1. Analýza súčasného stavu vo svete a na Slovensku

Kontaminácia z elektronického odpadu

Podľa americkej Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA) až 70 percent kontaminácie amerických skládok odpadu ťažkými kovmi, ako sú olovo, ortuť či kadmium, pochádza práve z elektronického odpadu. Napokon od roku 1981, keď sa objavili prvé osobné počítače, začali postupne obsadzovať nielen pracovné stoly v úradoch, ale prenikli aj do domácností, kaviarní a všade tam, kde si ich človek dnes už v prenosnej laptopovej podobe môže zobrať. Minulý rok celosvetová produkcia len samotných osobných počítačov dosiahla podľa výskumnej spoločnosti Gartner Inc 186 miliónov kusov. Tento rok sa má vyrobiť 205 miliónov a budúci rok 217 miliónov kusov. A navyše nám pribudli mobilné telefóny, digitálne kamery, osobní digitálni asistenti (PDA), digitálne prehrávače hudby a ďalšie produkty.

Nejde pritom len o to, že ďalšie krajiny, podniky, inštitúcie a ľudia majú nové elektronické a komunikačné zariadenia, ale súčasne, vzhľadom na ich výrazný rozvoj, rastie aj ich obmena. Napríklad mnohé americké firmy menili svoje počítače už každé dva - tri roky. Americkí tínedžeri menia svoje mobily každých 11 mesiacov, dospelí každých 18 mesiacov, pričom každý rok spolu vymenia asi 15 miliónov handsetových súprav.


Likvidácia ako schodná cesta

A tak rastie aj množstvo elektronického odpadu. Podľa spoločnosti Gartner americkí zákazníci nahradia denne 133 000 osobných počítačov, čiže vyše 48 miliónov ročne. Americká National Safety Council predpovedá, že v najbližších niekoľkých rokoch zastará 315 miliónov až 680 miliónov počítačov len v USA. Pre zaujímavosť a porovnanie s našimi pomermi, americké federálne inštitúcie z toho vyradia 10 000 počítačov týždenne, teda vyše pol milióna ročne. Nečudo, veď v tomto roku vydá federálna vláda a ďalšie federálne úrady na kúpu nových informačných technológií 60 miliárd dolárov. Kde sa však hrabú na Kaliforniu, kde je vyradených denne 6 000 počítačov. K tomu pridajme ešte napríklad 130 miliónov zlikvidovaných mobilných telefónov, takže podľa International Association of Electronics Recyclers so sídlom v Albany spolu zlikvidujú vyše 2,1 milióna ton elektrických a elektronických výrobkov, teda asi 7,5 kg na jedného amerického obyvateľa. Z toho elektronický odpad tvorí 750 000 ton, čo je nepochybne málo. V Európe rastú hory elektrického a elektronického odpadu ešte výraznejšie. V Európskej únii je to asi 6 miliónov ton ročne, čo znamená asi 16 kilogramov na obyvateľa. V Nemecku sa pritom takýto odpad odhaduje v tomto roku na 1,089 milióna ton, teda 13,41 kilogramu na obyvateľa. Vo Veľkej Británii je to viac než jeden milión ton, teda 13,5 kilogramu na obyvateľa. Na celom svete podľa spoločnosti Gartner "odišlo do výslužby" v minulom roku 118,3 milióna počítačov, v tomto roku to bude 140,1 milióna a v budúcom 153,9 milióna kusov.


Problém povážlivých rozmerov

Výsledkom je, že e-waste, ako sa označuje elektronický odpad, sa stal jedným z najzávažnejších problémov čo do množstva, ale aj čo do ekologického a zdravotného nebezpečenstva. USA, ktoré ako jediná vyspelá krajina neratifikovali Bazilejskú konvenciu, ktorá od roku 1992 upravuje a kontroluje export nebezpečného odpadu, sa zatiaľ spoliehajú na jeho vývoz do rozvojových štátov, najmä do Číny, kde smeruje až 80 percent amerického elektronického odpadu a 23 000 ton ročne ilegálne dovezeného z Veľkej Británie. Je to preto, že rozobratie a skladovanie jedného počítača tam stojí menej ako desatinu ceny v USA. Strediskom dovozu elektronického odpadu do Číny je mesto Guiyu asi 350 kilometrov severovýchodne od Hongkongu. O rozsahu tam spracovávaného elektronického odpadu z USA, ale aj z Japonska, Južnej Kórey a Európskej únie, svedčia dva fakty. Len cez Hongkong sa tam dostane väčšinou ilegálne asi 10 miliónov kontajnerov s elektronickým odpadom ročne. Ten potom v Guiyu spracováva v primitívnych podmienkach bez ochranných prostriedkov vyše stotisíc ľudí. Pravda, aj Čína a ďalšie ázijské krajiny si začali uvedomovať škodlivosť tohto odpadu a preto možnosti jeho vývozu sú čoraz obmedzenejšie. A tak zostáva jediná cesta, ktorou je úplná recyklácia elektronického odpadu.