Kroky Európskej únie

Najdôraznejšie kroky na ceste k recyklácii elektronického a elektrického odpadu urobila Európska únia, v ktorej síce nebezpečný elektronický odpad predstavuje len štyri percentá z dvoch miliónov ton celkového odpadu, no rastie 2- až 3-krát rýchlejšie než akýkoľvek iný druh odpadu. Európska únia ihneď prijala Bazilejskú konvenciu a zakázala vývoz nebezpečného odpadu, hoci k ilegálnej preprave dochádza stále. Potom sériou svojich direktív zásadným spôsobom mení spôsob, akým technologické spoločnosti vyrábajú svoje produkty a zodpovedajú za ne až "do konca ich života". V dôsledku toho možno povedať, že elektronické výrobky sa stávajú "zelenšími". Európsky parlament a Európska rada prijali 27. januára 2003 direktívu 2002/96/EC o odpade z elektrických a elektronických zariadení (WEEE), ktorú upravila direktíva 2003/108/EC. Na ich základe budú musieť výrobcovia elektrických a elektronických zariadení od 13. augusta tohto roku odobrať a znovu využiť separátne vyzbieraný elektrický a elektronický odpad. Inými slovami, budú ho musieť ekologicky recyklovať. Koncom roku 2006 by členské štáty Európskej únie mali vyzbierať v priemere ročne štyri kilogramy takéhoto odpadu na obyvateľa. Ďalšia direktíva Európskeho parlamentu a Európskej rady 2002/95/EC, prijatá taktiež 27. januára 2003, zakazuje používanie niektorých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (ROHS). Konkrétne ide o zákaz používania olova, ortuti, kadmia, šesťmocného chrómu a dvoch typov brómovaných spomaľovačov horenia PBB a PBDE v spotrebných a technologických výrobkoch, ktorých postupná realizácia sa začína od 1. júla 2006 a skompletizuje sa o dva roky neskôr. Navyše sa dokončuje príprava direktívy o registrácii, ohodnotení a schvaľovaní chemikálií (REACH), za základe ktorej budú musieť výrobcovia tiež testovať ich bezpečnosť.


Tlak legislatívy

Zákon podobný direktíve Európskej únie o zákaze niektorých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach prijala minulý rok aj Čína, čím sa znemožňuje dovoz najnebezpečnejších elektronických výrobkov a ich častí a pripravuje zákonnú úpravu elektronickej recyklácie. V Japonsku taktiež pripravujú podobné zákony, pričom už od roku 2001 majú dva programy na navrátenie a recyklovanie televízorov, práčok, chladničiek, klimatizácií a počítačov. Za počítače predané pred októbrom 2001 sa platí poplatok od 25 do 37 dolárov, v novších je už zahrnutý v cene. V roku 2003 sa preto recyklovalo už 87 percent všetkých elektronických a komunikačných zariadení vyhodených z domácností. Iná situácia je v USA, kde sa počet zastaraných elektrických a elektronických výrobkov do roku 2010 zvýši na 400 miliónov kusov. Federálna vláda si je síce vedomá problému vyplývajúceho z toho, ale dosiaľ neiniciovala prijatie príslušného zákona. Už vyše troch rokov však rokuje s výrobcami elektronických zariadení o tom, ako sa ekologicky zbaviť zastaraných výrobkov. Americkí producenti elektroniky, vrátane najväčších gigantov, boli najskôr proti akýmkoľvek svojim záväzkom podieľať sa na recyklácii elektronického odpadu. Argumentovali najmä hrozbou straty konkurencie schopnosti. V tom im dávali za pravdu aj analytici. Paul Jackson z Forrester Research síce priznal, že špičkoví výrobcovia ako Apple a producenti laptopov majú z každého výrobku zisk až 10 percent. Priznal však, že výrobcovia štandardného stolového hardvéru mali zisk len jedno až dve percentá. Podľa spoločnosti Gartner budú musieť výrobcovia na krytie nákladov na recykláciu jedného stolového osobného počítača vydať 50 dolárov a ďalších 10 dolárov ich bude stáť nahradenie nebezpečných látok v každom novom počítači. Americkí výrobcovia, dokonca za pomoci Washingtonu a hrozieb, že podajú žalobu Svetovej obchodnej organizácii (WTO), nedokázali presvedčiť Európsku úniu, aby svoje direktívy zjemnila. Naopak, Európsky parlament pritvrdil návrh Európskej komisie, najmä pokiaľ ide o jednoznačné označovanie výrobcov elektrotechniky a elektroniky, aby bolo jasné, kto za konkrétny výrobok ponesie náklady na recykláciu. Preto výrobcovia prišli na to, že im nezostáva nič iné, len sa prispôsobiť. Najmä, ak podobný tlak na recykláciu elektronického odpadu začal aj v USA.


Postoj výrobcov

Americkí ochrancovia životného prostredia vyvinuli silný tlak, na ktorý museli výrobcovia elektroniky odpovedať. Hewlett-Packard Development Co. sa zaviazala, že nebude posielať elektronický odpad do zahraničia. Dell súhlasil, že nebude staré počítače exportovať, nebude využívať väzňov na rozoberanie starých počítačov a nebude ich dávať na skládky odpadu. HP a IBM neskôr prijali rozhodnutie, že budú recyklovať každý počítač za poplatok 13 až 34 dolárov, za čo ich však niektoré recyklačné firmy kritizovali, lebo podľa nich sa to dalo urobiť v rozpätí 4 až 20 dolárov. Posledný významný krok urobili už spomínaný elektronický aukčný dom eBay spolu so spoločnosťami Apple Computer, Gateway, Hewlett-Packard, IBM a Ingram Micro, ktorý na nedávnej Prehliadke spotrebiteľskej elektroniky v Las Vegas vyhlásili recyklačný program Rethink, ktorý má Američanov motivovať k bezpečnému odstráneniu zastaraných počítačov a ďalšej elektroniky. Podľa štúdie environmentálnej organizácie Silicon Valley Toxics Coalition v kalifornskom San Jose totiž približne polovica amerických domácností má fungujúce, ale nepoužívané výrobky spotrebnej elektroniky. Ak k tomu pripočítame aj podniky a úrady, potom podľa Gartnera viac než 75 percent všetkých vyrobených počítačov zostáva v suterénoch, garážach, nepoužívaných spálňach, v skladoch či úradoch. Dôvody sú najmä dva.