Prvým je, že väčšina Američanov nechce platiť za recykláciu týchto výrobkov. Druhým, že sa obávajú zneužitia osobných dát, ktoré majú uložené na pevných počítačových diskoch. Preto program Rethink ponúka na webovej stránke zoznam zberných miest, kde možno zastaranú elektroniku odviezť a dokonca aj stiahnuteľný program na bezpečné vymazanie všetkých údajov z pevného disku. K pohybu však dochádza aj v oblasti zákonodarstva. Kalifornia ako prvý štát americkej únie prijala komplexný zákon o elektronickom odpade, na základe ktorého tamojší obchodníci musia účtovať likvidačný poplatok v rozmedzí 6 až 10 dolárov na recykláciu výrobku, keď sa už nebude používať. Kaliforniu nasledoval štát Maine, v ktorom od konca tohto roku budú výrobcovia zodpovední za spätné prevzatie a bezpečné zlikvidovanie zastaranej elektroniky. Koncom minulého roku dokonca federálna Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) podpísala prvé kontrakty na ekologickú likvidáciu zastaraných elektronických zariadení, ktoré majú federálne úrady, vo výške 9 miliónov dolárov.


Reakcia trhu EÚ

Z európskeho a celosvetového pohľadu však dôležitejšie je, že americkí výrobcovia si uvedomili, že na trh Európskej únie a postupne aj ďalších krajín sa dostanú vtedy, keď ich výrobky nebudú obsahovať zakázané nebezpečné materiály. Šéfka HP Carly Fiorina už v lete 2003 dala firemným laboratóriám príkaz, aby navrhli osobné počítače, ktoré budú oveľa "prívetivejšie" k životnému prostrediu. Pravda, to nie je celkom jednoduchý proces. David Lear, riaditeľ HP pre environmentálnu stratégiu, pripomenul, že ich spoločnosť má viac než 7 000 dodávateľov. Niektorí už urobili prvé významné kroky. Koncern Philips oznámil, že do leta bude spĺňať všetky požiadavky direktívy o zákaze niektorých nebezpečných látok. Niektoré japonské firmy už začali vyrábať svoje prvé výrobky bez olova, ktoré sa vo veľkom rozsahu používa na spájkovanie v zliatine s cínom. Olovo by v nej mali nahradiť zinok, striebro alebo meď, čo však tiež vyvoláva technologické a ekologické otázky. Najznámejší výrobca čipov Intel síce za Japoncami zaostal, ale termín 1. júl 2006 stanovený direktívou EÚ dodrží. Už pred rokom začal pracovať v Japonsku na výrobe bezolovnatej pamäte a na nedávnej Prehliadke spotrebiteľskej elektroniky v Las Vegas už predstavil niektoré základné dosky a čipy, ktoré neobsahovali žiadne olovo.

Aj keď Európska komisia prijala razantné kroky, všetko len tak ľahko nejde. Napokon realizácia oboch direktív si vyžiada podľa odhadov za najbližšie desaťročie asi 20 miliárd eur. Členské štáty Európskej únie mali najneskôr rok pred vstupom direktívy WEEE do platnosti, teda do 13. augusta 2004, ju implementovať do svojho zákonodarstva. Do stanoveného termínu to stihlo urobiť jedine Grécko. Preto Európske združenie spracovateľov elektroniky (EERA) vyjadrilo obavy nad dôsledkami tohto zaostávania. "Spracovatelia elektronického odpadu sú veľmi opatrní v investovaní do kapitálovo náročných zariadení na spracovanie v čase, keď presné podmienky zberu a spracovania sú stále nejasné," uviedla EERA a vyjadrila obavy, že ak to bude pokračovať, bude to mať negatívne dôsledky. Navyše, do popredia vystupuje aj ďalší problém, ktorým podľa EERA je, že členské štáty majú rozdielne interpretácie direktívy, čo sa prejavuje rozdielnou prísnosťou noriem na spracovanie elektronického odpadu.
Ešte ostrejšie to formuloval Hewlett-Packard. "Niektoré členské štáty používajú slobodu na zmenu ducha direktívy," vyhlásil hovorca HP a objasnil, v čom sa to najviac prejavuje: "Žiaden členský štát EÚ sa vo svojom národnom zákonodarstve nezmieňuje o tom, že ide o monopol, ale v skutočnosti je veľmi málo konkurencie." To výrobcov počítačov a ďalšej elektroniky, ako je HP, najviac znepokojuje, lebo náklady na počítače vyrobené do začatia vstupu direktívy WEEE do platnosti, teda do 13. augusta tohto roku, musia znášať oni, a preto chcú nižšie ceny. A to sa dá zabezpečiť jedine konkurenciou. Hewlett-Packard pritom uviedol ako príklad náklady na recykláciu digitálnej kamery. V Belgicku za to spracovatelia elektronického odpadu požadovali najprv 6 eur. Napokon na nátlak výrobcov cenu znížili na 1,50 eura. Ak by však bolo v Belgicku také konkurenčné prostredie ako v Nemecku, kde je najlepšie v celej EÚ, potom by recyklácia digitálnej kamery stála len 0,20 eura. Spoločnosť Electrolux, ktorá vyrába bielu elektrotechniku, platí za recykláciu niektorých svojich výrobkov vo Švédsku 5 eur. V Nemecku však môžu byť tieto náklady nulové a v niektorých prípadoch dokonca spracovatelia elektronického odpadu platia za odpadové výrobky. Preto výrobcovia vyzývajú Európsku komisiu, aby vypracovala záväznú interpretáciu direktívy WEEE a aby odporučila vládam členských krajín vytvoriť regulačné úrady na zabezpečenie konkurenčného prostredia v tejto oblasti. A tak je zrejmé, že cesta k úplne zelenej elektronike bude musieť prekonať ešte mnohé prekážky.

3.1.2.Ako správne naložiť s elektroodpadmi?

1) Nakladanie s novým elektroodpadom
Výrobca elektrozariadení je v zmysle zákona o odpadoch povinný zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebo kolektívne nakladanie s elektroodpadom pochádzajúcim z jeho výroby, dovozu alebo predaja po 13.8.2005. V prípade, že vlastníte takéto elektrozariadenia, nie ste zodpovedný za jeho recykláciu, kontaktujte dodávateľa, od ktorého ste nakúpili elektrozariadenia.