1. Úvod
Účelom tohto projektu je systémovo riešiť zber, separáciu, prepravu a zhodnotenie odpadov z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). Ide predovšetkým o riešenie, ktoré reaguje na novú, aktuálnu situáciu v spoločnosti z pohľadu súčasnej a zamýšľanej legislatívy týkajúcej sa nakladania OEEZ v praxi.
Problematika elektrických a elektronických zariadení po ukončení doby ich životnosti je vo svete aj v Slovenskej republike veľmi aktuálnou témou a to z viacerých hľadísk: environmentálneho, ekonomického, právneho ale aj technického (technologického).
Technická inovácia v oblasti týchto zariadení rastie priam exponenciálne. Priemysel produkuje obrovské množstvá novej techniky a to s použitím stále novších technológií. Toto núti užívateľov k rýchlej obmene zariadení, individuálne opravy prestávajú byť rentabilné, efektívnejšia je obmena zariadenia za nové, modernejšie. Všetky zariadenia, ktoré prestanú plniť svoju funkciu, končia svoj životný cyklus a stávajú sa odpadom. Takýto nárast odpadu, navyše obsahujúceho aj zložky kategorizované ako nebezpečný odpad, vzbudzuje obavy predovšetkým z hľadiska životného prostredia. Nezanedbateľný je aj fakt, že následne na skládkach a v spaľovniach mizne obrovský materiálový potenciál, ktorý možno využiť a šetriť tak aj primárne prírodne zdroje.
Vybudovanie funkčného systému, ktorý by zabezpečil plnenie si povinností zo strany povinných osôb s rôznorodými záujmami a prioritami a zabezpečil zapojenie užívateľov a ďalších subjektov zúčastnených na systéme zberu a spracovania je veľmi náročné.
Základným cieľom je zlepšenie a ochrana životného prostredia – znamená to, že všetky nepotrebné elektrospotrebiče musia byť spracované, zrecyklované a zneškodnené environmentálne vhodným spôsobom.
Potrebné je predovšetkým vytvoriť dostatočné spracovateľské kapacity, ktoré budú disponovať technológiami, zabezpečujúcimi požiadavky na šetrné spracovanie vo vzťahu k životnému prostrediu. Dôležitý je aj systém zberu, zvozu a celej logistiky. Významné miesto v takom systéme majú teda mestá a obce, prípadne ich združenia a spoločnosti, ktoré podnikajú v oblasti manipulácie s odpadom. Veľmi dôležitým článkom je aj radový občan. Tento musí byť jednak dobre informovaný o zaobchádzaní s OEEZ, a súčasne byť aj dostatočne motivovaný.
Nezanedbateľnou a často diskutovanou témou je aj otázka starých záťaží, zodpovednosti za jej riešenie. V tomto prípade je treba brať do úvahy aj fakt, že výrobky, ktoré túto záťaž tvoria, neboli konštruované tak a z takých materiálov, aby proces recyklácie podporovali. Obsahujú aj viac nebezpečných zložiek.
2. Právny rámec
2.1.Európska legislatíva
Základnou právnou normou, ktorá predstavuje enviromentálny prístup Európskej únie k problematike odpadov z elektrických a elektronických zariadení je Smernica EÚ 2002/96/EC.
Podľa Smernice sú výrobcovia a dovozcovia elektrických a elektronických zariadení od 13. augusta 2005 spoločne zodpovední za všetok historický elektroodpad a individuálne zodpovední za odpad zo svojich výrobkov,ktorý uviedli na trh po 13. auguste 2005- nový odpad. Smernica umožňuje, aby sa výrobcovia združili a vytvorili a finančne zabezpečovali kolektívne systémy na zber a recykláciu elektroodpadu pochádzajúceho z domácností aj firiem. Zároveň stanovila 10 kategórií elektrozariadení, z ktorých elektroodpad pochádza:
1. Veľké domáce spotrebiče
2. Malé domáce spotrebiče
3. Informačné technológie a telekomunikačné zariadenia
4. Spotrebná elektronika
5. Svetelné zdroje
6. Elektrické a elektronické nástroje
7. Hračky, zariadenia určené na športové a rekreačné účely
8. Zdravotnícke zariadenia
9. Prístroje na monitorovanie a kontrolu
10. Predajné automaty
Jedným z cieľov, ktoré Smernica stanovuje pre členské krajiny je v roku 2006 vyzbierať 4kg elektroodpadov na obyvateľa.
Slovenská republika ako pristupujúci člen má povinnosť splniť tento cieľ posunutý o dva roky - na rok 2008.
Slovenská legislatíva
Základnou slovenskou právnou normou v oblasti elektroodpadov je novela č. 733/2004 zákona o odpadoch č. 223/2001 Z.z., ktorou sa do slovenského právneho poriadku transponovala práve Smernica EÚ 2002/96/EC. Nadväzujúcimi vykonávacími predpismi je najmä Vyhláška č. 208/2005 Z.z. Ministerstva životného prostredia o nakladaní s elektrozariadeniami a elektroodpadom a Nariadenie vlády o limitoch zberu a recyklácie.
Výrobcovia elektrických a elektronických zariadení sú povinní, na základe ustanovení vyššie uvedených právnych predpisov, organizačne a finančne zabezpečiť nakladanie s elektroodpadom, a to konkrétne:
- spätný odber elektrozariadení
- oddelený zber elektroodpadu
- odovzdanie elektroodpadu spracovateľom
- splnenie limitov zberu, zhodnotenia a recyklácie
- informovanie spotrebiteľov o systéme spätného odberu a oddeleného zberu
Existujú dva druhy elektroodpadov, a to podľa dátumu uvedenia elektrozariadení na trh:
- pred 13.8.2005 - odpad z týchto elektrozariadení sa označuje ako HISTORICKÝ ODPAD -za nakladanie s týmto odpadom sú zodpovední všetci výrobcovia elektrozariadení na trhu podľa ich trhového podielu kolektívnym spôsobom, pričom financovať sa môže prostredníctvom VIDITEĽNÉHO RECYKLAČNÉHO POPLATKU, ktorý zaplatí finálny spotrebiteľ pri nákupe nového výrobku.
- po 13.8.2005 - odpad z týchto elektrozariadení sa označuje ako NOVÝ ODPAD (tieto elektrozariadenia sú už pri výrobe označené špeciálnym znakom). Za nový odpad je zodpovedný každý subjekt, ktorý tieto elektrozariadenia uviedol na trh, a to buď individuálne (musí však vytvárať garancie a rezervy na ich budúcu likvidáciu) alebo účasťou v primeranom kolektívnom systéme, ktorý túto garanciu nahradzuje.
Základné definície podľa zákona o odpadoch (§54a) :
1) Elektrozariadenia sú zariadenia, ktoré na svoju činnosť potrebujú elektrický prúd alebo elektromagnetické pole a zariadenia na výrobu, prenos a meranie takéhoto prúdu a poľa, ktoré spadajú do kategórií elektrozariadení uvedených v prílohe č. 3a a ktoré sú určené na použitie pri hodnote napätia do 1 000 V pre striedavý prúd a do 1 500 V pre jednosmerný prúd.
2) Elektroodpad sú elektrozariadenia, ktoré sú odpadom podľa bodu 1 vrátane všetkých komponentov, konštrukčných dielcov a spotrebných dielcov, ktoré sú súčasťou elektrozariadenia v čase, keď sa ho držiteľ zbavuje.
3) Elektroodpad z domácností je elektroodpad, ktorý pochádza z domácností fyzických osôb a z obchodných, priemyselných, inštitucionálnych a iných zdrojov, ktorý je svojím zložením a množstvom podobný tomu, ktorý pochádza z domácností fyzických osôb.
4) Prevenciou sú opatrenia zamerané na zníženie množstva elektroodpadu, ako aj materiálov a látok, ktoré sa v ňom nachádzajú a ich škodlivých účinkov na životné prostredie.
5) Opätovné použitie elektroodpadu je činnosť, ktorou sa elektroodpad alebo jeho komponenty použijú na rovnaký účel, na aký boli pôvodne určené bez toho, aby boli recyklované.
6) Recyklácia elektroodpadu je opätovné zhodnotenie materiálov a látok získaných z elektroodpadu vo výrobnom procese na pôvodný účel alebo na iné účely. Za recykláciu sa nepovažuje zhodnotenie elektroodpadu činnosťou R1 podľa prílohy č. 2.
7) Spracovanie elektroodpadu je každá činnosť po tom, čo bol elektroodpad odovzdaný spracovateľovi elektroodpadu na odstránenie škodlivých látok, demontáž a šrotovanie na účel spätného získavania komponentov, konštrukčných dielcov, spotrebných dielcov, materiálov a látok a všetky ďalšie činnosti vykonané na účely zhodnotenia, opätovného použitia alebo environmentálne vhodného zneškodnenia elektroodpadu.
8) Spracovateľ elektroodpadu je podnikateľ, ktorému ministerstvo udelilo autorizáciu na spracovanie elektroodpadu podľa § 8 ods. 3 písm. d).
9) Výrobca elektrozariadení je osoba, ktorá bez ohľadu na používané techniky predaja vrátane predaja prostriedkami elektronickej komunikácie s výnimkou osoby konajúcej výlučne na základe zmluvy o financovaní a) vyrába a predáva elektrozariadenie pod svojou značkou,
b) ďalej predáva pod svojou značkou elektrozariadenie vyrobené inými dodávateľmi; predajca, ktorý ďalej predáva, sa nepovažuje za výrobcu, ak sa na zariadení nachádza značka výrobcu, ako je ustanovené v písmene a) alebo
c) dováža elektrozariadenia do Slovenskej republiky.
10 ) Distribútor je na účely tohto zákona právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, ktorá predáva elektrozariadenie spotrebiteľovi.
11 ) Uvedenie elektrozariadenia na trh je na účely tohto zákona okamih, keď je elektrozariadenie vyrobené v Slovenskej republike prvýkrát odplatne alebo bezodplatne ponúknuté na účely predaja, distribúcie alebo použitia, alebo keď je prvýkrát predmetom prevodu vlastníckych práv; za uvedenie elektrozariadenia na trh sa považuje aj dovoz elektrozariadenia.
12 ) Zmluva o financovaní je na účely tohto zákona zmluva o pôžičke, nájme, prenájme alebo predaji na splátky, alebo iná dohoda o odloženej platbe, týkajúca sa elektrozariadenia, bez ohľadu na to, či podmienky takejto zmluvy, dohody alebo dodatočnej zmluvy alebo dodatočnej dohody ustanovujú, že sa uskutoční alebo môže uskutočniť prevod vlastníctva takéhoto elektrozariadenia.
13 ) Spätný odber je odobratie elektrozariadenia z domácností od jeho držiteľa pri predaji nového elektrozariadenia na výmennom základe kus za kus, pokiaľ je odovzdávané elektrozariadenie rovnakej kategórie a rovnakého funkčného určenia ako predávané elektro zariadenie.
14 ) Oddelený zber je zber elektroodpadu v členení podľa prílohy č. 3a; osobitnú kategóriu elektrozariadení na účely oddeleného zberu tvoria svetelné zdroje s obsahom ortuti.
15) Recyklačný poplatok - výrobca elektrozariadení je oprávnený pri predaji elektrozariadenia uvádzať na elektrozariadení, alebo na jeho obale alebo etikete alebo na daňovom či inom obdobnom doklade vyhotovenom pri jeho predaji, výšku recyklačného poplatku určeného na úhradu nákladov na nakladanie s historickým elektroodpadom z domácností pochádzajúcim z týchto elektrozariadení. Výška recyklačného poplatku musí zodpovedať skutočne vynaloženým nákladom na nakladanie s elektroodpadom. Po uplynutí ustanovených termínov sa uvádzanie recyklačných poplatkov na elektrozariadení zakazuje:
pre elektrozariadenie podľa kategórie 2 až 10 do 13. februára 2011
pre elektrozariadenie podľa kategórie 1 prílohy č. 3a do 13. februára 2013
16) Limity zhodnotenia a recyklácie (nariadenie vlády o limitoch ): Výrobca elektrozariadení je povinný platiť príspevok do Recyklačného fondu za elektrozariadenia, v množstve rovnajúcom sa elektroodpadu, pre ktoré nezabezpečil zber elektroodpadov a ich zhodnotenie, opätovné použitie alebo recykláciu sám alebo kolektívne v rozsahu ustanovených limitov, príspevok sa platí za kalendárny štvrťrok .
3.Vyjadrenie v ľudskej reči:
Chcete sa dozvedieť viac o životnom cykle výrobku alebo o spracovaní a recyklácii elektroodpadu? Ktoré nebezpečné látky a ako pôsobia na životné prostredie? Ako sa to týka firiem, inštitúcií alebo servisov?
Ak firmy a rôzne inštitúcie nakúpia elektrozariadenia, stávajú sa ich držiteľmi a tým pôvodcami odpadu. Servisy sa môžu stať držiteľmi elektroodpadu alebo jeho častí počas zabezpečovania opráv a výmeny elektrozariadní. Zákon o odpadoch im stanovil určité povinnosti v oblasti správneho nakladania s elektroodpadom.
Čo je to vlastne elektroodpad?
Elektroodpad sú všetky elektrozariadenia, ktoré sú pre spotrebiteľov nepotrebné a rozhodnú sa ich zbaviť, pričom zákon o odpadoch rozlišuje medzi odpadom, ktorý pochádza z domácností a odpadom, ktorý nepochádza z domácností. Firmy, inštitúcie a servisy sú držiteľmi odpadu, ktorý nepochádza z domácností.
Kedy elektroodpad nie je elektroodpadom pochádzajúcim z domácností?
A) Ak slúžil na podnikateľské účely alebo ktorý svojím zložením, množstvom alebo vlastnosťami nie je podobný elektrozariadeniam používaným v domácnosti
B) Ak pochádza z výrobného procesu
C) Komponenty, materiály a ostatné časti odstránené z elektrozariadení pri ich oprave alebo renovácii
Existujú dva druhy elektroodpadov, a to podľa dátumu uvedenia elektrozariadení na trh:
- ak nadobudnete elektrozariadenie pred 13.8.2005, odpad z týchto elektrozariadení sa označuje ako HISTORICKÝ ODPAD
– ak nadobudnete elektrozariadenie po 13.8.2005 – odpad z týchto elektrozariadení sa označuje ako NOVÝ ODPAD (tieto elektrozariadenia sú už pri výrobe označené špeciálnym znakom – link).
Elektronický odpad – odvrátená tvár využívania IT
V súčasnosti počítače zastarávajú rýchlejšie ako minuloročný šatník, pričom na rozdiel od promočných šiat starej mamy už nikdy neprídu znovu do módy. A tak zostáva jediná cesta - zbaviť sa ich. Uplatnilo sa už viacero možností. Napríklad darovať ich rozvojovým krajinám alebo charitatívnym organizáciám či školám.
Zoširoka, najmä v USA, sa staré počítače a ďalšie zariadenia z oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) odvážali prevažne do Číny, Indie a ďalších ázijských krajín, kde ich primitívne, neekologicky spracovávali a skladovali. Ani jeden z takýchto postupov však problém, čo s elektronickým odpadom, nevyriešil.
Problém je totiž v tom, že počítače a ďalšie zariadenia z oblasti IKT patria medzi výrobky veľmi nepriaznivé pre životné prostredie. Obsahujú totiž príliš veľa škodlivých materiálov. V katódových trubiciach monitorov je napríklad veľa olova a kadmia, bróm číha v doskách plošných a integrovaných spojov, laptopové batérie obsahujú lítium, protipožiarnu odolnosť umelohmotných skríň sa zvyšuje pridaním ťažkých kovov. A tak by sme pohli pokračovať selénom, chrómom, kobaltom, ortuťou a ďalšími prvkami a kovmi. Napokon bežný kompletný počítač obsahuje až tisíc rôznych látok. Pri nechránenom skladovaní alebo pri spaľovaní dochádza k devastovaniu pôdy, vody či vzduchu. A nie k nezanedbateľnému.
3.1. Analýza súčasného stavu vo svete a na Slovensku
Kontaminácia z elektronického odpadu
Podľa americkej Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA) až 70 percent kontaminácie amerických skládok odpadu ťažkými kovmi, ako sú olovo, ortuť či kadmium, pochádza práve z elektronického odpadu. Napokon od roku 1981, keď sa objavili prvé osobné počítače, začali postupne obsadzovať nielen pracovné stoly v úradoch, ale prenikli aj do domácností, kaviarní a všade tam, kde si ich človek dnes už v prenosnej laptopovej podobe môže zobrať. Minulý rok celosvetová produkcia len samotných osobných počítačov dosiahla podľa výskumnej spoločnosti Gartner Inc 186 miliónov kusov. Tento rok sa má vyrobiť 205 miliónov a budúci rok 217 miliónov kusov. A navyše nám pribudli mobilné telefóny, digitálne kamery, osobní digitálni asistenti (PDA), digitálne prehrávače hudby a ďalšie produkty.
Nejde pritom len o to, že ďalšie krajiny, podniky, inštitúcie a ľudia majú nové elektronické a komunikačné zariadenia, ale súčasne, vzhľadom na ich výrazný rozvoj, rastie aj ich obmena. Napríklad mnohé americké firmy menili svoje počítače už každé dva - tri roky. Americkí tínedžeri menia svoje mobily každých 11 mesiacov, dospelí každých 18 mesiacov, pričom každý rok spolu vymenia asi 15 miliónov handsetových súprav.
Likvidácia ako schodná cesta
A tak rastie aj množstvo elektronického odpadu. Podľa spoločnosti Gartner americkí zákazníci nahradia denne 133 000 osobných počítačov, čiže vyše 48 miliónov ročne. Americká National Safety Council predpovedá, že v najbližších niekoľkých rokoch zastará 315 miliónov až 680 miliónov počítačov len v USA. Pre zaujímavosť a porovnanie s našimi pomermi, americké federálne inštitúcie z toho vyradia 10 000 počítačov týždenne, teda vyše pol milióna ročne. Nečudo, veď v tomto roku vydá federálna vláda a ďalšie federálne úrady na kúpu nových informačných technológií 60 miliárd dolárov. Kde sa však hrabú na Kaliforniu, kde je vyradených denne 6 000 počítačov. K tomu pridajme ešte napríklad 130 miliónov zlikvidovaných mobilných telefónov, takže podľa International Association of Electronics Recyclers so sídlom v Albany spolu zlikvidujú vyše 2,1 milióna ton elektrických a elektronických výrobkov, teda asi 7,5 kg na jedného amerického obyvateľa. Z toho elektronický odpad tvorí 750 000 ton, čo je nepochybne málo. V Európe rastú hory elektrického a elektronického odpadu ešte výraznejšie. V Európskej únii je to asi 6 miliónov ton ročne, čo znamená asi 16 kilogramov na obyvateľa. V Nemecku sa pritom takýto odpad odhaduje v tomto roku na 1,089 milióna ton, teda 13,41 kilogramu na obyvateľa. Vo Veľkej Británii je to viac než jeden milión ton, teda 13,5 kilogramu na obyvateľa. Na celom svete podľa spoločnosti Gartner "odišlo do výslužby" v minulom roku 118,3 milióna počítačov, v tomto roku to bude 140,1 milióna a v budúcom 153,9 milióna kusov.
Problém povážlivých rozmerov
Výsledkom je, že e-waste, ako sa označuje elektronický odpad, sa stal jedným z najzávažnejších problémov čo do množstva, ale aj čo do ekologického a zdravotného nebezpečenstva. USA, ktoré ako jediná vyspelá krajina neratifikovali Bazilejskú konvenciu, ktorá od roku 1992 upravuje a kontroluje export nebezpečného odpadu, sa zatiaľ spoliehajú na jeho vývoz do rozvojových štátov, najmä do Číny, kde smeruje až 80 percent amerického elektronického odpadu a 23 000 ton ročne ilegálne dovezeného z Veľkej Británie. Je to preto, že rozobratie a skladovanie jedného počítača tam stojí menej ako desatinu ceny v USA. Strediskom dovozu elektronického odpadu do Číny je mesto Guiyu asi 350 kilometrov severovýchodne od Hongkongu. O rozsahu tam spracovávaného elektronického odpadu z USA, ale aj z Japonska, Južnej Kórey a Európskej únie, svedčia dva fakty. Len cez Hongkong sa tam dostane väčšinou ilegálne asi 10 miliónov kontajnerov s elektronickým odpadom ročne. Ten potom v Guiyu spracováva v primitívnych podmienkach bez ochranných prostriedkov vyše stotisíc ľudí. Pravda, aj Čína a ďalšie ázijské krajiny si začali uvedomovať škodlivosť tohto odpadu a preto možnosti jeho vývozu sú čoraz obmedzenejšie. A tak zostáva jediná cesta, ktorou je úplná recyklácia elektronického odpadu.
Kroky Európskej únie
Najdôraznejšie kroky na ceste k recyklácii elektronického a elektrického odpadu urobila Európska únia, v ktorej síce nebezpečný elektronický odpad predstavuje len štyri percentá z dvoch miliónov ton celkového odpadu, no rastie 2- až 3-krát rýchlejšie než akýkoľvek iný druh odpadu. Európska únia ihneď prijala Bazilejskú konvenciu a zakázala vývoz nebezpečného odpadu, hoci k ilegálnej preprave dochádza stále. Potom sériou svojich direktív zásadným spôsobom mení spôsob, akým technologické spoločnosti vyrábajú svoje produkty a zodpovedajú za ne až "do konca ich života". V dôsledku toho možno povedať, že elektronické výrobky sa stávajú "zelenšími". Európsky parlament a Európska rada prijali 27. januára 2003 direktívu 2002/96/EC o odpade z elektrických a elektronických zariadení (WEEE), ktorú upravila direktíva 2003/108/EC. Na ich základe budú musieť výrobcovia elektrických a elektronických zariadení od 13. augusta tohto roku odobrať a znovu využiť separátne vyzbieraný elektrický a elektronický odpad. Inými slovami, budú ho musieť ekologicky recyklovať. Koncom roku 2006 by členské štáty Európskej únie mali vyzbierať v priemere ročne štyri kilogramy takéhoto odpadu na obyvateľa. Ďalšia direktíva Európskeho parlamentu a Európskej rady 2002/95/EC, prijatá taktiež 27. januára 2003, zakazuje používanie niektorých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (ROHS). Konkrétne ide o zákaz používania olova, ortuti, kadmia, šesťmocného chrómu a dvoch typov brómovaných spomaľovačov horenia PBB a PBDE v spotrebných a technologických výrobkoch, ktorých postupná realizácia sa začína od 1. júla 2006 a skompletizuje sa o dva roky neskôr. Navyše sa dokončuje príprava direktívy o registrácii, ohodnotení a schvaľovaní chemikálií (REACH), za základe ktorej budú musieť výrobcovia tiež testovať ich bezpečnosť.
Tlak legislatívy
Zákon podobný direktíve Európskej únie o zákaze niektorých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach prijala minulý rok aj Čína, čím sa znemožňuje dovoz najnebezpečnejších elektronických výrobkov a ich častí a pripravuje zákonnú úpravu elektronickej recyklácie. V Japonsku taktiež pripravujú podobné zákony, pričom už od roku 2001 majú dva programy na navrátenie a recyklovanie televízorov, práčok, chladničiek, klimatizácií a počítačov. Za počítače predané pred októbrom 2001 sa platí poplatok od 25 do 37 dolárov, v novších je už zahrnutý v cene. V roku 2003 sa preto recyklovalo už 87 percent všetkých elektronických a komunikačných zariadení vyhodených z domácností. Iná situácia je v USA, kde sa počet zastaraných elektrických a elektronických výrobkov do roku 2010 zvýši na 400 miliónov kusov. Federálna vláda si je síce vedomá problému vyplývajúceho z toho, ale dosiaľ neiniciovala prijatie príslušného zákona. Už vyše troch rokov však rokuje s výrobcami elektronických zariadení o tom, ako sa ekologicky zbaviť zastaraných výrobkov. Americkí producenti elektroniky, vrátane najväčších gigantov, boli najskôr proti akýmkoľvek svojim záväzkom podieľať sa na recyklácii elektronického odpadu. Argumentovali najmä hrozbou straty konkurencie schopnosti. V tom im dávali za pravdu aj analytici. Paul Jackson z Forrester Research síce priznal, že špičkoví výrobcovia ako Apple a producenti laptopov majú z každého výrobku zisk až 10 percent. Priznal však, že výrobcovia štandardného stolového hardvéru mali zisk len jedno až dve percentá. Podľa spoločnosti Gartner budú musieť výrobcovia na krytie nákladov na recykláciu jedného stolového osobného počítača vydať 50 dolárov a ďalších 10 dolárov ich bude stáť nahradenie nebezpečných látok v každom novom počítači. Americkí výrobcovia, dokonca za pomoci Washingtonu a hrozieb, že podajú žalobu Svetovej obchodnej organizácii (WTO), nedokázali presvedčiť Európsku úniu, aby svoje direktívy zjemnila. Naopak, Európsky parlament pritvrdil návrh Európskej komisie, najmä pokiaľ ide o jednoznačné označovanie výrobcov elektrotechniky a elektroniky, aby bolo jasné, kto za konkrétny výrobok ponesie náklady na recykláciu. Preto výrobcovia prišli na to, že im nezostáva nič iné, len sa prispôsobiť. Najmä, ak podobný tlak na recykláciu elektronického odpadu začal aj v USA.
Postoj výrobcov
Americkí ochrancovia životného prostredia vyvinuli silný tlak, na ktorý museli výrobcovia elektroniky odpovedať. Hewlett-Packard Development Co. sa zaviazala, že nebude posielať elektronický odpad do zahraničia. Dell súhlasil, že nebude staré počítače exportovať, nebude využívať väzňov na rozoberanie starých počítačov a nebude ich dávať na skládky odpadu. HP a IBM neskôr prijali rozhodnutie, že budú recyklovať každý počítač za poplatok 13 až 34 dolárov, za čo ich však niektoré recyklačné firmy kritizovali, lebo podľa nich sa to dalo urobiť v rozpätí 4 až 20 dolárov. Posledný významný krok urobili už spomínaný elektronický aukčný dom eBay spolu so spoločnosťami Apple Computer, Gateway, Hewlett-Packard, IBM a Ingram Micro, ktorý na nedávnej Prehliadke spotrebiteľskej elektroniky v Las Vegas vyhlásili recyklačný program Rethink, ktorý má Američanov motivovať k bezpečnému odstráneniu zastaraných počítačov a ďalšej elektroniky. Podľa štúdie environmentálnej organizácie Silicon Valley Toxics Coalition v kalifornskom San Jose totiž približne polovica amerických domácností má fungujúce, ale nepoužívané výrobky spotrebnej elektroniky. Ak k tomu pripočítame aj podniky a úrady, potom podľa Gartnera viac než 75 percent všetkých vyrobených počítačov zostáva v suterénoch, garážach, nepoužívaných spálňach, v skladoch či úradoch. Dôvody sú najmä dva.
Prvým je, že väčšina Američanov nechce platiť za recykláciu týchto výrobkov. Druhým, že sa obávajú zneužitia osobných dát, ktoré majú uložené na pevných počítačových diskoch. Preto program Rethink ponúka na webovej stránke zoznam zberných miest, kde možno zastaranú elektroniku odviezť a dokonca aj stiahnuteľný program na bezpečné vymazanie všetkých údajov z pevného disku. K pohybu však dochádza aj v oblasti zákonodarstva. Kalifornia ako prvý štát americkej únie prijala komplexný zákon o elektronickom odpade, na základe ktorého tamojší obchodníci musia účtovať likvidačný poplatok v rozmedzí 6 až 10 dolárov na recykláciu výrobku, keď sa už nebude používať. Kaliforniu nasledoval štát Maine, v ktorom od konca tohto roku budú výrobcovia zodpovední za spätné prevzatie a bezpečné zlikvidovanie zastaranej elektroniky. Koncom minulého roku dokonca federálna Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) podpísala prvé kontrakty na ekologickú likvidáciu zastaraných elektronických zariadení, ktoré majú federálne úrady, vo výške 9 miliónov dolárov.
Reakcia trhu EÚ
Z európskeho a celosvetového pohľadu však dôležitejšie je, že americkí výrobcovia si uvedomili, že na trh Európskej únie a postupne aj ďalších krajín sa dostanú vtedy, keď ich výrobky nebudú obsahovať zakázané nebezpečné materiály. Šéfka HP Carly Fiorina už v lete 2003 dala firemným laboratóriám príkaz, aby navrhli osobné počítače, ktoré budú oveľa "prívetivejšie" k životnému prostrediu. Pravda, to nie je celkom jednoduchý proces. David Lear, riaditeľ HP pre environmentálnu stratégiu, pripomenul, že ich spoločnosť má viac než 7 000 dodávateľov. Niektorí už urobili prvé významné kroky. Koncern Philips oznámil, že do leta bude spĺňať všetky požiadavky direktívy o zákaze niektorých nebezpečných látok. Niektoré japonské firmy už začali vyrábať svoje prvé výrobky bez olova, ktoré sa vo veľkom rozsahu používa na spájkovanie v zliatine s cínom. Olovo by v nej mali nahradiť zinok, striebro alebo meď, čo však tiež vyvoláva technologické a ekologické otázky. Najznámejší výrobca čipov Intel síce za Japoncami zaostal, ale termín 1. júl 2006 stanovený direktívou EÚ dodrží. Už pred rokom začal pracovať v Japonsku na výrobe bezolovnatej pamäte a na nedávnej Prehliadke spotrebiteľskej elektroniky v Las Vegas už predstavil niektoré základné dosky a čipy, ktoré neobsahovali žiadne olovo.
Aj keď Európska komisia prijala razantné kroky, všetko len tak ľahko nejde. Napokon realizácia oboch direktív si vyžiada podľa odhadov za najbližšie desaťročie asi 20 miliárd eur. Členské štáty Európskej únie mali najneskôr rok pred vstupom direktívy WEEE do platnosti, teda do 13. augusta 2004, ju implementovať do svojho zákonodarstva. Do stanoveného termínu to stihlo urobiť jedine Grécko. Preto Európske združenie spracovateľov elektroniky (EERA) vyjadrilo obavy nad dôsledkami tohto zaostávania. "Spracovatelia elektronického odpadu sú veľmi opatrní v investovaní do kapitálovo náročných zariadení na spracovanie v čase, keď presné podmienky zberu a spracovania sú stále nejasné," uviedla EERA a vyjadrila obavy, že ak to bude pokračovať, bude to mať negatívne dôsledky. Navyše, do popredia vystupuje aj ďalší problém, ktorým podľa EERA je, že členské štáty majú rozdielne interpretácie direktívy, čo sa prejavuje rozdielnou prísnosťou noriem na spracovanie elektronického odpadu.
Ešte ostrejšie to formuloval Hewlett-Packard. "Niektoré členské štáty používajú slobodu na zmenu ducha direktívy," vyhlásil hovorca HP a objasnil, v čom sa to najviac prejavuje: "Žiaden členský štát EÚ sa vo svojom národnom zákonodarstve nezmieňuje o tom, že ide o monopol, ale v skutočnosti je veľmi málo konkurencie." To výrobcov počítačov a ďalšej elektroniky, ako je HP, najviac znepokojuje, lebo náklady na počítače vyrobené do začatia vstupu direktívy WEEE do platnosti, teda do 13. augusta tohto roku, musia znášať oni, a preto chcú nižšie ceny. A to sa dá zabezpečiť jedine konkurenciou. Hewlett-Packard pritom uviedol ako príklad náklady na recykláciu digitálnej kamery. V Belgicku za to spracovatelia elektronického odpadu požadovali najprv 6 eur. Napokon na nátlak výrobcov cenu znížili na 1,50 eura. Ak by však bolo v Belgicku také konkurenčné prostredie ako v Nemecku, kde je najlepšie v celej EÚ, potom by recyklácia digitálnej kamery stála len 0,20 eura. Spoločnosť Electrolux, ktorá vyrába bielu elektrotechniku, platí za recykláciu niektorých svojich výrobkov vo Švédsku 5 eur. V Nemecku však môžu byť tieto náklady nulové a v niektorých prípadoch dokonca spracovatelia elektronického odpadu platia za odpadové výrobky. Preto výrobcovia vyzývajú Európsku komisiu, aby vypracovala záväznú interpretáciu direktívy WEEE a aby odporučila vládam členských krajín vytvoriť regulačné úrady na zabezpečenie konkurenčného prostredia v tejto oblasti. A tak je zrejmé, že cesta k úplne zelenej elektronike bude musieť prekonať ešte mnohé prekážky.
3.1.2.Ako správne naložiť s elektroodpadmi?
1) Nakladanie s novým elektroodpadom
Výrobca elektrozariadení je v zmysle zákona o odpadoch povinný zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebo kolektívne nakladanie s elektroodpadom pochádzajúcim z jeho výroby, dovozu alebo predaja po 13.8.2005. V prípade, že vlastníte takéto elektrozariadenia, nie ste zodpovedný za jeho recykláciu, kontaktujte dodávateľa, od ktorého ste nakúpili elektrozariadenia.
3.1.3. Prečo sa má s elektroodpadom zaobchádzať špeciálnym spôsobom?
Zákon o odpadoch stanovil, že elektroodpad už nie je bežným komunálnym odpadom, čiže sa nesmie odhadzovať spolu s bežným odpadom alebo odnášať na skládku.
Dôvody:
1.mnoho elektrozariadení obsahuje nebezpečné látky škodlivo pôsobiace na zdravie človeka a životné prostredie (napr. freóny v chladničkách), preto sa musia bezpečne z nepotrebných spotrebičov odstrániť.
2.materiály a kovy, z ktorých sú elektrozariadenia vyrobené, sa môžu po skončení životnosti spracovať, zrecyklovať a použiť na výrobu takých istých alebo aj iných výrobkov.
4.Zber
Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako aj novela zákona č. 17/2004 Z. z. o miestnych poplatkoch za uloženie odpadov rozšírili povinnosti obcí a miest aj v oblasti zvyšovania podielu separovaného zberu odpadov. Väčšina obcí a miest separovaný zber už realizuje a majú s ním dostatočné skúsenosti.
Separovaný zber v mestách a obciach sa v súčasnosti najčastejšie realizuje prostredníctvom:
vlastných subjektov, v ktorých má mesto, obec majetkový podiel – Technické služby, Verejnoprospešné služby, ....),
domácich alebo zahraničných podnikateľských subjektov podnikajúcich v odpadovom hospodárstve,
organizácií účelovo založených zoskupeniami obcí a miest (Združenia obcí a miest, apod.)
Tento symbol označuje výrobky, ktoré nesmú byť vyhadzované do bežného odpadu. Prosím vráťte takto označené výrobky. Geberit, ktoré chcete zlikvidovať, predajcovi od ktorého ste ich kúpili alebo do zberných dvorov k tomu určených. Prispejete tak k ochrane životného prostredia.
Mnohé z týchto subjektov už aj v obmedzenej miere začalo so zberom a separáciou OEEZ. V každom prípade však a to i vďaka podpore Recyklačného fondu a tiež vďaka príchodu zahraničného know-how (postupy, technika, kapitál) sú subjekty v komunálnej sfére priamo, alebo prostredníctvom zmluvných partnerov schopné zabezpečovať účinný a efektívny separovaný zber, vrátane zberu OEEZ.
Preto fáza zberu OEEZ bude zabezpečovaná predovšetkým v spolupráci s týmito subjektmi, na základe ich aktuálnych zastúpení na trhu. Pôjde najmä o profesionálne spoločnosti s bohatými skúsenosťami v oblasti nakladania s odpadmi, ďalej o spoluprácu s už fungujúcimi zbernými dvormi a tam, kde tieto služby sú realizované lokálne, tak v spolupráci s lokálnymi spoločnosťami. V záujme čo najvyššej efektivity projektu budú lokality doteraz neriešené, či riešené len obmedzene na lokálnej úrovni zabezpečované spôsobom, ktorý bude momentálne najdostupnejší a najefektívnejší. Úlohu sprostredkovateľa zabezpečí v tomto prípade riadiace koordinačné centrum projektu.
Podmienky pre zber vytvorí aj paralelne prebiehajúca informačná mediálna kampaň. Samotná organizácia a realizácia zberu bude ponechaná na príslušnom zmluvnom partnerovi, ktorý bude postupovať tak, aby čo najlepšie reagoval na lokálne podmienky. V spolupráci s mestami a obcami budú určené miesta zberu (okrem existujúcich zberných miest, dvorov), termíny pristavovania prepravných prostriedkov a termíny vývozu OEEZ. Súčasne budú musieť zabezpečiť riadenú nakládku (zber) OEEZ tak, aby tento bol triedený na tri základné skupiny:
a) elektronický odpad
b) TV a CRT monitory
c) elektroodpad.
4.1.Spätný odber elektroodpadu zo svetelných zdrojov a svietidiel
Dôležitou zmenou v novele zákona o odpadoch sú aj ustanovenia o možnosti Spätného odberu (Zákon č. 733/2004 §54a odst.14 a §54c). Táto dodatočná služba zákazníkovi, pri kúpe nového a odovzdanie doslúžilého, môže byť cennou devízou Vašich obchodných aktivít. Taktiež tým poskytnete rozšírenie možností zberu elektrozariadení svetelných zdrojov pre širokú verejnosť.
Z tohto titulu si Vás dovoľujeme osloviť a zároveň požiadať o zváženie umožnenia bezplatného spätného odberu elektroodpadu zo svetelných zdrojov a svietidiel v priestoroch Vašej spoločnosti, prípadne u Vašich ďalších obchodných partnerov.
Čo je potrebné pri systéme spätného zberu vykonávať:
umožniť vo vyhradenom priestore uloženie plechového kontajnera alebo kartónových škatúľ
evidovať zber svetelných zdrojov a svietidiel
pri naplnení kontajnera alebo zberných kartónov nahlásiť potrebu odvozu u EKOLAMP-u.
Následne do 10 dní už EKOLAMP zabezpečí odvoz zozbieraného elektroodpadu zo svetelných zdrojov a svietidiel prostredníctvom zmluvných partnerov a poskytne prázdny kontajner alebo zberné kartóny na vlastné náklady.
Pre spätný odber platí: je to výmena ks za ks, odobratie doslúžilého elektrozariadenia z domácností pri predaji nového, rovnakej kategórie a funkčného určenia. Je však záujmom celého systému zberu odobratie všetkého množstva svetelných zdrojov, keď ich už zákazník priniesol.
Prevzatie však môžete odmietnuť, ak neobsahujú základné komponenty, sú rozbité, obsahujú iný druh odpadu alebo z dôvodu kontaminácie predstavujú riziko pre zdravie a bezpečnosť Vašich zamestnancov. Spotrebiteľ je oprávnený bezplatne odovzdávať tento elektroodpad. V prípade teda, ak ste ochotný poskytovať túto ďalšiu službu svojim zákazníkom, poskytnite nám nasledovné základné informácií pre zorganizovanie odberu:
možnosť vyhradenia priestoru cca 6 - 8 m? na umiestnenie zberných médií, resp. aký priestor by ste dokázali poskytnúť
odhadnite, aké množstvo ks spätného odberu svetelných zdrojov za mesiac očakávate - prosíme rozdeliť na 2 skupiny:
1. FL - lineárne žiarivky dlhšie ako 60 cm
2.CFL - lineárne žiarivky nepresahujúce 60 cm, kompaktné žiarivky s integrovanými predradníkmi, ako aj bez integrovaných predradníkov a HID - vysokotlakové výbojky.
pri svietidlách odhadnite prosím hlavne kg očakávaného spätného odberu svietidiel za mesiac.
5.Znehodnocovanie odpadu
Odpad z elektrických a elektronických zariadení
V.O.D.S., a.s. Košice sa za niekoľko rokov pôsobenia stala jednou z určujúcich spoločností na Slovensku, ktorá podniká v odpadovom hospodárstve. Poskytuje kvalitné, profesionálne riešenia Vašich problémov s odpadmi v ich najrozličnejších podobách a formách, o čom svedčí aj udelenie certifikátov kvality, environmentu a BOZP.
Popis zariadenia na spracovanie elektroodpadu na Jarmočnej 2
Technologická linka je zostavená zo špeciálnych strojov navzájom prepojených valčekovou traťou a pracovnými stolmi, na ktorých sa vykonávajú pomocné práce pri separovaní elektroodpadu. Z väčšej časti ide o mechanické rozobratie elektrických a elektronických zariadení na jednotlivé časti, z ktorých sa dá využiť dominantný podiel ako druhotná surovina a iba minimálna časť sa musí zneškodniť.
Na zhodnotenie odpadov s obsahom nebezpečných častí (sklo aktivované luminoforom) sú inštalované špeciálne zariadenia (napr. rezací - deliaci stroj) na rozrezanie obrazovky a oplachovací stroj na oplach skla obrazovky od nebezpečných látok - luminoforu za prítomnosti aktívnej chemickej látky.
Vyseparovaný kov, plošné spoje, plasty a sklo sú následne odoberané ako druhotné suroviny odberateľmi.
začatie prevádzky na Jarmočnej - jún 2003
kapacita zariadenia - 800 - 1600 t/rok
udelenie autorizácie - august 2005
ELEKTRO RECYCLING s.r.o. má samostatné pracovisko na demontáž TV a CRT monitorov, pričom výsledným produktom sú oddelené dve sklovité časti (barické a olovnaté sklo). Ich medzivrstva pozostávajúca z luminiscenčného prachu je odborne odstránená špeciálnym sacím zariadením.
1.Z hľadiska spracovania ,,elektroodpadu" je dôležitá prvá fáza - demontáž prístrojov a zariadení, pričom hlavnou úlohou je odborne demontovať komponenty spadajúce do kategórie N.
2. Jednotlivé demontované komponenty charakterizované ako nebezpečný odpad sú uložené do vopred pripravených zásobníkov a následne odovzdávané zmluvným externým spracovateľom.
3. Takto pripraveny ,,elektroodpad" je dopravníkovým pásom vysypaný do drviaceho zariadenia - reťazovy mlyn. Prachové častice z mlecieho procesu sú zachytávané filtrami , pričom úlohou ,, reťazového mlyna" je zmenšiť vstupný materiál na velkosť cca 100 mm a následne magnetickým pásovým separátorom zachytiť všetky Fe časti.
4. Ďalej je materiál dopravníkovým pásom posunutý na ručnú separáciu, počas ktorej sa triedia kovové a nekovové komponenty ( do vopred pripravených kontajnerov), ktorých ďalšia separácia nie je z hľadiska ich čistoty mechanických vlastností efektívna. Zvyšný materiál je posúvaný do zberného kontajnera na ďalšie spracovanie.
Medzisklad rozdrveného materiálu určeného na ďalšie spracovanie
5. V druhej fáze mechanického spracovania postupuje materiál cez pásové dopravné zariadenie vybavené fotobunkovými snímačmi do dvojrotorového kladivového mlyna vybaveného špecialnými odsávacími zariadeniami ( k ďalšej úprave).
6. Materiál po rozdrvení prechádza magnetickým bubnovým separátorom a zostávajúca časť vchádza do vibračného triediča, kde sa materiál triedi na 3 frakcie podľa veľkosti zrna. Vytriedený materiál podľa jednotlivých veľkostí vstupuje do vzdušného vibračného a magnetického separátora na konečné roztriedenie kovovej a nekovovej frakcie. V procese mletia vzniká väčšie množstvo prachových častíc, ktoré sú zachytené odsávacím zariadením. Aj tieto je možné roztriediť špeciálnym elektrostatickým separátorom na kovové a nekovové. Vytriedený materiál podľa jednotlivých veľkostí vstupuje do vzdušného vibračného a magnetického separátora na konečné roztriedenie kovovej a nekovovej frakcie.
7.Konečné produkty na spätné použitie.
6.Záver
Návrh: Kvalitné životné prostredie je jednou zo základných podmienok existencie ľudstva. Vzrastajúce problémy spojené práve so zhoršovaním kvality životného prostredia vedú ku koncentrácii úsilia štátov Európy a hlavne novo rozšírenej Európskej únie eliminovať negatívne zásahy do životného prostredia a naprávať škody spôsobené v minulosti.
Z toho vyplývajú aj povinnosti jednotlivých členských štátov, regiónov a výrobcov. Povinnosť recyklovať odpady vytvára nové možnosti a činnosti v rámci organizovaného systému. Ostatným cieľom projektu je aj zvýšené využitie a tým zvýšenie efektívnosti existujúcich systémov separácie a zberu odpadu obcí a miest, t.j. existujúcich zberných miest. Súčasne sa lepšie využije aj potenciál zberových a logistických spoločností pôsobiacich na trhu s odpadom. Významné je aj zabezpečenie dostatku OEEZ pre čo najvyššie vyťaženie jednotlivých kapacít u jednotlivých spracovateľov OEEZ a tým zníženie nákladov na jeho spracovanie.
- významnou mierou prispeje k rapídnemu zníženiu OEEZ na skládkach a hlavne divokých skládkach.
