1. Úvod

Účelom tohto projektu je systémovo riešiť zber, separáciu, prepravu a zhodnotenie odpadov z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). Ide predovšetkým o riešenie, ktoré reaguje na novú, aktuálnu situáciu v spoločnosti z pohľadu súčasnej a zamýšľanej legislatívy týkajúcej sa nakladania OEEZ v praxi.

Problematika elektrických a elektronických zariadení po ukončení doby ich životnosti je vo svete aj v Slovenskej republike veľmi aktuálnou témou a to z viacerých hľadísk: environmentálneho, ekonomického, právneho ale aj technického (technologického).
Technická inovácia v oblasti týchto zariadení rastie priam exponenciálne. Priemysel produkuje obrovské množstvá novej techniky a to s použitím stále novších technológií. Toto núti užívateľov k rýchlej obmene zariadení, individuálne opravy prestávajú byť rentabilné, efektívnejšia je obmena zariadenia za nové, modernejšie. Všetky zariadenia, ktoré prestanú plniť svoju funkciu, končia svoj životný cyklus a stávajú sa odpadom. Takýto nárast odpadu, navyše obsahujúceho aj zložky kategorizované ako nebezpečný odpad, vzbudzuje obavy predovšetkým z hľadiska životného prostredia. Nezanedbateľný je aj fakt, že následne na skládkach a v spaľovniach mizne obrovský materiálový potenciál, ktorý možno využiť a šetriť tak aj primárne prírodne zdroje.

Vybudovanie funkčného systému, ktorý by zabezpečil plnenie si povinností zo strany povinných osôb s rôznorodými záujmami a prioritami a zabezpečil zapojenie užívateľov a ďalších subjektov zúčastnených na systéme zberu a spracovania je veľmi náročné.
Základným cieľom je zlepšenie a ochrana životného prostredia – znamená to, že všetky nepotrebné elektrospotrebiče musia byť spracované, zrecyklované a zneškodnené environmentálne vhodným spôsobom.

Potrebné je predovšetkým vytvoriť dostatočné spracovateľské kapacity, ktoré budú disponovať technológiami, zabezpečujúcimi požiadavky na šetrné spracovanie vo vzťahu k životnému prostrediu. Dôležitý je aj systém zberu, zvozu a celej logistiky. Významné miesto v takom systéme majú teda mestá a obce, prípadne ich združenia a spoločnosti, ktoré podnikajú v oblasti manipulácie s odpadom. Veľmi dôležitým článkom je aj radový občan. Tento musí byť jednak dobre informovaný o zaobchádzaní s OEEZ, a súčasne byť aj dostatočne motivovaný.

Nezanedbateľnou a často diskutovanou témou je aj otázka starých záťaží, zodpovednosti za jej riešenie. V tomto prípade je treba brať do úvahy aj fakt, že výrobky, ktoré túto záťaž tvoria, neboli konštruované tak a z takých materiálov, aby proces recyklácie podporovali. Obsahujú aj viac nebezpečných zložiek.


2. Právny rámec

2.1.Európska legislatíva

Základnou právnou normou, ktorá predstavuje enviromentálny prístup Európskej únie k problematike odpadov z elektrických a elektronických zariadení je Smernica EÚ 2002/96/EC.

Podľa Smernice sú výrobcovia a dovozcovia elektrických a elektronických zariadení od 13. augusta 2005 spoločne zodpovední za všetok historický elektroodpad a individuálne zodpovední za odpad zo svojich výrobkov,ktorý uviedli na trh po 13. auguste 2005- nový odpad. Smernica umožňuje, aby sa výrobcovia združili a vytvorili a finančne zabezpečovali kolektívne systémy na zber a recykláciu elektroodpadu pochádzajúceho z domácností aj firiem. Zároveň stanovila 10 kategórií elektrozariadení, z ktorých elektroodpad pochádza:

1. Veľké domáce spotrebiče
2. Malé domáce spotrebiče
3. Informačné technológie a telekomunikačné zariadenia
4. Spotrebná elektronika
5. Svetelné zdroje
6. Elektrické a elektronické nástroje
7. Hračky, zariadenia určené na športové a rekreačné účely
8. Zdravotnícke zariadenia
9. Prístroje na monitorovanie a kontrolu
10. Predajné automaty