Obec upraví podrobnosti o nakladaní s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi všeobecne záväzným nariadením. Pôvodca komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je povinný nakladať alebo inak s nimi zaob-chádzať v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce. Taktiež je povinný: zapojiť sa do systému zberu komunálnych odpadov v obci, užívať zberné nádoby zodpovedajúce systému zberu komunálnych odpadov v obci, ukladať komunálne odpady alebo ich oddelené zložky a drobné stavebné odpady na účely ich zberu na miesta určené obcou a do zberných nádob zod-povedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci. Čo s odpadom ako sa s ním vysporiadať?
Riešenia priaznivé pre ľudí a prírodu 1. Minimalizuj 2. Znovu používaj 3. Recykluj a kompostuj

1. MINIMALIZUJ - pozostáva z dvoch stratégií: Predchádzanie vzniku odpadov a Obmedzovanie ich množstva a škodlivosti. Najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne, pretože každý výrobok viac či menej poškoduje životné prostrediePre každý výrobok sa musí ťažiť z prírodných zdrojov, zväčša sa priemyselne vyrába (znečiste-nie), spotrebúva energiu, vyžaduje dopravu a nakoniec sa stáva odpadom. Najekologickejšie a naj-ekonomickejšie riešenie je odpad nevytvoriť, než zmierňovať škody z jeho odstraňovania či využí-vania. Ani recyklácia nie je úplne neškodná, je to tiež priemyselný proces, ktorý produkuje isté znečistenie.

Minimalizovanie odpadov je založené na princípe prevencie - už vopred premýšľame, koľko odpadu našim rozhodnutím vytvoríme. Základnom minimalizácie vzniku odpadov je šetrná, menšia spotreba. Aby sme menej vyhadzovali je potrebné menej spotrebovať. Začať môžeme odolávaním pokušeniu kupovať to, čo nepotrebujeme. Tým, že nenakupujeme nadmerne veľa vý-robkov (alebo nespotrebúvame veľa obalov) nielen znižujeme množstvo odpadov a šetríme prírod-né zdroje, ale aj svoje peniaze, ktoré môžeme použiť užitočnejšie či príjemnejšie. Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo skutočne potrebujeme k životu a čo je už nadbytočné a plytvané. Skúsme si vytvoriť vlastný, striedmy "eko" štýl podľa svojej osobitosti; odolávajúc reklame, móde a kon-zumu.

Minimalizácia v priemysle pomáha šetriť finančné výdaje. Horšie je, že súčasné poňatie ekonomiky tlačí priemysel do rastu výroby a tým aj rastu budúcich odpadov. Jeden z konkrétnych spôsobov minimalizácie odpadov je tzv. bezobalový predaj. Mnoho potravín i nápojov je možné takto distribuovať (zákazníci si nosia vlastné tašky, nádoby do ktorých sa im navážia, načapujú potraviny, prípadne si ich sami naberú, načapujú z automatov do donesených, trvácnych nádob). Pri nákupoch môžeme uprednostniť miestne produkty od miestnych ekologických poľnohospodá-rov, remeselníkov, drobných živnostníkov. Skúsme sa vyhýbať veciam v nadbytočných alebo zby-točných obaloch, výrobkom a obalom na jedno použitie, obsahujúcim škodlivé látky.

2. ZNOVU POUŽÍVAJ - mnoho vecí je možné používať znovu (opravy, vratné fľaše) alebo ich použiť inak.
Znovu používanie má vyššiu prioritu ako recyklácia, pretože spotrebuje spravidla me-nej energie, zdrojov, menej sa znečistí životné prostredie. Využívajme radšej služby namiesto nákupu nových výrobkov. Oprava, prešívanie textilu, zapožičanie, výmena starých vecí či ich nákup v second hande, bazáre, antikvariáte je rozumnejší z hľadiska využitia zdrojov Zeme, ako keby mal mať každý plný dom zriedka používaných vecí. Tiež to šetrí peniaze. Miesto jednorazových plienok môžeme opakovane používať textilné a ušetriť tak lesy. Uprednostňujme vratné obaly. Uprednostňujme výrobky trvácne, s dlhou životnosťou, z recyklovaných materiálov, bez toxických látok.

3.RECYKLUJ - ak sa už vec nedá znovu používať, mala by sa recyklovaním vyrobiť znovu. Oproti likvidácii ušetrí prírodné zdroje, energiu, zníži množstvo odpadu. Štúdie dokázali, že recykláciou materiálov sa ušetrí 3 - 5 násobne viac energie ako môžeme získať spaľovaním. Napríklad výroba papieru recykláciou vyžaduje iba 30 % energie, ktorá je potrebná pri výrobe z nových stromov, naviac šetrí lesy od nadmernej ťažby. Recyklovaním 1 tony starého papiera sa pri výrobe ušetrí 500 - 600 kWh elektrickej energie. Vytriedením 110 ton starého papiera a jeho použitím na vý-robu nového sa zachráni 1 hektár 80 ročného lesa. Recykláciou skla ušetríme 43 % energie, re-cykláciou hliníka ušetríme oproti výrobe z bauxitu až 95% energie (avšak dopady hliníka na príro-du a životné prostredie pri ťažbe, spracovaní a výrobe sú tak negatívne, že je ekologicky pro-spešnejšie ho pre obaly nepoužívať).

ZÁVER Priemyselne vyspelé krajiny produkujú niekoľkonásobne viac odpadu ako zaostalejšie krajiny tre-tieho sveta. Čím bude rásť množstvo priemyselných a ekonomických rozvinutých krajín a čím bu-de viac bohatých ľudí tým bude množstva odpadu viac a viac. Takže to môžme zjednodušiť. Keby sa mal každý dobre na tejto planéte a nie len dobre, ale by poznal, že čo je to blahobyt, tak by tu už asi naša planéta nebola, lebo by sa stratila pod kopou odpadu. Kde hľadať riešenie tohto zača-rovaného kruhu? Nikto tento problém nedokáže zmeniť ani občan a dupľom nie výrobcovia, ktorý lákajú na pekné obaly a iné zbytočné „smeti“. Všetko je na nás ľuďoch bežných konzumentov, ktorým treba vštepiť, že treba kupovať to čo nás nebude „zabíjať“, ale to čo je šetrné k životnému prostrediu teda šetrná k nám. Keď niekedy nastane takýto obrat v myslený človeka tak až vtedy nastane obrat v marketingu, ktorý sa bude zas bude chovať iba podľa princípov mar-ketingu, no tez sa bude lákať s logom „zelenej lúky“....