referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Václav
Pondelok, 28. septembra 2020
Komunálny odpad
Dátum pridania: 22.01.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: ad
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 542
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 15.6
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 26m 0s
Pomalé čítanie: 39m 0s
 

Voľakedy malo ľudstvo, veľa závažným problémov ako boli rôzne ochorenia na ktoré nebo-leli lieky. Dnes takéto problém tiež existuje, no v miernejšej podobe. Môže sa nám zdať, že ľud-stvo má dostatočné vedomostné a technologické zdroje na riešenie veľa zložitých problémov, no naučili sme sa riešiť zložité technologické problémy, no rozvojom technológií a ekonomiky nám pribudol ďalší zdanlivo jednoduchý problém čo z odpadom, ktorý ľudstvo čo raz viac produkuje? Často so pod odpadom predstavíme iba náš smetiak kontajner pred naším domom do ktorého vysý-pame smeti.

No uvažujeme aj hlbšie, čo je to odpad ako sa s ním zaobchádza a kde konči? Možno sa nad tým zamýšľali paradoxne viac naši predkovia, ktorý boli viac spätí s prírodou a vedeli, že keď sa vyprodukuje tak ho treba aj niekde uskladniť a nejako zneškodniť, no dnes keď už človek pozná čo je to ekonomika a čo je to marketing tak mu je jasné, že znižovanie množstva odpadu pri týchto aspektoch je skoro nemysliteľné. Proste doba nám to nedovolí.

Čím je vyspelejšia spoloč-nosť, čím je vyššia aj životná úroveň tým aj viac odpadu produkujeme. Toto by nebol až taký ne-prekonateľný problém, ale s „dobou“ kráča aj odpad. Keby, že sa spýtame našich predkov čo si predstavujú pod pojmom odpad v mojom prostredí tak by určite vymenovali odpad, ktorý môžeme definovať ako rozložiteľný, no v dnešnej dobe je najviac práve cudzorodého odpadu ako sú plasty a iné chemické zlúčeniny vyprodukované pravé moderným trhovo sa správajúcim človekom a tu je ten najväčší problém. Príroda si s takýmto odpadom sama nepomôže, lebo plast, alebo iná chemic-ká latka sa nevie v prírode rozložiť a vždy zostane prírode ako cudzorodá látka.

Mnoho ľudí si to neuvedomuje, ale odpad predstavuje vážnu hrozbu pre ďalší vývoj našej civilizácie. Väčšina pova-žuje odpad ako problém len pred ich blokom alebo domom. Keď odpad odvezú, prestáva existovať. Skutočnosť je ale iná. Vysoko konzumný spôsob nášho života sa odráža na hromadení odpadu, ktorý potom vytvára problémy s jeho uskladnením. Čo je to teda odpad? Odpadom nazývame niečo, čo sa nám už zdá nepotrebné, nechcené. Jeho opätovné využitie môže ušetriť prírodné zdroje, energiu, znečistenie, naše peniaze. Koľko a akého odpadu máme? Množstvo odpadov v priemyselných krajinách neustále narastá. Na jedného obyvateľa SR tak pripadá asi 315 kg odpadu za rok. Odpad delíme na: - komunálny : odpad z domácností, z podnikov, ak je podobného zloženia ako domáci, smeti z ulíc, objemný odpad a odpad mestskej zelene.

Z celkového množstva komunálnych odpadov v SR vzniká 75 % doma u obyvateľov a asi 25 % tvorí odpad z obcí podobný domovému, vznikajúci v podnika-teľskej sfére. priemyselný: odpady z priemyselných tovární, podnikov, napr. rôzne haldy. (Žiar nad Hronom) nebezpečný - ktoré môžu spôsobiť škody na životnom prostredí a ľudskom zdraví, môžu sa nachá-dzať aj v priemyselných aj v komunálnych odpadoch, napr. ortuťové výbojky a žiarivky, akumulá-tory, kal z galvanovní s obsahom kyanidov atď. Z čoho sa skladá domáci odpad?

Papier 20 % - nadmerné používanie papiera prispieva k úbytku lesov vo svete, znásobovaniu zása-hov do lesných ekosystémov. Sklo 8 - 12 % - dá sa dobre recyklovať. Napriek tomu len asi 1 z 20-tich fliaš v SR je dnes recyklovaná. Výroba nového skla vyžaduje väčšie množstvo energie a zvý-šenú ťažbu neobnoviteľného zdroja. Organické látky (bioodpad) 44,5 % - státisíce ton zelenino-vých a ovocných šupiek, záhradného odpadu, zelene, zbytkov jedál sú každoročne vyhadzované do smetí. Zmiešané z ostatnými zložkami komunálnych odpadov zhoršujú ich negatívny vplyv na sklád-kach i spaľovniach. Pritom môžu byť ľahko premenené kompostovaním na dobré hnojivo.

Plasty 7 - 9 % - plast je vyrobený z neobnoviteľnej ropy, ktorej známe zásoby sa odhadujú na cca 40 rokov. Len pri jej doprave uniká ročne do morských a povrchových vôd 3,5 milióna ton ropy. Plasty sa dlhodobo biologicky nerozkladajú desiatky až stovky rokov. Pri spaľovaní niektorých druhov uni-kajú do ovzdušia škodlivé látky (napr. PVC). Kovy 4 - 5 % - železo, hliník, cín.. používané na ple-chovky, obaly, vrchnáky, fólie a pod. sú tiež z obmedzených zdrojov, ich výroba je energeticky veľmi náročná a ich ťažba značne poškodzuje prírodu. Textil 4 % - mnoho starých šiat môže byť užitočná iným, alebo pomôcť v charite, zničený textil môžeme ponúkať niektorým výrobcom da-nej látky, alebo sa môže využívať po spracovaní na tkanie kobercov a doplnkov. Veľká časť dnes napriek tomu končí ako odpad. Drevo, guma, koža 3 %, nebezpečné odpady 1 %.

V SR už dnes vie-me recyklovať z nebezpečných odpadov akumulátory, žiarivky a výbojky a je možné zabezpečiť technológiu aj pre ďalšie zložky no zatiaľ sa nedosahuje plná vyťaženosť ani jestvujúcich recyk-lačných kapacít a mnohé nebezpečné odpady sa namiesto recyklácie vyhadzujú na skládky, do spaľovní, niekedy dokonca i na čierne skládky do prírody. Anorganické látky 4 % - mnoho skál, piesku, štrku z demolácií, baní a pod. je premrhaných, keď končia ako odpad na skládkach - mnohé by sa ešte mohli opätovne použiť ako vhodný stavebný materiál. Prečo a aké odpady škodia ?

Obsah škodlivých látok Posledné desaťročia vyhadzujeme stále viac a omnoho škodlivejších odpadov ako kedysi. Už nie len nebezpečné odpady obsahujú jedovaté, rakovinotvorné a inak škodlivé látky. Tie sú dnes aj v na pohľad "obyčajných" veciach, ktoré potom vhadzujeme ako komunálny odpad, napríklad: v plastoch - obsahujú rôzne zmäkčovadlá, stabilizátory, farbivá s obsahom ťažkých kovov (hlavne kadmium a zinok - pri spaľovaní sa ťažké kovy uvoľňujú do ovzdušia alebo ostávajú v popole), niektoré prísady škodlivých ftalátov (laboratórne výskumy o vplyvoch ftalátov rozpoznali u zvierat poškodenie ľadvín a pečene, výskyt rakovín vrátane rakoviny ľadvín, pečene, monocyto-vej leukémie.

Svetová zdravotnícka organizácia ich označila za ešte nebezpečnejšie ako PCB), iné chlór - v PVC (ako plyn je chlór vysoko reaktívna jedovatá látka, rýchlo sa viaže na organické lát-ky a vytvára najrôznejšie, veľmi jedovaté zlúčeniny, medzi nimi aj najjedovatejšie, rakovinotvor-né dioxíny) v papieri (pri výrobe sa používa asi 2000 chemických zlúčenín, niektoré majú rakovi-notvorné a alergénne účinky, asi o 1000 z nich nemáme žiadne toxikologické informácie; na biele-nie papiera sa používa chlór... Rôzne problémové látky sú vo zvyškoch kozmetiky, hygienických a čistiacich prostriedkoch, mnohé obaly majú vyšší obsah ťažkých kovov.

Nebezpečné odpady ob-sahujú ešte väčšie množstvá nebezpečných látok: akumulátory (kyseliny, olovo...), monočlánky (napr. ťažké kovy). žiarivky, elektronika atď. Čo však často znásobuje ich negatívne účinky je zmiešavanie desiatok, stoviek výrobkov obsahujúcich tisíce takých a podobných látok dohromady - napr. do podoby komunálnych odpadov. Nastáva nesmierne množstvo možných reakcií. Nakladanie s komunálnym odpadom Pri nakladaní s komunálnym odpadom sa vychádza z § 39 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Za nakladanie s komunálnymi odpadmi, ktoré vznikli na úze-mí obce a s drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá obec. Obec je povinná vypracovať program pôvodcu odpadu pre komunálne odpady.

Obec je okrem povinností podľa § 19 ods. 1 a 2 povinná zavedením vhodného systému zberu odpa-dov: - zabezpečiť alebo umožniť zber a prepravu komunálnych odpadov vznikajúcich na jej území za účelom ich zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade s týmto zákonom vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci a zabezpečenia priestoru, kde môžu občania odovzdávať oddelené zložky komunálnych odpadov v rámci separova-ného zberu, zabezpečiť podľa potreby, najmenej dvakrát do roka, zber a prepravu objemných odpadov za účelom ich zhodnotenia alebo zneškodnenia, oddelene vytriedených odpadov z domác-ností s obsahom škodlivín a drobných stavebných odpadov.

 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Zdroje: Braun, Ch.: Odpad. Viedeň, Arge 1992, Hegyi, L.: Zem nie je na jedno použitie, Púchov, Zelená linka 1999, Hradecká, H. a kol.: Ekologická výchova odpadového hospodárstva, Praha, Agentúra Koniklec 1996, Spoločnosť priateľov Zeme: brožúrka Odpady, propagačné materiály
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.