Kyslé dažde

Pred tristo miliónmi rokov zaberali značnú časť Zeme tropické pralesy. Hmota odumretých stromov sa počas miliónov rokov premenila na ropu a uhlie, ktoré pri spálení zmiznú počas niekoľkých okamihov. Bohužiaľ nie úplne. Dnes tieto fosílne palivá používame na výrobu elektrickej energie. Spaľujeme ich, aby sme vykúrili svoje domy a továrne. Spaľovaním fosílnych palív sa uvoľňuje rad škodlivín, ktoré sa z vysokých komínov rozptyľujú do ovzdušia.

Pri spaľovaní ropy a uhlia vzniká oxid siričitý a oxidy dusíka. Ďalšie oxidy dusíka a uhľovodíky obsahujú výfukové plyny automobilov. To sú hlavné škodlivé látky. Pôsobením slnečného žiarenia vznikajú z oxidov dusíka a uhľovodíkov ďalšie nebezpečné látky, napríklad ozón. Tieto látky znovu reagujú s oxidmi dusíka a síry a v nepatrných kvapôčkach vody, ktoré sa pohromade prejavujú ako mraky, tvoria kyseliny obsahujúce síru a dusík. Hoci je toto nebezpečenstvo dnes už všeobecne známe, priemysel na celom svete sa neustále rýchlo rozvíja bez ohľadu na životné prostredie. Následkami kyslých dažďov tak trpia aj krajiny, ktoré sa samy na ich vzniku príliš nepodieľajú.

Kyslými dažďami trpia aj milióny hektárov európskych lesov. Oxid siričitý je príčinou odumierania veľkého množstva stromov. Rovnako zhubné účinky majú výfukové plyny automobilov. Stromy sú príliš choré a slabé na to, aby sa samy zotavili. Znečistenie ovzdušia vážne poškodzuje aj dospelé, statné stromy, pretože výrazne znižuje ich odolnosť voči mrazu, chorobám a plesniam. Štúdie z Ameriky tiež dokázali, že znečistenie ovzdušia spomaľuje rast lesov, hoci na nich nie je viditeľné poškodenie. Následky spôsobené kyslými dažďami za 50 alebo 100 môžeme len odhadovať.

Pred výstavbou vysokých komínov a zavedením nedymového benzínu v päťdesiatych rokoch nášho storočia boli priemyselným znečistením vzduchu postihnuté len územia v blízkosti priemyselných oblastí. Dnes je znečistenie prírody menej zreteľné, ale o to nebezpečnejšie. V Nórsku, Švédsku, Škótsku, Kanade a vo východných štátoch USA uhynuli za krátky čas tisíce rýb. Väčšina z nich na otravu hliníkom, ktorý vyplavil kyslý dážď z pôdy do vody. Zasiahnuté boli aj rybožravé vtáky - kršiak rybožravý, potáplica severská, potáplica štíhlozobá, rybár riečny a potápač veľký. Značne sa spomalil aj nárast populácie niektorých vzácnych cicavcov, napríklad vydry severoamerickej. Vysoký obsah hliníka sa objavil aj v telách bezstavovcov a ovplyvnil rovnováhu celého ekosystému. V povodí mnohých riek už nežije vodnár potočný, kedysi hojný, pretože zmizli larvy určitých druhov hmyzu, ktoré tvorili hlavnú súčasť jeho potravy. Dnes už prakticky neexistuje na severnej pologuli väčšia oblasť, ktorú by kyslé dažde viac alebo menej nepoznamenali.