Miesto Stat Od roku Objekty zasobovane teplom

Groningen Holandsko 1984 96 radovych domov
Kullavik Svedsko 1983 40 bytov
Lyckebo Svedsko 1983 550 obytnych jednotiek
Scarborough Kanada 1985 30 000 m2 v uradoch
Stutgart SRN 1986 1 375 m2 v uradoch
Sunclay Svedsko 1981 15 000 m2 skola
Treviglio Taliansko 1982 100 bytov
Vaulruz Svajciarsko 1983 3 200 m2 ucelova budova

System slnecneho vykurovania instalovany vo svedskom meste Kunglav ma nasledujuce parametre : voda zohriata vysokoteplotnymi slnecnymi kolektormi s plochou 126 000 m2 sa celorocne skladuje v izolovanej velkoobjemovej nadrzi o objeme 400 000 m3 umiestnenej v podzemnom skalnom masive. Uspory dosahuju az 75 % spotreby energie , co v tomto pripade predstavuje priblizne 42 milion kWh rocne. Teplota skladovanej vody je v zavislosti na rocnom obdobi 40 az 90 st. Celzia. Tento projekt sa vyznacuje aj financnou vyhodnostou ,nakolko cena takto ziskaneho tepla je len 0,O9 DM/kWh (1,8 Sk/kWh) , co je o malo viac ako pri konvencnom vykurovani. Celkove investicne naklady boli 59 000 DM (1,18 mil. Sk). Z toho 53 % predstavovali slnecne kolektory, 19 % podzemna skladovacia nadrz a 18 % system dialkoveho kurenia.Predpokladana zivotnost systemu skladovania je 40 rokov, slnecnych kolektorov 20 rokov a 15 rokov pre ostatne casti. Cenu vysokoteplotnych slnecnych kolektorov (250 DM/m2) by v pripade masovej vyroby bolo mozne znizit na 150 DM/m2 , cim by sa takyto system slnecneho vykurovania so sezonnym skladovanim teplej vody stal v mnohych krajinach cenove zrovnatelnym s vykurovanim zalozenym na fosilnych palivach. Podla svedskych udajov by 150 az 200 velkych slnecnych zariadeni so sezonnym skladovanim teplej vody mohlo v tejto skandinavskej krajine pokryt az 10 % rocnej spotreby energie v systemoch dialkoveho kurenia. SLNECNE DOMY

Pozoruhodne je vyuzivanie slnecnej energie v tzv. slnecnych domoch. Jedna z takychto experimentalnych budov stoji vo svajciarskom Oberburg-Burgdorfe. Jaenni-Solarhaus, ako sa tento objekt nazyva , si pokryva celu energeticku spotebu tepla aj elektriny z "vlastnych zdrojov". Na pripravu teplej vody sa vyuzivaju slnecne kolektory s plochou 84 m2 a vyroba elektrickej energie je zabezpecena fotovoltaickymi clankami s velkostou 43 m2. Zasobnik vody ma objem 93 m3. Taketo domy okrem vyuzitia slnecnych technologii sa vyznacuju aj extremne kvalitnou izolaciou stien , okien a striech ,co umoznuje znizit straty energie na minimum. Prvy solarny , energeticky sebestacny, dom v Nemecku bol postaveny v Baden-Wurtenbergu na zaklade projektu Ustavu pre solarnu techniku vo Freiburgu. V dome je okrem pasivneho slnecneho designu a fotovoltaickych clankov zabudovanych do strechy budovy instalovany aj system vyssie popisaneho vodikoveho hospodarstva (varenie na vodikovom sporaku, vykurovanie ai.) Naklady na vystavbu dosiahli 600 000 DM. SOLARNE AUTOMOBILY

Doprava predstavuje znacnu cast spotreby energie v kazdej vyspelej krajine. V zapadnej Europe tento podiel dosahuje 25 %. Takmer cela energia ktora sa na transport vyuziva pochadza z fosilnych paliv, pricom ucinnost premeny energie paliva na mechanicku energiu je len 30 % , zvysok je odpad.