Najdôležitejšími škodlivinami, ktoré sú produkované pri premávke motorových vozidiel sú tuhé častice, Oxid uhoľnatý (CO), uhľovodíky (HC), tekavé organické látky (VOCs), Oxidy dusíka (NOx), Oxid síričitý (SO2), ťažké kovy (napr. olovo), a z hľadiska globálnych klimatických zmien aj Oxid uhličitý (CO2). Podiel dopravy na celoeurópskych emisiách Oxidov dusíka v súčasnosti predstavuje až 63%, pre organické látky (napr. benzén) je to 47%, tuhé častice 10-25% a Oxid síričitý 6,5%. V mestských aglomeráciách, kde v súčasnosti žije až 70% populácie, sú tieto príspevky ešte vyššie. Napríklad podiel dopravy na koncentrácii tuhých častíc v prízemnej vrstve atmosféry v Londýne predstavuje až 80%, čo je spôsobené hlavne naftovými vozidlami. V iných veľkomestách to nie je o nič lepšie.

Koncentrácia škodlivín vo vzduchu však býva v niektorých častiach miest oveľa vyššia ako priemer. Takými sú napr. rušné križovatky, cesty s hustou premávkou, podzemné parkoviská, tunely alebo miesta v tesnej blízkosti čerpacích staníc, kde znečistenie môže byť až 40 krát vyššie ako mestský priemer. Jedným z takýchto "horúcich miest" je aj automobil samotný. V autách je úroveň koncentrácií Oxidu dusičitého alebo tekavých organických látok 3 až 6-krát vyššia ako sú okolité úrovne. Súčasná úroveň kvality vzduchu v európskych mestách je nízka. Podľa štúdie Európskeho centra kvality vzduchu až 70% miest vykazuje minimálne raz do roka výskyt tzv. zimného smogu, ktorý je charakterizovaný zvýšenými koncentráciami tuhých častíc, SO2 a NO2. Navyše vo všetkých krajinách EÚ sa vyskytuje tzv. letný smog, pri ktorom koncentrácie prízemného ozónu prekračujú limity ochrany zdravia.

Napriek tomu, že úroveň motorizácie na Slovensku ešte nedosiahla úroveň najvyspelejších krajín, sú emisie škodlivín z dopravy významné aj u nás a majú podobne ako v ostatných vyspelých krajinách rastúci trend.


1. OXIDY DUSÍKA

Napriek tomu, že až štyri pätiny vzduchu predstavuje dusík, môžu emisie Oxidov dusíka (NO, N2O a NO2) vznikajúce pri spaľovaní palív predstavovať riziko pre životné prostredie a organizmy. Ku vzniku Oxidov dusíka dochádza vždy pri zohriatí vzduchu, ktoré nastáva pri spaľovaní palív. Jeho množstvo závisí na teplote procesu - čím je teplota vyššia, tým vyššia je tvorba. V motorových vozidlách dochádza k tvorbe Oxidov dusíka v dôsledku vysokého tlaku a teploty v motore, pri ktorej reaguje dusík s kyslíkom. Viac ako 90% Oxidov dusíka je emitovaných vo forme Oxidu dusného (NO). Vo vzduchu sa však tento plyn rýchlo mení na Oxid dusičitý (NO2). NO2 sa mení na kyselinu dusičitú, ktorá sa spája so vzdušnou vlhkosťou a vedie ku vzniku tzv. kyslých dažďov, ktoré majú negatívny vplyv na organizmy a materiály.

Emisie N2O ničia ozónovú vrstvu a predstavujú tiež tzv. skleníkový plyn spôsobujúci klimatické zmeny. Cestná doprava sa podieľa celosvetovo až 51% na emisiách Oxidov dusíka. V EÚ je tento podiel takmer dve tretiny, zvyšok pochádza z výroby elektriny a tepla. V krajinách strednej a východnej Európy je to opačne. Ešte stále väčšina emisií dusíka pochádza z výroby elektriny a tepla. Celkové emisie dusíka v Európe vzrástli z 22 mil. ton v roku 1980 na 25 mil. ton v roku 1989. V dôsledku realizácie medzinárodných záväzkov sa však podarilo tieto emisie znížiť do roku 1994 na 20 mil. ton. Emisie NOx je možné výrazne znížiť použitím trojcestných katalyzátorov vo vozidlách, ktoré menia NOx na dusík.


2. OZÓN

Ozón (O3) je ďalší plyn, ktorého koncentrácie v atmosfére sú významne ovplyvňované stupňom motorizácie. Je to plyn, ktorý sa vyskytuje tak v stratosfére (vo veľkých výškach) ako aj v troposfére (pri zemi). Z tohto dôvodu je dôležité chápať rozdiely vo význame prítomnosti ozónu v jednotlivých vrstvách atmosféry. Kým v stratosfére, ktorá sa nachádza vo výške 15 až 40 km nad Zemou, má ozón ochrannú funkciu a chráni nás od nepriaznivého účinku ultrafialového žiarenia, v prízemnej vrstve majú zvýšené koncentrácie ozónu škodlivý vplyv na ľudský organizmus. V dôsledku ľudskej činnosti dochádza k dvojakému ovplyvňovaniu koncentrácie ozónu. Používanie niektorých chemických látok (napr. freónov v chladiacich zariadeniach) vedie k poškodzovaniu prirodzenej vrstvy ozónu v stratosfére a vzniku tzv. ozónovej diery, čo sa môže prejaviť zvýšeným výskytom napr. rakoviny kože u ľudí.

Na druhej strane spaľovaním benzínov a nafty v motorových vozidlách dochádza k tvorbe Oxidov dusíka a iných chemických látok, ktoré pod vplyvom slnečného žiarenia vedú k zvýšeným koncentráciám ozónu v prízemnej vrstve atmosféry. Zjednodušene túto reakciu je možné zapísať nasledovne :