6. OXID SÍRIČITÝ

Emisie síry v doprave pochádzajú hlavne zo spaľovania nafty v nákladných vozidlách, traktoroch, lokomotívach, stavebných strojoch a lodiach. Cestná doprava sa podieľa síce len 3-6 %-mi na emisiách síry v Európe (veľká väčšina emisií stále pochádza zo spaľovania uhlia), avšak dôsledky týchto emisií výrazne ovplyvňujú životné prostredie a zdravie ľudí. Množstvo Oxidu síričitého emitovaného z výfukov motorových vozidiel je rôzne v závislosti na použitom palive. Naftové motory produkujú až 6-krát väčšie množstvo týchto emisií ako motory benzínové. Síra obsiahnutá v palive sa dostáva do atmosféry vo forme Oxidu síričitého, ktorý v dôsledku reakcie s atmosferickou vlhkosťou vedie ku vzniku tzv. kyslých dažďov. Kyslé dažde spôsobujú okysľovanie pôdy, čo má za následok poškodenie 31 miliónov hektárov lesov len v strednej Európe.

Vymieranie niektorých druhov rýb v jazerách a vodných tokoch, v dôsledku zvýšenia kyslosti vody, je už dnes skutočnosťou napr. vo Švédsku. V tejto krajine je vážne zasiahnutých už 18 tisíc z celkového počtu 85 tisíc jazier. V južnej časti sú zvýšenou kyslosťou vôd ohrozené prakticky všetky jazerá. Ohrozené je nielen životné prostredie ale aj zdravie ľudí. Samotný Oxid síričitý je pre človeka toxický, pričom pôsobí na tkanivá v ústnej dutine, v nose a pľúcach. Najdôležitejším negatívnym vplyvom na ľudské zdravie je vznik astmatických ochorení. Podľa správy U.S. Office of Technology Assessment kyslé dažde spôsobujú v USA približne 50 tisíc úmrtí ročne. Kyslé dažde majú vplyv aj na neživé predmety a spôsobujú koróziu kovových predmetov, eróziu budov a kultúrnych pamiatok. Na základe štúdie americkej Environmental Protection Agency škody v dôsledku erózie pôdy, poškodzovania budov a iných stavieb dosahujú len pre 17 amerických štátov ročne 6 miliárd dolárov. Aj keď emisie Oxidu síričitého z dopravy sú relatívne malé, zabezpečenie únosného zaťaženia pôdy sírou by si vyžadovalo 80 až 90%-né zníženie emisií. Z tohto dôvodu je nevyhnutné aby sa doprava podieľala na znižovaní emisií rovnakou mierou.


7. OXID UHLIČITÝ - KLIMATICKÉ ZMENY

Každé motorové vozidlo spaľujúce benzín alebo naftu, spôsobuje emisie Oxidu uhličitého do atmosféry. Spálením jedného litra benzínu dochádza k vzniku asi 2,5 kg tohto plynu. CO2 na rozdiel od SO2, NOx, olova alebo VOCs nie je pre organizmy toxický, má však vplyv na zmenu globálnej klímy (skleníkový efekt). Oxid uhličitý patrí medzi najdôležitejšie tzv. skleníkové plyny a je zodpovedný za viac ako 50% emisií prispievajúcich k tomuto v súčasnosti najzávažnejšiemu ekologickému problému. Vznik CO2 pri spaľovaní fosílnych palív obsahujúcich uhlík (vo forme CH2) sa dá zapísať nasledovne:

CH2 + 3 O2 ® Teplo + 2H2O + CO2

Doprava sa na celosvetových emisiách CO2 podieľa takmer 25%. V niektorých krajinách však podiel dosahuje až 38%. Najzávažnejšie na týchto emisiách je, že emisie CO2 z dopravy vo väčšine vyspelých krajín od 80-tych rokov rastú tak v relatívnych ako aj v absolútnych číslach. Stabilizácia globálnej teploty Zeme (zastavenie nárastu priemernej teploty) by si vyžadovala až 60%-né zníženie celosvetových emisií CO2 do roku 2050. Toto by bolo možné uskutočniť len veľkým počtom opatrení, ktoré však dodnes neboli realizované ani v jednej krajine.


8. SKLENÍKOVÝ EFEKT

Podstatou skleníkového efektu je narušenie prírodnej rovnováhy.

Fosílne palivá vrátane ropy sa vytvorili v dávanej minulosti z organickej hmoty (z odumretých rastlín a živočíchov) obsahujúcej uhlík. Mnoho milión rokov boli ukryté pod zemským povrchom. Človek tým, že tieto palivá ťaží a spaľuje spôsobuje emisie uhlíka vo forme CO2 do atmosféry a narušuje rovno-vážnu koncentráciu skleníkových plynov v nej. Napriek tomu, že zastúpenie týchto plynov predstavuje len jednu tisícinu objemu atmosféry (21% pripadá na kyslík a 78 % na dusík), skleníkové plyny (Oxid uhličitý, metán, Oxid dusíka a vodná para), ktoré sú prirodzené zložky atmosféry, majú pre nás nesmierny význam. Ich koncentrácia v atmosfére bola v rovnováhe, nakoľko v prírode prebiehali len procesy s prirodzeným kolobehom uhlíka, a tak nedochádzalo k jeho hromadeniu v žiadnej zložke biosféry.