Rádioaktivita je všade okolo nás

Vedci predpokladajú, že v najbližších storočiach zomrie niekoľko miliónov ľudí v dôsledku jadrových testov, ktoré boli uskutočnené v 50. a 60. rokoch minulého storočia.

V roku 1991 bol istý filmový režisér pozvaný do neprístupnej časti ruského Uralu, aby tu natočil dokument o jednej z najtajnejších sovietskych tovární na výrobu jadrových bômb. Pri natáčaní tam odhalil jednu z najväčších jadrových katastrôf ojedinelých dimenzií, ktorá je zvyšku sveta tak vzdialená, aká vzdialená a ignorovaná bola aj zo strany sovietskych politikov. Na Urale v mestečku Čeľjabinsk sa mu podarilo odkryť tajomstvo najväčšej sovietskej továrne na výrobu plutónia, ktorá bola vybudovaná počas studenej vojny. Od svojho spustenia zásobovala továreň okolitú prírodu miliónmi ton rádioaktívneho odpadu. Dodnes bolo do neďalekej rieky Teča vypustených podľa odhadov 76 miliónov m3 rádioaktívneho odpadu. Rieka je pritom jediným zdrojom pitnej vody pre komunity, žijúce na jej brehoch. Miestni doktori sú presvedčení, že radiácia, ktorej sú obyvatelia v okolí továrne vystavení, je až 57-krát väčšia ako radiácia, ktorej boli vystavené obete výbuchu Černobyľskej jadrovej elektrárne! V roku 1957 tu navyše vybuchlo skladisko jadrového odpadu a 1 kilometer vysoký rádioaktívny mrak vtedy zamoril 3 sovietske provincie, ožiaril 250 000 obyvateľov v 217 mestách. Výskyt leukémie sa od spustenia továrne v jej okolí zvýšil o 41 %, priemerný vek žien sa v roku 1993 pohyboval na hranici 47 rokov (celoštátny priemer bol 72 rokov), muži sa v regióne dožívali v priemere 45 rokov.

Vedci odhadujú, že na celom svete bolo do dnešného dňa uskutočnených viac ako 1 900 jadrových pokusov, ktorých rozsah prirovnávajú k 40 000 Hirošimám! Štiepne produkty jadrových testov v púšti Nevada sú v súčasnosti napríklad ľahko identifikovateľné v ekosystémoch krajín vzdialených od USA tisícky kilometrov. Aj v USA sa stali obyčajní obyvatelia pokusnými králikmi nukleárneho priemyslu. Štúdia americkej vlády z roku 1957 už vtedy predpovedala, že vtedajšie jadrové testy „splodili“ 2 000 geneticky narušených detí každý rok a až 35 000 takýchto detí na celom svete. Aj napriek tejto skutočnosti americká vláda v testoch pokračovala. Najviac poškodenými boli pravdaže komunity, žijúce v blízkosti testovacích lokalít. Úplne nepochopiteľne sa obeťami jadrových pokusov stali aj príslušníci mormonskej komunity, ktorá žila iba 150 kilometrov od miesta Ground Zero, kde boli testované americké jadrové bomby.

Jej príslušníci o rakovine prakticky nikdy nepočuli. Mormoni zvyčajne nefajčia, nepijú alkohol ani kávu a sú závislí na vlastnej produkcii potravín. Americká vláda navyše zneužila pri testoch aj ich oddanosť vláde, ktorú podľa mormonov vybral sám Boh. Hneď po spustení jadrových testov sa v mormonskom meste St. George zvýšil výskyt leukémie na takmer trojnásobok národného priemeru. V päťtisícovom meste zomrelo postupne na následky ožiarenia 1 600 ľudí! Vojenské úrady jednoducho ľuďom zatajili, v akom ožiarenom prostredí žijú. Na margo jadrových pokusov v púšti Nevada vtedajší prezident Eisenhower povedal: „Môžeme si dovoliť obetovať niekoľko tisíc ľudských životov v prípade, že to poslúži k zachovaniu národnej bezpečnosti krajiny.„


Svetová populácia je ešte aj dnes vystavená pôsobeniu 170 megaton jadrových produktov s dlhou životnosťou, ktoré boli v posledných rokoch vypustené do atmosféry a ktoré sa každý deň vracajú späť na Zem prostredníctvom vetra a dažďa. Aj keď boli atmosférické jadrové testy zakázané, dnešných 400 jadrových tovární a elektrární stále vypúšťa do okolitej prírody nový rádioaktívny odpad. Iba prostredníctvom výroby jadrových zbraní v USA sa do prostredia dostalo viac ako 100 miliónov m3 rádioaktívneho odpadu s dlhodobou životnosťou. Aj napriek rastúcemu množstvu jadrových nehôd, nukleárny priemysel sa stále vyhýba priamej zodpovednosti za ich katastrofálne následky. Zástupcovia jadrových tovární a elektrární stále tvrdia, že iba veľké množstvá jadrového žiarenia (akému boli napríklad vystavené obete bombového útoku na Hirošimu a Nagasaki) sú nebezpečné. Zároveň tvrdia, že každodenné dávky žiarenia, unikajúce z jadrových elektrární, tovární na výrobu bômb, pri transporte jadrového materiálu, sú zanedbateľné. Vznik nehôd pri týchto aktivitách je podľa nich prakticky nereálny. Pravdou však ostáva, že množstvo jadrových nehôd nebolo do dnešného dňa na verejnosti odhalených a následky únikov jadrového odpadu sú stále maskované. Jadroví králi dnes neradi pripúšťajú, že pre rádioaktívne žiarenie prakticky neexistuje žiaden limit, ktorý by bol bezpečný.

Faktom ostáva, že hoci už žijeme v informačnej spoločnosti, mnohé skutočnosti sú pred verejnosťou stále utajované. Američanke Rosalie Bertellovej sa z informačných zdrojov International Commission on Radiological Protection a UN Scientific Commite on the Effects of Atomic Radiation podarilo odhaliť niekoľko priam neskutočných štatistík, ktoré sprevádzali rozvoj jadrového priemyslu v posledných desaťročiach.

S výrobou jadrových bômb a ich testovaním je k dnešnému dňu spojený výskyt rakoviny u takmer 358 miliónov ľudí. Ďalších 9,7 miliónov ľudí bolo ožiarených v dôsledku nehôd pri testovaní bômb a pri nehodách v jadrových elektrárňach. 6,6 miliónov zistených prípadov rakoviny je spojených s únikom žiarenia z jadrových elektrární. 175 miliónov zo spomínaných prípadov výskytu rakoviny pritom podľa Bertellovej skončí alebo už skončilo smrťou. Je rádioaktívne žiarenie naozaj zodpovedné za tieto čísla „smrti“? Posledné štúdie a odhaľovanie nových súvislostí túto spojitosť bohužiaľ stále posilňujú. .