Problém globálneho otepľovania

Priemysel a ďalšie ľudské aktivity vypúšťajú do atmosféry zvýšené množstvá plynov, najmä oxid uhličitý. V súčasnosti tieto zdroje uvoľňujú do ovzdušia každý rok viac než sedem miliárd ton uhlíku väčšina tohto množstva tam pravdepodobne zostane po obdobie jedného storočia alebo i dlhšie. So zvýšenou teplotou sa v atmosfére zvyšuje množstvo vodnej pary, to spôsobuje ďalšie otepľovanie.

Stav otepľovania sa môže zapáčiť tým za nás, ktorý žijeme v chladnom podnebí. Zvýšenie celkovej teploty však povedie ku zmene celkového podnebia. Keby bola zmena malá a dochádzalo k nej dostatočne pomaly, skoro určite by sme boli schopní sa jej prispôsobiť. S rýchlym rozvojom svetového priemyslu však nie je pravdepodobné, že by zmena bola buď malá, alebo pomalá. Pokiaľ nedôjde k úsiliu o obmedzenie emisií oxidu uhličitého, bude celková priemerná teplota stúpať o štvrtinu stupňa Celzia každých desať rokov alebo o dva a pol stupňa behom storočia.

Všetky klimatické zmeny nebudú nakoniec nepriaznivé. Niektoré časti sveta postihujú častejšie alebo vážnejšie suchá či záplavy, naproti tomu iné oblasti, napríklad subarktické, sa môžu stať obývateľnejšími. O skutočnosti globálneho otepľovania a o zmene klímy v závislosti na ľudských aktivitách sú odborníci presvedčený. Podstatná neistota sa však týka veľkosti otepľovania a rozmanitosti jeho dôsledkom v rôznych častiach sveta.

K najväčšiemu zvýšeniu teploty dochádza nad pevninskými masami severnej pologule. Vplyvom morského prúdenia sa vyskytuje najmenšie zvýšenie teploty v okolí Grónska a Nórskeho mora a v najjužnejších častiach oceánov

Odhady regionálnych zmien

Stredná Severná Amerika:

Oteplenie kolísa medzi 2 až 4 stupňami Celzia v zime o 2 až 3 stupňa Celzia v lete. Zrážky sa zvyšujú v zime až o 15%, kde v lete dochádza k zníženiu o 5 až 10%. Vlhkosť pôdy v lete klesá o 15 až 20%.

Južná Ázia:

Oteplenie behom roku kolísa od 1 do 2 stupňov Celzia. V zime sa zrážky menia málo, ale v lete sa zvyšuje činnosť monzúnu o 5 až 15%. Vlhkosť pôdy v lete sa zvyšuje o 5 až 10%.

Oblasť Sahelu v Afrike:

Oteplenie siaha od 1 do 3 stupňov Celzia. Oblastný priemer dažďových zrážok sa zvyšuje a oblastný priemer pôdy vlhkosti v lete klesá iba minimálne. V regióne však sú okrsky ako zvýšenie, tak pokles dažďových zrážok a vlhkosti pôdy.

Južná Európa:

Oteplenie v zime je 2 stupne Celzia a v lete kolísa medzi 2 až 3 stupňami Celzia. Existujú iné náznaky, že v zime dochádza k zvýšeným zrážkam, ale letné zrážky klesajú o 5 až 15%a vlhkosť pôdy v lete klesá o 15 až 25%.

Austrália:

Oteplenie sa v lete pohybuje medzi 1 až 2 stupňami Celzia a v zime okolo 2 stupňov Celzia. Letné zrážky sa zvyšujú asi o 10%, ale o zmenách v pôdnej vlhkosti modely nedávajú súhlasné odhady. Oblastné priemery skrývajú veľké rozdiely v rôznych častiach kontinentu.