Rozšírenie problematiky našej prírody v učebných plánoch môže byť dobrým krokom vpred k environmentálnej osvete na školách a tým aj zlepšením pohľadu na našu spoločnosť.

Ak manažment prostredia bude v rukách osôb s odborne rozvinutým ekologických vedomím, prierezovými a špecifickými vedomosťami o ekologických, ekonomických, legislatívnych a technologických princípoch riadenia životného prostredia, pričom tieto vedomosti musia byť vo vzájomnej rovnováhe, existuje možnosť dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj v praxi.

Ekologické a environmentálne poznatky sa musia stať súčasťou základného vzdelania každého občana. Dôležité je, aby boli ekologické princípy uplatnené v každom vyučovacom predmete, aby sa nezavádzala ekológia a environmentalistika len ako samostatné predmety do výučby, bez vzťahu k ostatným predmetom. V súčasnosti sa presadzujú environmentálne predmety ako princíp ekologizácie vzdelávania. Hlavným predpokladom na úspešnosť je ekologické vzdelanie všetkých učiteľov.

V dôsledku nedostatočnej informovanosti v oblasti ochrany prírody učiteľov základných a stredných škôl a nedostatočnému environmentálnemu vzdelaniu je potrebné zvýšenie záujmu spoločnosti o environmentálnu problematiku.

Získavanie poznatkov a vedomostí začína prvým vkročením medzi školské lavice. Škola je pre človeka veľmi dôležitá nielen preto, že sa v nej vzdelávame, ale hlavne preto, že nám pomôže kráčať správnou cestou v našom živote. Nielen škola je vodcom našich krokov, ale tiež veľa okolitých faktorov pôsobiacich na nás celý život. Rodina, priatelia, známi, média a v neposlednej rade učitelia, pedagógovia sú nám podporou.

Všetci žijeme na jednej Zemi a preto by sme si ju mali vážiť a ochraňovať ju. Mnohí ľudia však nevedia alebo nechcú vedieť o jej súčastnom ohrození najmä v dôsledku pôsobenia človeka. O problematike ochrany našej Zeme by sme sa mali zaoberať už od staršieho predškolského veku (Gallayová, 2005). Zachovávať trvalo udržateľný rozvoj a prvom rade pochopiť jeho význam by sme mali v škole.

V dnešnej dobe je však informovanosť o trvalo udržateľnom rozvoji a Miestnej Agende 21 teoreticky na dobrej úrovni, ale v praktickom využití je nedostačujúca. Pre školstvo je podľa môjho názoru dôležité dopracovať sa a schváliť „environmentálne minimum“(Miklós, 1996, s.) - učebné osnovy environmentálnej výchovy pre základné a stredné školy a v nadväznosti na to zabezpečiť vydanie odborno-metodických publikácií a materiálov pre učiteľov a žiakov. Je potrebné zvážiť možnosť zavedenia povinného predmetu environmentálna výchova do učebných plánov základných a stredných škôl. Vypracovať učebné osnovy voliteľného a nepovinného predmetu environmentalistika.

Súčasťou environmentálnej výchovy musí byť komplexné pôsobenie na osobnosť žiakov, ktorá je rozhodujúca pre využitie poznatkov v jeho konaní. V rámci škôl je najdôležitejšia kvalitatívna úroveň indikátorov, pričom školstvo poskytuje rámec na vzdelávanie ľudí a čím kvalitnejšie vedomosti človek dostane, tým kvalitnejšie sa bude správať k prírode a ku všetkému vo svojom okolí.