1.4 Charakteristika reálnej vegetácie
Rastlinstvo
Fytogeografické zaradenie
Územie možno zaradiť do oblasti panónskej flóry a v rámci nej do podoblasti matranskej flóry. Na celú oblasť panónskej flóry sa viažu mnohé teplomilné druhy.
Územie patrí do stupňa teplomilných dubín a stupňa dubohrabín. Rozsiahle plochy v Ipeľskej kotline zaberali kedysi dubovo-hrabové lesy. Na stanovištiach dubovo-hrabových lesov sa darí viniciam a sú to aj výborné plochy pre ovocinárstvo.
V stromovom poschodí prevláda dub zimný, niekedy dub letný, ďalej hrab, javor poľný, čerešňa vtáčia a buk. Z krovín je významná ruža poľná (Rosa arvensis), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), svíb krvavý (Cornus sanguinea), lieska obyčajná (Corylus avellana), vtáči zob obyčajný (Ligustum vulgare). V bylinnom poschodí sú najčastejšie: reznačka laločnatá mnohosnubná (Dactylis polygama), ostrica chlpatá (Carex pilosa), ľubovník chlpatý (Hypericum hirsutum), iskerník zlatožltý (Ranunculus auricomus). V Ipeľskej kotline prevláda miestami zvyšky teplomilných a suchomilných zmiešaných dubových lesov. Tieto spoločenstvá pôvodne plošne prevládali v Ipeľskej kotline, kde boli spraše a sprašové hliny príhodnými stanovišťami na ich rast. Dnešné lesy, sú zasiahnuté hospodárskou činnosťou, pretože ich stanovištia sú po odlesnení vhodné pre rozličné poľnohospodárske kultúry, pšenica, kukurica a pod. Len menšiu plochu z celkovej rozlohy pokrývajú a pokrývali bučiny. Zastúpená je tu skupina bučín, tzv. submontánne bučiny. V rámci submontánnych bučín vystupujú v študovanom území kvetnaté bukové lesy. K lesnej pokrývke na území možno zaradiť aj lužné lesy. Treba však pripomenúť, že tieto spoločenstvá sa nikde nezachovali v súvislejších plochách, ale sú vyvinuté len fragmentárne, v podobe úzkych pásov stromov, ktoré sprevádzajú Ipeľ, ale aj všetky ostatné toky v kotline.
Hlavným činiteľom, ktorý sa zúčastňoval na odstránení pôvodných lužných lesov, bol človek. Ich pôvodné stanovištia človek odlesnil, premenil na lúky, zreguloval toky a odvodnil nivy pozdĺž tokov. Z prirodzených spoločenstiev sa pri Ipeľskom Predmostí zistili aj panónske piesočnaté spoločenstvá kostravy pošvatej (Festucion vaginatae). Z druhov sú významné trávy: kostrava pošvatá (Festuca vaginata), stoklas strechový (Bromus tectorum), kavyľ piesočnatý(Stipa Sabulosa), jasienka piesočnatá (Colchicum arenaria), klinček neskorý (Dianthus serotinus).
Na menších plochách v Ipeľskej kotline sa rozprestierajú spoločenstvá slaných a zasolených lúk. Sú to spoločenstvá halofytných a suhalofytných stanovíšť s ťažkými alkalickými a neutrálnymi pôdami, ktoré sú silno zamokrené a na jar celkom zaplavené. Významnými druhmi sú: ďatelina jahodová( Trifolium fragiferum), sitina Gerardova( Juncus gerardii), ostrica delená( Carex divisa). Rozsiahle plochy pokrývajú hospodárske lúky a pasienky. Z pasienkových spoločenstiev sú najväčšmi rozšírené suchšie svahové pasienky. Osobitné postavenie zajímajú spoločenstvá agátových monokultúr.
Živočíšstvo
Územie možno zo zoo geografickej stránky zaradiť do palearktickej oblasti. V tejto oblasti je súčasťou jej eurosibírskej podoblasti. Prevažná časť územia je súčasťou stepnej zóny eurosibírskej podoblasti a severná časť je súčasťou lesnej zóny.
Biotop listnatých lesov
Listnaté lesy pokrývajú menšie plochy v Ipeľskej kotline. Z poľovníckej zver súvislejších lesných porastoch žijú: jeleň obyčajný (Carvus elaphus), daniel škvnitý (Dama dama), srnec hôrny (Capreolus capreolus), sviňa divá (Sus scrofa), líška obyčajná (Vulpes vulpes). K dravcom patrí kuna hôrna (Martes martes), jazvec obyčajný(Meles meles), tchor obyčajný (Putorius putorius). Z cicavcov: zajac poľný (Lepus europaeus), králik divý (Oryctolagus cuniculus), veverica obyčajná (Sciurus vulgaris), jež obyčajný (Erinaceus europaeus)a i.
Biotop poľných hôrok
Charakteristické druhy sú: bažant obyčajný, dateľ hnedkastý (Dendrocopos syriacus), drozd čvikotavý (Turdus pilaris)…
Biotop polí a lúk
Sú to druhy: hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus), prepelica poľná (Coturnix coturnix), jarabica poľná (Perdix perdix), kaňa sivá (Circus cyaneus)…
Biotop ľudských sídlisk
Tvoria skupiny zvierat: potkan obyčajný (Ratus norvegicus), bocian biely (Ciconia ciconia), dáždovník obyčajný (Apus apus), lastovička obyčajná (Hirundo rostica)…
Biotop vôd
Sú to napr.: rybárik obyčajný (Alcedo atthis), vodnár obyčajný (Cinclus cinclus), kačica divá (Anas platyrhynchos), šťuka obyčajná (Esox lucius)…
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie