Okrem toho ropná predstavuje aj nebezpečenstvo pre vtáky a iné živočíchy. Ak sa vtáky dostanú do ropnej škvrny, ropa sa dostane do ich peria a už nedokážu odletieť. Takto zahynú stovky živočíchov. Ropa sa nazýva čierne zlato, ale predstavuje veľké nebezpečenstvo pre rastliny, živočíchy aj ľudí. Okrem ťažby surovín sa výrazne redukoval počet veľrýb v oceánoch. V 19. a 20. storočí bol veľmi rozšírený lov veľrýb. Spôsobil zníženie počtu týchto zvierat z niekoľko tisíc kusov na len niekoľko desiatok. V súčasnosti sú veľryby chránené a ich lov sa prísne postihuje. Pytliactvo však existuje aj v súčasnosti a ohrozuje existenciu viacerých druhov živočíchov. Niektoré druhy rýb žili v moriach a rozmnožovať sa chodili do riek. Tieto druhy rýb za-znamenali výrazné zredukovanie počtu, kvôli stavbe priehrad. Ryby sa už nedokážu dostať na miesta, kde sa rozmnožovali ich predkovia. Tie, čo sa nedokázali prispôsobiť sa vytratili z oblastí, kde sa v minulosti nachádzali vo veľkom počte.
Na ochranu oceánov treba vynaložiť veľké financie a bohatí ľudia by stratili svoj zdroj peňazí, preto máloktorá vláda radikálne bojuje proti znečisťovaniu. Ropa je najväčší zdroj financií pre šejkov a ropných magnátov. Len niektorí z nich podporujú vývoj strojov, najmä automobilov, ktoré by využívali iné zdroje. V súčasnosti existuje tzv. bionafta, ktorá sa správa v naftových motoroch ako nafta vyrobená z ropy. Spaľovaním bionafty nevznikajú žiadne škodlivé splodiny a nie je nebezpečná ani pri haváriách, pretože ryby ju dokážu skonzumovať.
Ďalším spôsobom ochrany je prísna kontrola a údržba ropných tankerov. Už vo viacerých prípadoch havárie sa dokázalo, že vlastníci tankerov pustili loď na more hoci nebola spôsobilá plavby. Ľudia by mali viacej dbať na životné prostredie a nepozerať vždy na peniaze. Kým sa nezmení postoj a niektoré vlastnosti ľudí, nie je možné zabrániť devastácii oceánov a prírody vôbec. .