Ak sa však má vodík ako alternatívne palivo uplatniť, „natankovať“ automobil poháňaný stlačeným vodíkom musí byť rovnako pohodlné a rýchle, ako „natankovať“ benzín. Skúsenosti s najlepšími čerpacími stanicami, ktoré sa projektu alternatívneho pohonu zúčastnili, ukazujú, že toto kritérium je už splniteľné. Tlakové nádrže vozidiel môžu doplniť aj ľudia, ktorí sa s vodíkovým stojanom stretnú po prvý raz, pričom túto činnosť zvládnu za menej než tri minúty. Výrobcovia plniacich zariadení sú spôsobilí týmto požiadavkám vyhovieť. Zákazníkom musí byť tiež k dispozícii príslušná zásobovacia infraštruktúra. Automobilky preto musia spolu s energetickými podnikmi spolupracovať pri výstavbe sieti čerpacích staníc. Po vybudovaní jednotlivých čerpacích miest na súčasných skúšobných stanovištiach ide najmä o vytvorenie minisietí – „clustrov“ – v skúšobných regiónoch v rokoch 2010 až 2015. Tie bude následne potrebné pozdĺž diaľnic medzi sebou poprepájať. Dôležitá je pritom nielen hustota čerpacích staníc, ale aj technická výkonnosť zariadení. Musia napríklad doplňovať vodík pod tlakom 70 MPa namiesto doterajších 35 MPa, čo umožní realizovať novovyvinuté dvojnásobné zväčšenie dojazdu. Inými slovami: Technika čerpacích staníc musí vedieť kopírovať zlepšenia vozidiel.

Ako zmeniť pohony a palivá vozidiel – budúcnosť

Desaťročie od roku 1994, po predstavení prvého vozidla Mercedes-Benz poháňaného palivovými článkami, Necar-u 1, sa Mercedesu podarilo do každodennej prevádzky uviesť stovku vozidiel s týmto alternatívnym pohonom. Okrem 60 F-Cell vozidiel triedy A, ktoré využívajú zákazníci na šiestich stanovištiach v Európe, USA a Ázii, sa k využívaným prototypom zaraďujú aj rôzne testovacie vozidlá vo vývoji. Patria sem napríklad tri dodávky typu Sprinter a tiež 36 mestských autobusov Citaro, ktoré rovnako poháňajú palivové články a v každodennej hromadnej doprave sú úspešne nasadené od roku 2003. Do konca júna 2006 najazdilo 60 F-Cell vozidiel triedy A celkovo 800 000 kilometrov, pričom sústavy palivových článkov pracovali celkovo 24 000 hodín. Do konca júna 2006 najazdili Citará s alternatívnym pohonom už 1,4 milióna kilometrov, pričom niektoré sústavy palivových článkov dosiahli viac ako 3000 prevádzkových hodín – aj táto hodnota patrí k tým, ktoré sa nikto neodvážil predpovedať. V najbližších rokoch uvedie Daimler- Chrysler do prevádzky aj ďalšie vozidlá poháňané palivovými článkami – tentoraz na báze triedy B. Najvhodnejším obdobím pre uvedenie automobilov poháňaných palivovými článkami na trh sa javí obdobie medzi rokmi 2012 a 2015.

Treťou generáciou „vodíkových vozidiel“ sa potom DaimlerChrysler pokúsi okrem technologických zlepšení predovšetkým zmenšiť ich výrobné náklady. Celý systém palivových článkov by sa mal vďaka zmenšeniu počtu komponentov zjednodušiť a spevniť. Menej dielcov znamená menej potenciálnych chýb a tiež menšie náklady. Zostávajúce komponenty by sa mali zmenšovať a zaberať tak menej priestoru a mať aj menšiu hmotnosť. Do začatia sériovej výroby ide zároveň o ďalšie predĺženie životnosti a výkonnosti palivových článkov. Práve na tieto aspekty sa zameriavajú špecializované programy a technické koncepcie..

„Náklady pohonu na palivové články možno z dlhodobého hľadiska v zásade zmenšiť“, zdôraznil Dr. Christian Mohrdieck odhad spoločnosti DaimlerChrysler. „Dosiahnuť tento cieľ si však vyžiada určité kroky a tiež dlhodobý harmonogram.“