Národné parky Slovenska

Tatranský národný park (TANAP) bol vyhlásený v roku 1948 a je najstarším spomedzi súčasných deviatich národných parkov na Slovensku.. Výmera národného parku je 74 111 ha, jeho ochranného pásma 36 574 ha. Člení sa na Východné (Vysoké, Belianske) a Západné Tatry. Na ich tvorbe sa podieľali najmä ľadovce, ktoré vymodelovali ľadovcové doliny so širokými kotlami, v ktorých vznikli jazerá - plesá. Najväčšie a najhlbšie z tatranských plies je Veľké Hincovo pleso, hlboké 54 m. Najvyššou a najznámejšou časťou tohto horstva sú Vysoké Tatry s najvyšším vrchom - Gerlachovským štítom (2655 m n. m.). Z početných jaskýň je sprístupnená len Belianska jaskyňa (dĺžka 1752 m). Návštevníkom slúži takmer 600 km turistických značkovaných chodníkov. Takmer dve tretiny územia pokrývajú lesy, pričom dominantnou drevinou je smrek obyčajný, výrazný je výskyt borovice lesnej a limbovej, smrekovca opadavého a kosodreviny. Zastúpenie majú aj bučiny a javoriny. Flóra je veľmi rozmanitá, rastie tu mnoho vzácnych rastlín a z pestrej palety živočíchov sú najatraktívnejšie vysokohorské druhy ako kamzík vrchovský tatranský ktorý je symbolom Tatier a svišť vrchovský tatranský. Typickými sú aj hraboš snežný z vtákov orol skalný.

Národný park Nízke Tatry (NAPANT) je rozlohou najväčší národný park na Slovensku. Jeho výmera je 72 842 ha a jeho ochranného pásma 110 162 ha. Bol vyhlásený v roku 1978. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Sedlom Čertovica je rozdelená na 2 časti: západnú - Ďumbierske Tatry a východnú - Kráľovohoľské Tatry. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca. Po tisícročia vody vyhĺbili a sformovali podzemný svet, ktorý možno obdivovať v sprístupnených jaskyniach (Demänovská jaskyňa Slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Bystrianska a Važecká jaskyňa). Najdlhším jaskynným systémom je Demänovský s labyrintom chodieb dlhým 23 km. Najväčším stálym prirodzeným plesom je Vrbické pleso v Demänovskej doline. Les pokrýva asi 70 % územia národného parku. Prechádza od zmiešaných lesov nižších polôh, až po vysokohorské smrečiny a pásmo kosodreviny, na ktoré nadväzujú alpínske hole. Rastie tu napr. cyklámen fatranský, horcokvet Clusiov, astra alpínska i plesnivec alpínsky. Rozľahlosť územia a pestrosť podmienok podmieňuje hojné zastúpenie rôznych druhov živočíchov napr. medveď hnedý, ktorý sa stal aj symbolom národného parku, na vodné toky je viazaná vydra riečna. Bralnatú časť obýva kamzík vrchovský tatranského pôvodu a v aplínskom pásme sa nachádza svišť vrchovský.

Národný park Slovenský raj sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Jeho rozloha je 19 763 ha, rozloha ochranného pásma 13 011 ha a za národný park bol vyhlásený v roku 1988. Medzi typické fenomény krajiny patria náhorné plošiny, hlboké kaňony, rokliny, vodopády, povrchové krasové javy a podzemné priestory s kvapľovou a ľadovou výzdobou. Najvyšším bodom národného parku je Predná hoľa (1545 m n. m.). Najznámejšími roklinami sú Suchá Belá, Piecky, Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi. Nachádza sa tu takmer 200 jaskýň a priepastí, z ktorých je sprístupnená len Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je známa už od roku 1870. K zaujímavým geomorfologickým javom patrí aj 11 km dlhá prielomová dolina Hornádu. Takmer celé územie pokrývajú lesy s prevládajúcimi bučinami, ale aj pozmenenými smrečinami. Medzi významné druhy rastlín patrí astra alpínska, poniklec slovenský, prvosienka holá, zvonček karpatský a mnohé iné. Krajinu oživuje pestré spoločenstvo živočíchov s množstvom motýľov, spevavých a dravých vtákov - orol krikľavý, sokol myšiar, výr skalný, bocian čierny a ďalšie. V hlbokých lesoch majú domov veľké šelmy ako medveď hnedý, či rys ostrovid. Na skalách roklín sa vyskytuje kamzík vrchovský alpského pôvodu.

Národný park Malá Fatra je ďalším národným parkom, vyhláseným v roku 1988.Vyznačuje sa prekrásnou krajinou s pestrým bohatstvom rastlín a živočíchov. Zahŕňa Krivánsku Fatru s najvyšším vrcholom Kriváňom (1709 m n. m.). Charakteristickou dominantou je však Veľký Rozsutec (1610 m n. m.), ktorý mnohí považujú za najkrajší vrch Slovenska. K pozoruhodnostiam národného parku patrí Kryštálová jaskyňa pod Malým Rozsutcom s kalcitovou výzdobou, 38 m vysoký Šútovský vodopád, kľukatý 7 km dlhý prielomový úsek Váhu medzi Dubnou skalou a Strečnom.Jeho výmera je 22 630 ha, výmera ochranného pásma 23 262 ha. Viac ako tri štvrtiny územia pokrýva les od bukového po kosodrevinový stupeň. Zaujímavý je výskyt teplomilných dubín pri Starhrade. V rozmanitosti a kráse rastlinstva vyniká horcokvet Clusiov, prvosienka holá, klinček včasný, v bukových lesoch aj orchidea - črievičník papučkový. Živočíšstvo tvoria typický západokatpatský predstavitelia. Zo vzácnych vtákov tu žije orol skalný, výr skalný, bocian čierny a mnohé ďalšie. Lesy sú domovom veľkých šeliem ako medveďa hnedého , rysa ostrovida, ale aj mačky divej a vlka dravého. Atraktívne sú aj kultúrne hodnoty územia, hrady (Strečno, Starhrad), ľudová architektúra (Štefanová, Podšíp), ako aj folklór spätý s jánošíkovskou tradíciou.