Výmera Národného parku Slovenský kras je 34 611 ha a ochranného pásma 11 742 ha. Je naším najrozsiahlejším krasovým územím, v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Nachádzajú sa tu najznámejšie sprístupnené jaskyne - Domica, Gombasecká, Jasovská a Ochtinská aragonitová jaskyňa, s jedinečnou mineralogicky vzácnou výzdobou trsov a kríčkov mliečne bieleho aragonitu. Osobitosťou je tiež Silická ľadnica - priepasť so stálou ľadovou výzdobou. Väčšinu územia pokrývajú listnaté lesy, zastúpené dubom, hrabom a bukom. Toto územie patrí z floristického hľadiska medzi najbohatšie územia v strednej Európe. Rastú tu druhy (napr. rumenica turnianska, kandík psí, klinček včasný pestrý, áron alpský štíhly), ktoré sa vyskytujú len na území Slovenského krasu. Vytvorili sa aj pestré životné podmienky pre vývoj živočíšstva. Vyskytuje sa tu veľmi vzácna sága stepná, modlivka zelená, z plazov jašterica múrová, užovka stromová, z dravých vtákov sokol rároh, ktorý je symbolom tohto územia, orol krikľavý, orol kráľovský. Významnú zložku cicavcov tvoria netopiere (z 24 druhov vyskytujúcich sa na Slovensku sa tu zistilo 22). Silne ubúdajúcim druhom je koloniálne žijúci syseľ pasienkový. Územie je našou prvou biosférickou rezerváciou (od roku 1977). V roku 1995 bolo 12 jaskýň Slovenského krasu zaradených do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO v rámci slovensko - maďarského projektu Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu.

Chránené krajinné územia Slovenska

CHKO Biele Karpaty bola vyhlásená v roku 1979 a jej rozloha predstavuje 43519 ha. Najvyšším vrchom sú Vršatecké Bralá. Nachádza sa v západnej časti karpatského oblúka na česko-slovenskom pomedzí. Predstavujú charakteristický súbor prírodných hodnôt, ktoré človek oddávna využíval. Na juhovýchode predhoria Bielych Karpát vystupuje bradlové pásmo.V komplexe bukového pásma prevládajú bučiny, bukové dúbravy, na svahoch a sutiach lipové a jaseňové javoriny. Významným fenoménom Bielych Karpát sú lúčne spoločenstvá s bohatým výskytom druhov z čeľade vstavačovitých, medzi ktorými sú aj vstavačovec Fuchsov Soóv a hmyzovník Holubyho. Na viacerých súkromných políčkach rastú ohrozené druhy, ako kúkoľ poľný, iskerník roľný, černuška roľná a mnohé iné. Zo živočíchov sa tu vyskytuje napríklad modlivka zelená, fúzač alpský, roháč obyčajný, jasoň červenooký, mlok veľký, bocian čierny, sokol rároh, výr skalný, rys, mačka divá. Osobitný pôvab v krajinnom obraze dotvára kopaničiarske osídlenie s prvkami pôvodnej ľudovej architektúry a pestrosťou ľudových tradícií. CHKO nadväzuje na CHKO Bíle Karpaty na českej strane.

CHKO Cerová vrchovina sa nachádza na juhu stredného Slovenska, priamo na hranici s Maďarskom. Územie zahrňuje v rámci Matransko-slanskej oblasti prevažnú časť oddielu Hajnáčska vrchovina, juhovýchodný výbežok oddielu Fiľakovská brázda a centrálnu časť oddielu Petrovská vrchovina. Jeho rozloha je 16280 ha a vyhlásený bol v roku 1989. Na odlesnených svahoch sa silne prejavuje erózia pôdy. Najrozšírenejším lesným spoločenstvom na území sú bukové dúbravy. Najväčšie zastúpenie tu má dub zimný spolu s dubom letným a cerom. Pôvodný je aj buk lesný, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje s hrabom. Najsuchšie a najteplejšie lokality zaberá borovica lesná. Z chránených rastlín sa vyskytuje najmä poniklec lúčny černastý, kukučka vencová, kosatec nízky, mechúrnik stromovitý, zlatofúz južný a viaceré druhy kavyľov. V zmysle zoogeografického členenia patrí územie do panónskeho pásma stepí. Z viacerých vzácnych skupín bezstavovcov, vyskytujúcich sa v území, bolo dosiaľ zistených najmä mnoho ohrozených druhov chrobákov a motýľov. Zo stavovcov sa tu vyskytujú napríklad skokan rapotavý, jašterica zelená, hadiar krátkoprstý, včelárik zlatý, výrik lesný. Podzemné priestory využívajú viaceré druhy netopierov.

CHKO Dunajské luhy bola ustanovená Vyhláškou MŽP SR č. 81/1998 Z. z. o Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy z 3. marca 1998 s účinnosťou od 1. mája 1998.

Rozprestiera sa na Podunajskej nížine v geomorfologickom celku Podunajská rovina, vedľa slovenského a slovensko - maďarského úseku Dunaja od Bratislavy až po Veľkolélsky ostrov v okrese Komárno. Pozostáva z piatich samostatných častí. Patrí k najväčším vnútrozemským riečnym deltám v Európe. V závislosti od hydrologických podmienok pozdĺž Dunaja sa tu na pomerne malom území vyskytujú spoločenstvá lesné, vodné, mokraďné, lúčne a psamofilné. Zo vzácnych a ohrozených vodných rastlín, sú zastúpené chránené druhy lekno biele, leknica žltá, vzácna salvínia plávajúca, kotvica plávajúca, leknovec štítnatý a i. V lúčnych spoločenstvách rastú viaceré ohrozené druhy čeľade vstavačovitých - vstavač ploštičný, v. vojenský, v. obyčajný, kruštík širokolistý, vemenník dvojlistý a i. Lesné spoločenstvá ovplyvňuje predovšetkým vyššia až vysoká hladina podzemnej vody a občasné záplavy. V závislosti od výšky hladiny podzemnej vody sa tu vyvinuli spoločenstvá vŕbových jelšín, dubových jasenín a brestových jasenín s topoľom, brestových jasenín s hrabom a drieňových dúbrav.