CHKO Východné Karpaty tvorí severozápadnú prihraničnú časť z územia pôvodnej chránenej krajinnej oblasti, ktorá nebola začlenená do národného parku Poloniny. Vyhlásený: 1977
Oblasť o rozlohe 26833 ha sa vyznačuje bohatými lesmi, ktoré sú vhodným prostredím pre rastlinstvo a živočíšstvo viazané na lesné prostredie. V jej chránených územiach sú ešte zachované prirodzené jedľové bučiny na svahoch Laboreckej vrchoviny. V ich bohatom bylinnom výskyte prevažuje kostrava horská, ostružina srstnatá, lipkavec marinkový. Cenné je zastúpenie rašelinníkov, páperníka pošvatého, kýchavicou Lobelovou, bezkolencom belasým. Z východokarpatských druhov sa tu vyskytuje mliečnik Sojákov. V prírodnej rezervácii Pod Demjatou je chránený výskyt štyroch chránených druhov plavúňov a to plavúnika splošteného, chvostníka jedľového, plavúňa pučivého a plavúňa obyčajného. Pôvodné lesné porasty sú zároveň vhodným prostredím pre chránené a ohrozené živočíchy, z ktorých tu žije napríklad vlk, rys, medveď, vydra, sova dlhochvostá, bocian čierny a ďalšie druhy.

CHKO Záhorie

Chránená krajinná oblasť Záhorie je prvou vyhlásenou nížinnou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku. Stalo sa tak v roku 1998 a jej rozloha je 27522 ha. Pozostáva z dvoch častí - severovýchodnej a západnej. Severovýchodná časť je ovplyvnená veternými procesmi súvisiacimi s prenosom piesku. Záhorská nížina vďaka svojmu umiestneniu križuje horské celky na trase sever - juh, čím tvorí dôležitú migračnú trasu pre sezónne ťahy vtákov. Súčasný teplotný kontrast podmieňuje bohatú druhovú pestrosť rastlín, kde sa striedajú druhy horské, pozostatky z chladnejších období, s druhmi typickými pre teplé a suché stanovištia.

Živočíchy sú zastúpené hlavne druhmi viažúcimi sa na teplé a suché stanovištia, ako sú mravcolevy a dudky. Borovicové porasty s bohatstvom hmyzích predátorov sú potravnou základňou pre lelka, škovránika stromového a netopiere. Západná časť CHKO predstavuje krajinu s riečnymi terasami a širokou riečnou nivou. Zaplavované lúky nemajú v súčasnosti svojou rozsiahlosťou na Slovensku obdobu. Členité hranice lesov s lúkami sú husto pretkané sieťou starých ramien, riečnych jazier a sezónnych mokradí. Tieto tri hlavné prvky krajinnej štruktúry spolu vytvárajú pestré a pravidelnými záplavami aj dynamické prostredie a vhodné životné podmienky pre veľkú škálu rastlinných a živočíšnych druhov. Z rastlinstva tu pokrýva niekoľko štvorcových kilometrov veľký koberec plamienka celistvolistého. Zo živočíchov sú najcharakteristickejšie skupiny viažúce sa na vodu, ako kôrovce, mäkkýše, ryby, obojživelníky a množstvo druhov vodného vtáctva. V poslednom období bol opäť zaznamenaný výskyt bobrov.


Slovensko, malá krajinka v srdci Európy, ktorá svojou rozlohou pripomína väčšie mesto niektorého z ázijských štátov, vyniká veľkosťou prírodnej krásy a bohatstva. Preto si myslím, že ochrana nielen zákonom chránených a štátom vyhlásených území, ale každého centimetra našej krajiny by malo byť prirodzenou formou správania každého z nás.

Na území Slovenska sa nachádza najstaršia ľadová jaskyňa v Európe - Dobšinská ľadová jaskyňa, najväčší riečny ostrov v Európe - Žitný ostrov na Južnom Slovensku, najväčší drevený oltár na svete: Levoča - Kostol sv. Jakuba, územia zapísané do Zoznamu mokradí medzinárodného významu, či do svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO, jedinečné kultúrne pamiatky, 180 hradov a zámkov, 3800 jaskýň (z nich 12 v UNESCO), úrodné nížiny a nádherné hory s výskytom najrôznejších druhov vzácnych rastlín a živočíchov a bezpochyby jedinečnú a vo svete obdivovanú kultúru. Slovensko je v mojich očiach najkrajším Národným parkom a v srdci najvzácnejšou prírodnou rezerváciou.