1. ÚVOD

Odpad zo zdravotníckych zariadení v niektorých krajinách môže byť aj príčinou infekcií. Týka sa to hlavne vírusov AIDS a hepatitídy. Z hľadiska prevencie nebezpečia šírenia infekcií a ochrany životného prostredia je od samého začiatku nevyhnutné oddeľovať infekčnú a farmaceutickú zložku odpadu od odpadu iných typov. Iné typy (ako napr. kvety, obalové materiály, jedlo) v podstate predstavujú obdobu domového odpadu. 

Pri jeho zbere je nevyhnutné uplatniť zvláštne postupy. 

Zneškodnenie ostrých predmetov, musí zostať prioritou.
 
2. ZDRAVOTNÍCKY ODPAD

Pri slovách „zdravotnícky odpad“ sa nám vynorí otázka:  „Čo je to zdravotnícky odpad?“

„Zdravotnícky odpad sa definuje ako odpad zo zdravotníckych zariadení, t.j. všetok odpad pochádzajúci zo zdravotníckych zariadení, výskumných ústavov a laboratórií. Ďalej k jeho vzniku môže dochádzať i pri činnosti menšieho rozsahu alebo v malom zariadení, vrátane zdravotníckej starostlivosti v domácom prostredí.

Pozostáva z potenciálne rizikového odpadu, tak aj z nerizikového odpadu. Možné ohrozenie zdravia závisí od druhu odpadu.

2.1 POVOD A VZNIK ZDRAVOTNÍCKEHO ODPADU

K produkcii dochádza na mnohých miestach. Hoci sa situácia v tomto smere v jednotlivých krajinách líši, podľa odhadu 75 až 90 % všetkého infekčného odpadu vzniká v nemocniciach. K ďalším pôvodcom, ktorých nájdeme na celom území štátu sa radia:

- lekárske, zubné a veterinárne ambulancie,
- zdravotné sestry a štruktúry poskytujúce domáce ošetrenie,
- zariadenia pre rekonvalescentov, rehabilitačné zariadenia, liečebne a ústavy sociálnej starostlivosti,
- laboratóriá v zdravotníctve,
- zdravotné strediská,
- transfúzne stanice a krvné banky,
- zariadenia, kde sa vykonáva tetovanie a prepichovanie uší,
- pohrebná služba,
- lekárske a veterinárne vzdelávacie a výskumné zariadenia. 

2.2 KATEGÓRIE ZDRAVOTNÍCKEHO ODPADU

Rozoznávame dve kategórie odpadov zo zdravotníckych zariadení:

- nerizikový,
- rizikový.

Jeho delenie sa v jednotlivých kategóriách líši.