Faktor teplej zimy č. 1 - El Niňo

Zlá zima je tento rok podľa vedcov spôsobená aj najvýraznejším z bežných klimatických javov Zeme - El Niňom - ktorý je však tento rok považovaný za mierny, takže mnoho vedcov usudzuje, že ide o kombináciu s dôsledkami globálneho otepľovania.

El Niňo vzniká pri zoslabení na západ smerujúcich vetrov v rovníkovom Pacifiku, ktoré za normálnych okolností presúvajú teplú rovníkovú vodu od pobrežia Južnej Ameriky smerom k Indonézii. Pri zoslabnutí vetrov nahradí pri pobreží Ekvádoru a Peru "neodviata" zohriata voda chladnú vodu, ktorá sa za bežných okolností pri Južnej Amerika vzdúva z dna. Takáto zmena v atmosferickom a oceánskom prúdení má následne dopad na klímu okolo celej planéty. El Niňo je ukážkou toho, aké rýchle a veľké zmeny môže spôsobiť zmena v atmosferických a oceánskych prúdoch.

El Niňo najprv znamenal slabý teplý prúd na pobreží Ekvádoru a Peru okolo Vianoc trvajúci niekoľko týždňov, maximálne mesiac. Každých 3 až 7 rokov však môže El Niňo trvať niekoľko mesiacov až vyše roka, majúc výrazné ekonomické a atmosferické dopady na celom svete. Počas posledných 40 rokov sa vyskytlo 10 týchto javov, pričom najhorší bol zaznamenaný v 1997-1998 a spôsobil najteplejší zaznamenaný globálny rok v histórii - 1998. Najsilnejší El Niňo predtým bol v 1982-1983. 

Najväčšiu databázu klimatických údajov na Zemi ponúka na internete americká NCDC (National Climatic Data Center Asheville, North Carolina). Odporúčame ich stránky www.magazine.noaa.gov. Súčasný El Niňo nájdete na tejto ich linke. Preklikaním zistíte, že El Niňo štartoval už v auguste 2006 a určite vás zaujme prehriatie Hudsonovho zálivu v Kanade a pobrežných vôd Grónska...

Faktor teplej zimy č. 2 - Globálne otepľovanie

Drvivá väčšina vedcov dnes súhlasí s názorom, že za globálne otepľovanie je zodpovedný človek a jeho aktivity. Skleníkové plyny vznikajúce pri spaľovaní fosílnych palív (benzín, nafta, plyn, uhlie) ako CO2 a metán (23x účinnejší, než CO2), plus tzv. "soot" častice v atmosfére (popolnaté organické zlúčeniny vznikajúce pri spaľovaní; 2x účinnejšie než CO2) absorbujú energiu slnečných lúčov, ktoré by sa inak odrazili od Zeme naspäť do vesmíru, a premieňajú ju na teplo vyžarované do atmosféry. Ďalším faktorom je odlesňovanie pôdy pre poľnohospodárske účely. Lesy sú totiž schopné odbúravať CO2 z atmosféry pri fotosyntéze a absorbovať teplo.

Podľa rôznych meraní stúpla od roku 1800 priemerná globálna ročná teplota (priemer berúci do úvahy hodnoty z celého sveta, deň-noc, zima-leto) o približne 0,4 až 0,8 °C. Globálne otepľovanie sa však momentálne deje o 0,2 °C za desaťročie, pričom 10 najteplejších rokov v histórii bolo zaznamenaných v posledných 12 rokoch. Najteplejším rokom v globále bol zatiaľ 1998, avšak pre USA a Európu ním bol už rok 2006. Britskí vedci predpovedajú, že rok 2007 bude globálne najteplejším rokom v histórii ľudstva.

Pokračujúce globálne otepľovanie má dopad na život v oceánoch, migráciu živočíšnych rastlinných druhov, zmenu regionálnych klím, záplavy, suchá, zvýšenie počtu a sily búrok, roztopenie ľadovcov a polárneho ľadu a zvýšenie morskej hladiny, šírenie ľudských chorôb, zníženie poľnohospodárskej produkcie. Napriek otepleniu sa však na niektorých miestach blízkych oceánom, ako napr. západné pobrežie USA, môže vyskytnúť nárast zrážok, na horách (napriek otepleniu) snehových, ako sa to deje teraz. Teplo totiž spôsobuje zvýšené vyparovanie z oceánov a tým zvýšenie zrážok.

Najväčší podiel na produkcii skleníkových plynov majú elektrárne na fosílne palivá s 21,3%, potom priemysel s 16,8%, až potom doprava so 14,0%, bočné produkty pôdohospodárstva s 12,5%, ťažba a distribúcia fosílnych palív s 11,3%, vykurovanie budov 10,3%, zaberanie pôdy na poľnohospodárstvo formou pálenia biomasy 10,0%, spaľovanie odpadu 3,4%. 

Globálnym otepľovaním sa zaoberá aj OSN. V roku 2001 vznikol Intergovermental Panel on Climate Change (IPCC, www.ipcc.ch) a OSN prijala Konvenciu o zmene klímy, z ktorej vyplýval záver s názvom Kjótsky protokol, ktorý zaväzoval štáty sveta k redukcii emisií CO2 medzi rokmi 2008 - 2012 na úroveň o 5% nižšiu voči úrovni emisií v roku 1990. Nadobudol platnosť 16. februára 2005, avšak mnoho krajín, vrátane lídra v emisiách CO2 - USA - ho odmietlo ratifikovať s odôvodnením následného poklesu horpodárskeho rastu.

Lídrom v politickom riešení globálneho otepľovania je Európska Únia, o ktorej aktivitách a môžte dozvedieť na stránkach Európskej komisie (vláda EÚ). EÚ prijala v marci roku 2000 tzv. European Climate Change Program (ECCP) a zavádza vážne kroky k obmedzeniu emisií skleníkových plynov. Momentálne sa téma dotýka aj Slovenska, pretože došlo k ďalšiemu zníženiu limitov emisií Európskou komisiou. 

Feedback procesy a abrupt climate change

Globálne otepľovanie má na svedomí spúšťanie ďalších klíme škodlivých javov, tzv. feedback ("kŕmiacich") procesov, ktoré ďalej zosilňujú globálne otepľovanie. Sú to napr.:

- sladká voda uvoľnená z topiacich sa ľadovcov má vplyv na morské prúdenia prenášajúce teplo okolo planéty; najväčšou hrozbou je spomalenie najväčších oceánskych prúdov ako Golfský prúd
- rozsiahle lesné požiare vznikajúce kvôli suchu, pri ktorých môže vznikať množstvo CO2 porovnateľné s množstvom, ktoré chcelo celé ľudstvo "ušetriť" do roku 2012...
- topenie večne zamrznutej pôdy na Sibíri, z ktorej sa následne uvoľňuje metán (23x účinnejší skleníkový plyn než CO2)...
- obnažená oceánska hladina po úbytku polárneho ľadu oveľa viac transformuje slnečné lúče na teplo, než polárny ľad, ktorý ho odráža...
- tmavé popolnaté "soot" častice donášané vetrami na ľadovce absorbujú oveľa viac tepla než panenský sneh a ľad, napomáhajú im v topení a podľa niektorých vedcov sú až z 1/4 zodpovedné za zohrievanie zemského povrchu
- úbytok vegetácie kvôli suchu negatívne vplýva na recykláciu CO2

Veľkou otázkou vedcov je, či okrem síce relatívne rýchlej ale postupnej zmeny, môže dôjsť aj k veľmi náhlej (rádovo 5 až 10 rokov) katastrofickej zmene podnebia, tzv. abrupt climate change. Niektoré vedecké počítačové klimatické modely dospeli k abrupt climate change, napr. náhlym kolapsom severnej polárnej čiapky niekedy medzi 2030 a 2040. Počítačové modely samozrejme nemôžu zahrnúť všetky javy (napr. feedback procesy) a nie sú preto úplne presné. Modely sú variované a upresňované výsledkami minulých meraní, takže mnohé modely s odstupom času skutočne kopírujú realitu.