referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Globálne oteplovanie - vedci varujú
Dátum pridania: 27.09.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nina004
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 214
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 17.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 29m 50s
Pomalé čítanie: 44m 45s
 
Poznámky ku Golfskému prúdu

Golfský prúd je povrchové oceánske prúdenie zohriatej teplej vody, 60x silnejšie ako tok Amazonky, z oblasti rovníka okolo Karibiku, k Východnému pobrežiu USA, smerom k severozápadnej Európe. Tvorí jeden cyklus s opačným prúdením chladnej vody klesajúcej ku dnu pri Grónsku a smerujúcej po oceánskom dne naspäť k rovníku. Severoatlantický cyklus je napojený na celosvetový oceánsky "dopravníkový pás" oceánskych prúdov.

Voda na severe klesá v "stĺpoch" kvôli jej ochladeniu a presoleniu - vznikajúce kryštály ľadu totiž vypudzujú soľ, čím zahusťujú už beztak ťažkú ochladenú vodu. Tento chladný prúd na dne "ťahá" teplý prúd na povrchu. GP otepľuje severozápadnú Európu o 5 až 8 °C a podľa vedcov dodáva tepelnú energiu ekvivalentnú energii z cca 1 milióna elektrární, inak by v tejto zemepisnej šírke vládlo podnebie ako na Sibíri či v severnej Kanade. Ak by sa GP zastavil, do 20 rokov padnú priemerné, najmä však zimné teploty v Európe o 4 až 6 °C a podnebie by bolo údajne oveľa drsnejšie a suchšie, čo je drastická zmena, avšak je možné, že toto ochladenie nakoniec len vyváži dopad globálneho otepľovania.

Zatiaľ neexistujú presvedčivé merania zmeny intenzity GP. Skupiny vedcov namerali až 30% oslabnutie voči meraniam z 1957, či zánik klesajúcich "ťažných stĺpov" vody (Oddenský ľadový šelf, ktorý sa naposledy vytvoril v 1997), či razantné zmeny v slanosti vôd v okolí Grónska, avšak zároveň bolo zistené, že veľké oscilácie v intenzite GP sú bežným javom a tento výskum zatiaľ nedospel k jednoznačným záverom, takže ochladenie Európy a lepšie podmienky pre snowboarding nie sú vôbec isté...)

Záver

Ty a ja síce môžme prijať svoje vlastné osobné opatrenia na pomoc riešenia tohto problému, šetriť elektrickú energiu, benzín, voliť poslancov, ktorí majú v pláne starostlivosť o životné prostredie, ale platí jedna vec - globálne problémy sú žiaľ schopné riešiť iba politické špičky sveta vytvorením správnych spoločných pravidiel a podmienok pre priemyselné podniky, energetiku, pôdohospodárstvo, dopravu... Testuje sa tu inteligencia ľudstva, zatiaľ sme, ako celok, žiaľ za úplných debilov.

Globálne otepľovanie "veľmi pravdepodobne" spôsobujú ľudia
 
Veda a technika, 02.02.2007

Poprední klimatológovia sveta vydali doteraz najsilnejšie varovanie, že globálne otepľovanie je vyvolané ľudskými aktivitami. Vedci zároveň predpovedajú prudký nárast teplôt v priebehu tohto storočia.

"Väčšina pozorovaného zvýšenia celosvetových priemerných teplôt od polovice 20. storočia je veľmi pravdepodobne vyvolaná pozorovaným nárastom antropogenických koncentrácií skleníkových plynov," uvádza sa v konečnej verzii textu.

Správa Medzivládneho panelu ku klimatickým zmenám predpovedá viac dažďa, silnejšie búrky, suchá a vlny horúčav ako aj pomalé zvyšovanie hladín svetových morí o 18-59 centimetrov. Zvýšenie hladín o dodatočných 10-20 centimetrov je možné v prípade, že bude pokračovať prekvapujúco rýchle topenie polárnych ľadovcov, ktoré sa zaznamenali nedávno. Správa z roku 2001 predpovedala nárast hladín do 89 centimetrov.

Výraz "veľmi pravdepodobne" v dokumente znamená viac ako 90-percentnú pravdepodobnosť, že väčšinu oteplenia za ostatných 50 rokov možno vysvetliť ľudskou činnosťou - hlavne spaľovaním fosílnych palív.

V predchádzajúcej správe z roku 2001 bol použitý výraz "pravdepodobne", čo znamená najmenej 66 percent. Táto zmena môže zvýšiť tlak na vlády, aby robili viac v boji proti otepľovaniu.

Medzivládny panel ku klimatickým zmenám je v otázke globálneho otepľovania skupina s najväčšou autoritou - združuje 2500 vedcov z viac ako 130 krajín.

Objavili sa aj špekulácie, že účastníci sa môžu pokúsiť o formuláciu, že globálne otepľovanie "prakticky určite" spôsobuje človek, čo znamená 99-percentnú istotu.

Podľa "najlepšieho odhadu" vedcov teploty v priebehu tohto storočia vzrastú o 1,8 až 4,0 stupňa Celzia. V správe z roku 2001 bol tento rozsah 1,5-5,9 stupňa Celzia. V 20. storočí teploty vzrástli o približne 0,7 stupňa Celzia.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.