referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Viera
Streda, 5. októbra 2022
Globálne oteplovanie - vedci varujú
Dátum pridania: 27.09.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nina004
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 214
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 17.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 29m 50s
Pomalé čítanie: 44m 45s
 
Globálne otepľovanie naberá reálne kontúry

Piaty týždeň roka 2007 sa niesol v znamení stretnutia najvýznamnejších klimatológov a vedcov sveta vo francúzskej metropole Paríž. Verejnosť so záujmom očakávala, čo prinesie v poradí už 4. správa Medzinárodného panelu ku klimatickým zmenám (IPCC). Táto organizácia vznikla v roku 1988 a je pod patronátom Organizácie spojených národov.

IPCC v roku 1990 vydal svoju prvú správu, kde hovorí, že množstvo skleníkových plynov, ktoré vytvárajú ľudia v atmosfére, narastá a predpokladá, že tento jav spôsobí globálne otepľovanie. O 5 rokov neskôr sa v 2. správe IPCC konštatuje, že koncentrácia plynov v atmosfére narastá. V roku 2001 IPCC vydáva tretiu správu, kde sa píše, že do roku 2100 sa globálna atmosferická teplota zvýši o 1,4 - 5,8 stupňov C a úroveň morí stúpne o 0,09 - 0,88m. V piatok 2. februára 2007 na záver konferencie o klimatických zmenách IPCC vydáva 4. správu. V nej predpovedá prudký nárast teplôt v tomto storočí. Správa predpovedá viac dažďa, silnejšie búrky, suchá a vlnu horúčav. Hladina morí stúpne o 18 - 59 cm, ale v prípade rýchlejšieho topenia ľadovcov sa hladina morí môže zvýšiť dodatočne o 10 - 20 cm.

Zo správ, ktoré vydala ICPP, je jasne vidieť, že globálne otepľovanie zaznamenalo za posledných 20 rokov prudký rozmach. Kým v 3. správe tejto inštitúcie sa hovorí, že hladina morí v tomto storočí stúpne v priemere o 0,09 m, vo 4. správe sa už dočítame, že hladina morí stúpne o 18 - 59 cm.

V roku 1992 sa v Riu de Janeiro konal summit, kde OSN vytvorila Konvenciu o klimatických zmenách. Táto konvencia vyzvala na dobrovoľné znižovanie emisií v skleníkových plynoch. Keďže táto výzva nemala vo svete požadovaný ohlas, krajiny Konvencie o klimatických zmenách v roku 1997 podpísali Kjótsky protokol. Protokol žiada od priemyselných krajín, aby do roku 2012 znížili emisie 6 skleníkových plynov o 5,2% v porovnaní s rokom 1990. Spojené štáty americké v roku 2001 odmietli podpísať tento protokol s odvôvodnením, že môže mať negatívny dopad na americkú ekonomiku. V roku 2004 sa svet upriamil na Ruskú federáciu, pretože práve od nej záležalo, či Kjótsky protokol vstúpi do platnosti. Druhé nie by znamenalo pochovanie Kjótskeho protokolu. Našťastie sa Rusko rozhodlo tento protokol ratifikovať. 16. februára 2005 začal platiť Kjótsky protokol, teda po 8 rokoch od jeho podpísania. Nové štúdie v roku 2006 už naznačujú, že klimatické zmeny už nastali v podobe topenia ľadovcov v Alpách, Grónsku a na Severnom póle.

Je škoda, že USA ako najväčší znečisťovateľ na svete, odmietli podpísať Kjótsky protokol. Vyjadrenia amerického prezidenta Georga Busha o tom, že to bude mať negatívny vplyv na americkú ekonomiku, sú typicky kapitalistické: na prvom mieste je vždy a vždy iba zisk. Nicholas Stern vo svojej správe, ktorú vydal v roku 2006 konštatuje, že globálne otepľovanie spôsobí škody vo výške 20% HDP. Stúpajúca hladina morí spôsobí zaplavenie pobrežných štátov aj v USA a to bude mať oveľa väčší negatívny ekonomický dopad na ekonomiku Spojených štátov amerických.

Dnes už môžeme s určitosťou povedať, že globálne otepľovanie a jeho následky sú pre svet oveľa väčšou hrozbou ako vojny. Stále je však čas na to, aby tieto dopady boli nižšie. Treba však začať už dnes, lebo zajtra môže byť neskoro. Zasiahnuť môžeme aj my, bežní občania. Aspoň snahou o to, aby naše ulice boli čistejšie, krajšie a zelenšie.

Globálne otepľovanie sa môže zrýchliť

12. mája 2006 21:01

Globálne teploty môžu stúpať oveľa rýchlejšie, ako sa doteraz myslelo. Existuje čoraz viac dôkazov, že tento vzostup má na svedomí človek, tvrdí hlavný vedecký pracovník Svetovej banky Robert Watson. Bádatelia všeobecne zastávajú názor, že klimatické zmeny sa už začali a môžu priniesť extrémnejšie počasie, spôsobiť globálne otepľovanie a zdvihnúť hladinu morí a oceánov.

V úsilí zmenšiť škodlivý dopad klimatických zmien by svet mal robiť viac pre vývoj druhov obilia, ktoré by boli odolné voči suchu, alebo začať zavádzať nové systémy na kontrolu záplav a povodní, zdôrazňuje šéf sekcie životného prostredia Svetovej banky.

Krajiny kládli doteraz najväčší dôraz na experimenty, s cieľom spomaliť globálne otepľovanie - bez toho, aby sa dostatočne snažili stanoviť, ako pomôcť komunitám prispôsobiť sa možným zmenám, napríklad záplavám, suchám alebo stúpaniu morskej hladiny, dodal Watson.

Globálne otepľovanie má vplyv aj na horskú vodu

Zdroje horskej pramenitej vody sú pod vplyvom globálneho otepľovania a zvýšeného využívania lyžiarskymi strediskami vážne ohrozené. Vyplýva to z výsledkov výskumu francúzskych vedcov.

BRATISLAVA 23. septembra (WEBNOVINY)

Zdroje horskej pramenitej vody sú pod vplyvom globálneho otepľovania a zvýšeného využívania lyžiarskymi strediskami vážne ohrozené. Vyplýva to z výsledkov výskumu francúzskych vedcov zaoberajúcich sa zdrojmi pitnej vody vo francúzskych Alpách. "Pohoria koncentrujú podstatnú časť zrážok. Všetky veľké rieky sveta sa na ne napájajú," povedal Jean-Francois Donzier, generálny riaditeľ medzinárodnej organizácie International Office for Water. Predpoveď OSN, že v najbližšom období sa teploty zvýšia od 1,4 až do 5,8 stupňa Celzia, znamená vážne ohrozenie zrážok a teda aj zdrojov horskej vody. Efekt globálneho oteplenia má za následok zvýšené využívanie vody v lyžiarskych strediskách, ktoré vodu využívajú na umelé zasnežovanie. "Strediská chcú zaručiť všetkým, že si v čase od decembra do apríla bez problémov zalyžujú," povedal Jean-Claude Domenego, manažér Francúzskeho alpského klubu.
 
späť späť   2  |  3  |  4  |   5  |  6    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.