Dobytok je pre globálne otepľovanie väčším nebezpečenstvom ako autá

30. 11. 2006, TASR

Rím 29. novembra (TASR)

Poľnohospodárske farmy produkujú viac skleníkových plynov ako autá. Prekvapujúci záver včera zverejnila Medzinárodná organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo /Food and Agriculture Organization of the United Nations (FAO)/ na základe dlhodobej environmentálnej štúdie.

Chov hospodárskych zvierat je podľa FAO spolu s hospodárskou činnosťou, náročnou na energiu, zodpovedný až za 65 percent oxidu dusného, ktorý ľudstvo celkovo vyprodukuje. Oxidy dusíka pritom predstavujú v súvislosti s globálnym otepľovaním väčšie nebezpečenstvo ako oxid uhličitý. V prepočte na ekvivalent CO2 to predstavuje až 18% emisií.

Základom tohto problému je súčasný spôsob života - ľudia konzumujú každý rok viac mäsa a mliečnych výrobkov. FAO ráta s tým, že celosvetová produkcia mäsa vzrastie do roku 2050 na 465 miliónov ton, čo je takmer dvojnásobne viac v porovnaní s obdobím rokov 1999 až 2001, kedy sa vyprodukovalo 229 miliónov ton mäsa. Za rovnaké obdobie sa predpokladá nárast produkcie mlieka z 580 na 1043 miliónov ton v r. 2050.

Chov hovädzieho dobytka rastie rýchlejšie ako iné odvetvia poľnohospodárstva, spolu s nadväzujúcimi činnosťami už dnes vyžaduje takmer 30 percent zemského povrchu, zamestnáva až 1,3 miliardy ľudí a predstavuje 40 percet celkového objemu poľnohospodárskej produkcie. Výrazne sa tiež podieľa na znečisťovaní zeme a vody a biodegradácii okolitých ekosystémov. Až 20 percent povrchu pasienkov je vystavených nadmernému spásaniu, čo prináša zvýšené riziko erózie a dezertifikácie krajiny. Aby sa udržala úroveň negatívneho vplyvu chovu dobytka aspoň na doterajšej úrovni, je potrebné už v blízkej budúcnosti znížiť množstvo environmentálnych nákladov na chovnú jednotku až na polovicu.

Možným riešením podľa expertov FAO, uvádzaným v správe, by mohla byť zmena výživy a potravinového plánu zvierat. Tým by sa dalo znížiť kvasenie v ich žalúdkoch a z toho vznikajúce metánové emisie. Ďalšou alternatívou sú zariadenia využívajúce bioplyn, ktoré by získavali energiu z močovky a zo zvyškov rastlín.

Vedci zistili, že pod snehovou a ľadovou pokrývkou Antarktídy je sieť jazier, ktoré sa napĺňajú a vyprázdňujú rýchlo prúdiacou vodou. Tento objav by mohol pomôcť pochopiť interakciu medzi fenoménom globálneho otepľovania a roztápania antarktických ľadovcov, ktoré prispievajú k zdvihnutiu hladiny celosvetových oceánov. Ako sa jazerá napĺňali a vyprázdňovali, vedci vďaka štúdii prostredníctvom satelitu zmerali zdvih a pokles ľadovcov. V západnej časti Antarktídy objavili viac než 100 jazier.
Robert Bindschadler z agentúry NASA uviedol, že ľadovce nad jazerami sa dennodenne pohybujú viac než dva metre vo vertikálnom smere. "Je to práve rýchlo sa pohybujúci ľad, ktorý určuje, ako ľadová pokrývka zareaguje na zmeny podnebia v krátkom časovom horizonte. V súčasnosti ešte nie sme schopní predvídať, ako sa tieto ľadové prúdy budú správať. Nepoznáme všetky aspekty procesov. V podstate, esenciálne dôležitým faktorom je voda, pretože predstavuje pomyselné mazivo v ozubenom súkolesí. Detaily však ešte nepoznáme," dodal.

Hlavná autorka projektu Helen Fricker uviedla, že výskumníci boli prekvapení, akou rýchlosťou sa veci menia. "Mysleli sme si, že k rôznym zmenám prichádza v rozpätí rokov a desaťročí, ale v skutočnosti registrujeme významné zmeny v priebehu mesiacov," vyhlásila. Vedci analyzovali zábery zo satelitu ICESat (Ice Cloud and land Elevation Satellite), ktoré boli nasnímané v období rokov 2003 až 2006. V minulosti boli výskumníci odkázaní na prieskum prostredníctvom hlbokých vrtov v ľade, ktoré im však dovoľovali pozorovať iba malé oblasti.

Globálne otepľovanie predstavuje hrozbu pre zdravie

Experti tvrdia, že globálne otepľovanie nie je hrozbou len pre ekológiu, môže tiež spôsobiť veľké zdravotné problémy.

Odborníci z Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu zverejnili správu o stave svetovej klímy. Predpovedajú, že otepľovanie bude vďaka skleníkovým plynom pokračovať bez ohľadu na kontrolu znečistenia. Výsledkom budú veľké suchá, ničivé záplavy, stúpajúce hladiny morí a zúrivé búrky.

S 90-percentnou istotou tvrdia, že hlavnou príčinou otepľovania je ľudská aktivita.

So zmenou klímy súvisia aj zdravotné riziká. So záplavami súvisí kontaminácia vodných zdrojov, ktorá môže spôsobiť šírenie infekčných ochorení. Suchá môžu viesť až k zániku života v niektorých afrických regiónoch. Vedci sa tiež obávajú šírenia chorôb prenášaných hmyzom ako malária, žltá horúčka alebo encefalitída. Už dnes zaznamenávajú lekári zvýšené šírenie infekčných chorôb do nových oblastí vďaka otepľovaniu a rastúcemu množstvu zrážok.

Znečistenie vzduchu je vďaka spaľovaniu fosílnych palív tiež stále väčšie a spôsobuje rad dýchacích a kardiovaskulárnych problémov. S oteplením súvisí aj zvýšený výskyt peľu a riziko vzniku plesňových ochorení.

Vedci tvrdia, že jedinou ochranou je zmena prístupu k liečeniu chorôb a k prevencii. Ak to nezmeníme, čaká nás veľmi neveselá budúcnosť.

Globálne otepľovanie môže v priebehu desaťročí zničiť lyžiarske strediská v Európe, osobitne v nižšie položených oblastiach.

Dnes to vyhlásila Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

"Zo skúmaných krajín je najviac ohrozené Nemecko," uvádza sa vo vyhlásení OECD. Nasledujú Rakúsko, Taliansko, Francúzsko a Švajčiarsko.

Švajčiarske banky už odmietajú poskytovať úvery lyžiarskym strediskám v nadmorskej výške do 1500 metrov, povedal Šardúl Agrawala, ktorý viedol dvojročný výskum hrozby vyvolanej nárastom teploty. "Niektoré menšie prevádzky sa už zatvárajú," dodal.

Podľa klimatológov v alpských strediskách panujú najvyššie teploty za 1300 rokov. Oteplenie môže byť prirodzeným úkazom, mnohí experti však majú podozrenie, že súvisí so skleníkovými plynmi, ktoré sa do atmosféry dostávajú pri spaľovaní fosílnych palív.

OECD uviedla, že výskum bol prvou štúdiou alpského regiónu a pokrýval 666 svahov. Asi 90 percent z nich malo každý rok dostatočnú snehovú pokrývku počas prijateľného obdobia - t.j. 100 dní alebo viac. Zvýšenie priemernej teploty o jeden stupeň Celzia by tento počet svahov znížil na 500. K tejto zmene podľa odhadov pravdepodobne dôjde v rokoch 2020-2025, povedal Agrawala.

Zvýšenie teploty o dva stupne by počet životaschopných svahov znížil na 400, čo by mohlo nastať do roku 2050. Nárast o štyri stupne Celzia, očakávaný na konci storočia, by mohol počet svahov znížiť na 200.

"Alpský turizmus je kľúčovým zdrojom pre hospodárstvo alpských krajín. Vo Francúzsku, Rakúsku, Švajčiarsku a Nemecku majú každý rok 60-80 miliónov turistov a asi 160 miliónov ´lyžiarskych dní´," uviedla OECD. Výroba umelého snehu podľa OECD poškodzuje životné prostredie a je zbytočná, ak teploty presiahnu určitú úroveň.