O globálnom otepľovaní hovoríme, keď sa priemerná teplota oceánov a atmosféry počas viacerých rokov zvýši v mierke celej planéty. Vo všeobecnom význame sa tento termín používa na klimatické zmeny pozorované na konci 20. storočia.

Priemerné ročné teploty sa zvýšili od konca 19. storočia o 0.6 ± 0.2°C. Vedeckým konsenzom je, že na tomto zvýšení sa výraznou mierou, najmä v posledných 25-50 rokov, podieľajú emisie ľudských činností, a to skleníkových plynov, ako oxidu uhličitého (CO2). Alternatívnym názorom je, že hlavnou, dokonca jedinou príčinou sú prírodné cykly, ako napríklad kolísanie slnečnej aktivity. Tento názor zastáva určitá časť žurnalistov a politikov, ale len malá časť uznávaných vedcov.

Rôzne klimatické modely predpovedajú, že teploty sa zvýšia v rozmedzí 1.4°C do 5.8°C medzi rokom 1890 a 2100. Hoci diskusie ohľadom globálneho otepľovania sa často sústreďujú najmä na teplotu, klimatické zmeny môžu priniesť aj zmeny iných geografických prvkov, zahŕňajúc zvýšenie hladiny morí, extrémne zrážky a iné. Tieto zmeny môžu spustiť rôzne ničivé javy, ako potopy, suchá, veľké horúčavy a zníženie poľnohospodárskych výnosov, ale aj extrémne okolnosti spôsobujúce masové vyhladenie populácie.

Termín globálne otepľovanie vo všeobecnosti zahŕňa ľudský faktor. Neutrálnejší termín klimatické zmeny sa používa pre zmeny v klíme, bez predpokladu príčin a bez charakteristiky typu zapríčinených zmien. Je potrebné tiež poznamenať, že existuje výnimka tomuto pravidlu: Rámcová dohoda OSN o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC) používa termín klimatické zmeny pre ľudskými činnosťami vynútené zmeny a klimatické kolísanie pre zmeny bez ľudského pričinenia. Niekedy sa pre naznačenie predpokladu ľudského vplyvu používa termín antropogénne klimatické zmeny.

Priemysel a ďalšie ľudské aktivity (ako odlesňovanie) vypúšťajú do atmosféry zvýšené množstvá plynov, najmä oxid uhličitý. V súčasnosti tieto zdroje uvoľňujú do ovzdušia každý rok viac než sedem miliárd ton uhlíku. Väčšina tohto množstva tam pravdepodobne zostane po obdobie jedného storočia alebo i dlhšie. Oxid uhličitý je dobrým pohlcovačom vyžarovaného tepla, vychádzajúceho zo zemského povrchu, zvýšené množstvo oxidu uhličitého preto pôsobí nad povrchom ako pokrývka a udržuje ho teplejšie, ako by bol za normálnych okolností. So zvýšenou teplotou sa v atmosfére zvyšuje také množstvo vodnej pary, to sa predáva k pokrývkovému efektu a spôsobuje ďalšie otepľovanie.

Stav otepľovania sa môže zapáčiť tým z nás, ktorí žijeme v chladnom podnebí. Zvýšenie celkovej teploty však povedie ku zmene celkového podnebia. Keby bola zmena malá a dochádzalo k nej dostatočne pomaly, skoro určite by sme boli schopní sa jej prispôsobiť. S rýchlym rozvojom svetového priemyslu však nie je pravdepodobné, že by zmena bola buď malá, alebo pomalá. Pokiaľ nedôjde k úsiliu o obmedzenie emisií oxidu uhličitého, bude celková priemerná teplota stúpať o štvrtinu stupňa Celzia každých desať rokov alebo o dva a pol stupňa behom storočia. Ak zrovnáme tento trend s normálnymi výkyvmi teploty medzi dňom a nocou alebo medzi dvoma nasledujúcimi dňami, nevyzerá to možno ako veľká zmena. Nejde však o teplotu na jednom mieste, nie to ide o priemernú teplotu na celej zemeguli. Predpovedaná rýchlosť, s akou sa celková priemerná teplota menila kdekoľvek behom posledných desaťtisíc rokov. A pretože medzi najchladnejšími časťami doby ľadovej a teplým obdobím medzi dobami existuje rozdiel v globálnej priemernej teplote iba okolo piatich alebo šiestich stupňoch, môžeme očakávať, že niekoľko stupňov v celkovému priemeru môže znamenať veľkú podnebnú zmenu.

Všetky klimatické zmeny nebudú nakoniec nepriaznivé. Niektoré časti sveta postihujú častejšie alebo vážnejšie suchá či záplavy, naproti tomu iné oblasti, napríklad subarktické, sa môžu stať obývateľnejšími. I tam však pravdepodobná rýchlosť zmeny spôsobí problémy v oblastiach roztvárajúceho permafrostu dôjde k veľkým škodám na budovách a stromy subarktických lesov, podobne ako kdekoľvek inde, budú potrebovať čas k adaptácií na nový klimatický režim.

O skutočnosti globálneho otepľovania a o zmene klímy v závislosti na ľudských aktivitách sú odborníci presvedčení. Podstatná neistota sa však týka veľkosti otepľovania a rozmanitosti jeho dôsledkom v rôznych častiach sveta. Existujú síce niektoré náznaky, ale vedci doposiaľ nemôžu uviesť väčšie množstvo detailov o tom, ktoré oblasti budú najviac ovplyvnené a akým spôsobom.

Globálne otepľovanie už teraz zabíja niektoré živočíšne druhy

SITA, 22. november 2006

WASHINGTON 21. novembra (SITA/AP) - Živočíšne a rastlinné druhy začali v dôsledku globálneho otepľovania vymierať alebo meniť sa rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Vyplýva to z analýzy stoviek vedeckých štúdií. Rýchlosť, akou dochádza k adaptácii, prekvapuje aj biológov a odborníkov v oblasti ekológie. Podľa analýzy mnohých štúdií v dôsledku klimatických zmien vymrelo už najmenej 70 druhov žiab, prevažne tých, ktoré obývali horské oblasti, pretože nemali kam utiecť pred zvyšujúcou sa teplotou. Vážne ťažkosti má 100 až 200 živočíšnych druhov, ktoré žijú v studených oblastiach, napríklad tučniaky a polárne medvede.

"Vidíme vymieranie druhov," povedala biologička Texaskej univerzity Camille Parmesanová, ktorá je autorkou analýzy. "Je to realita. Nejde len o tušenie biológov. Deje sa to." Jej analýzu 866 vedeckých štúdií zverejnila Ročenka o prehľade ekológie, evolúcie a náuke o triedení. Parmesanovej analýza poukazuje na trendy, podľa ktorých sa živočíchy, ktoré majú tú možnosť, sťahujú na sever, rastliny skôr kvitnú a zvyšuje sa počet hmyzu a parazitov. Parmesanová upozorňuje aj na skoršie kvitnutie čerešní a skoršiu úrodu hrozna, či na to, že 65 druhov vtákov žijúcich v Británii začína znášať vajíčka o 9 dní skôr ako pred 35 rokmi.

Parmesanová a ďalší vedci takéto zmeny predpovedali, ale ona sama bola prekvapená nájdením dôkazov, že sa to už deje. Aj Douglas Futuyma, profesor ekológie a evolúcie na Štátnej univerzite v New Yorku hovorí, že ide o naliehavý problém. Deti, ktoré dnes majú desať rokov, podľa jeho názoru budú vo veku 50 alebo 60 rokov žiť vo veľmi odlišnom, desivom svete. Kým štúdie z uplynulých rokov poukazovali na problémy určitých druhov alebo zemepisných oblastí, Parmesanová urobila komplexnú analýzu vytvárajúcu obraz zmien vyvolaných globálnym otepľovaním, povedal Chris Thomas, profesor biológie z anglického Yorku.Globálne otepľovanie spôsobuje ľudstvo

05.02.2007

Vedecký panel OSN (IPCC) dospel k záveru, že ľudská aktivita je „veľmi pravdepodobnou“ príčinou globálneho otepľovania. Z tejto platformy to bolo zatiaľ najostrejšie varovanie rozhodovateľom na celom svete, že sú urgentne potrebné opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov.

Krátka správa

„Väčšina pozorovaného zvýšenia priemernej globálnej teploty od polovice 20. storočia je s vysokou pravdepodobnosťou výsledkom zvýšenia koncentrácie antropogénnych skleníkových plynov (= vyprodukovaných ľudskou činnosťou)“, píše sa v konečnom texte správy publikovanej 2. februára.

Toto tvrdenie je jednoznačne silnejšie, ako závery IPCC z roku 2001, ktoré označili ľudskú zodpovednosť za „pravdepodobné“, resp. ekvivalent 66% pravdepodobnosti. V žargóne OSN znamená „veľmi pravdepodobné“ až 90%.

Medzivládny panel pre klimatické zmeny (Intergovernmental Panel on Climate Change – IPCC) je autoritatívnym orgánom zloženým z 2500 vedcov z viac ako 130 krajín. Celotýždňové stretnutie za zatvorenými dverami v Paríži, ktoré vydaniu správy predchádzalo, sa ukončilo 2. februára. Správa Klimatické zmeny 2007: Základ v prírodnej vede, obsahuje na 20 stranách vedecké hodnotenie klimatických zmien. Vedci o nej diskutovali doslova slovo po slove.

„Globálny nárast koncentrácie oxidu uhličitého je spôsobený najmä využívaním fosílnych palív a zmenami využívania pôdy, zatiaľ čo pri metáne a oxidoch dusíka je príčinou najmä poľnohospodárstvo“, tvrdí správa. Dodáva, že ďalšie otepľovanie v 21. storočí je „veľmi pravdepodobné“ a spustí „mnoho zmien v globálnom klimatickom systéme“.

Ďalšími závermi sú:

- nárast globálnej teploty medzi 1,8 a 4,0 °C v 21. storočí (v porovnaní s 0,7°C v predchádzajúcom),
- priznanie, že globálne otepľovanie zapríčiňuje silnejšie hurikány kvôli zvýšeniu teploty hladiny mora,
- „pravdepodobný“ odhad, že topenie sa ľadovcov pred 125 000 rokmi zapríčinilo zdvihnutie sa hladiny morí o 4 až 6 metrov, pričom bolo vyvolané teplotou vyššou o 3-5°C ako máme v súčasnosti.

Plná správa bude vydaná v priebehu roka. Medzitým budú publikované tri ďalšie kapitoly, ktoré sa pozrú na pravdepodobné dopady klimatických zmien, možnosti prispôsobenia sa dopadom a na možné spôsoby zníženia emisií skleníkových plynov.

Náučný článok: Globálne otepľovanie, El Niňo a iné veci, ktoré nám zrušili zimu

Zima 2006/2007. Možno sa zapíše do našej histórie ako prvá zima, ktorá nebola. Priemerné teploty na severnej pologuli sú podľa viacerých zdrojov o 1,1 °C stupňov vyššie voči dlhodobému priemeru v 20. storočí. My, snowboardisti, stále veríme, že ochladenie a ozajstná zima ešte len príde, ale čo ak nie? Vedci so svojimi výsledkami meraní a modelmi klímy bijú na poplach. Mnohí politici však stále bagatelizujú vývoj klímy a operujú s naivnými predstavami "prirodzených výkyvov" bez zásahu človeka.

Absurdne zlá zima má veľmi zlý dopad na snowboardový priemysel, od nespustených stredísk, ktoré splácajú miliónové úvery za nové lanovky, cez výrobcov a predajcov snowboardovej výbavy, ktorým výrazne klesol objem predaja, až po snowboardové časopisy, ktoré sú priamo závislé na úspechu inzerujúcich predajcov, a až po vás, nás, snowboardistov, ktorí tento rok asi nezažijú veľký progres v jazdení. Pozrime sa teda na príčiny tohto stavu. Úlohou tohto článku je podať základné informácie a pre tých, ktorí máte chuť sa vzdelať, ponúkame spústu kvalitných liniek.Faktor teplej zimy č. 1 - El Niňo

Zlá zima je tento rok podľa vedcov spôsobená aj najvýraznejším z bežných klimatických javov Zeme - El Niňom - ktorý je však tento rok považovaný za mierny, takže mnoho vedcov usudzuje, že ide o kombináciu s dôsledkami globálneho otepľovania.

El Niňo vzniká pri zoslabení na západ smerujúcich vetrov v rovníkovom Pacifiku, ktoré za normálnych okolností presúvajú teplú rovníkovú vodu od pobrežia Južnej Ameriky smerom k Indonézii. Pri zoslabnutí vetrov nahradí pri pobreží Ekvádoru a Peru "neodviata" zohriata voda chladnú vodu, ktorá sa za bežných okolností pri Južnej Amerika vzdúva z dna. Takáto zmena v atmosferickom a oceánskom prúdení má následne dopad na klímu okolo celej planéty. El Niňo je ukážkou toho, aké rýchle a veľké zmeny môže spôsobiť zmena v atmosferických a oceánskych prúdoch.

El Niňo najprv znamenal slabý teplý prúd na pobreží Ekvádoru a Peru okolo Vianoc trvajúci niekoľko týždňov, maximálne mesiac. Každých 3 až 7 rokov však môže El Niňo trvať niekoľko mesiacov až vyše roka, majúc výrazné ekonomické a atmosferické dopady na celom svete. Počas posledných 40 rokov sa vyskytlo 10 týchto javov, pričom najhorší bol zaznamenaný v 1997-1998 a spôsobil najteplejší zaznamenaný globálny rok v histórii - 1998. Najsilnejší El Niňo predtým bol v 1982-1983.

Najväčšiu databázu klimatických údajov na Zemi ponúka na internete americká NCDC (National Climatic Data Center Asheville, North Carolina). Odporúčame ich stránky www.magazine.noaa.gov. Súčasný El Niňo nájdete na tejto ich linke. Preklikaním zistíte, že El Niňo štartoval už v auguste 2006 a určite vás zaujme prehriatie Hudsonovho zálivu v Kanade a pobrežných vôd Grónska...

Faktor teplej zimy č. 2 - Globálne otepľovanie

Drvivá väčšina vedcov dnes súhlasí s názorom, že za globálne otepľovanie je zodpovedný človek a jeho aktivity. Skleníkové plyny vznikajúce pri spaľovaní fosílnych palív (benzín, nafta, plyn, uhlie) ako CO2 a metán (23x účinnejší, než CO2), plus tzv. "soot" častice v atmosfére (popolnaté organické zlúčeniny vznikajúce pri spaľovaní; 2x účinnejšie než CO2) absorbujú energiu slnečných lúčov, ktoré by sa inak odrazili od Zeme naspäť do vesmíru, a premieňajú ju na teplo vyžarované do atmosféry. Ďalším faktorom je odlesňovanie pôdy pre poľnohospodárske účely. Lesy sú totiž schopné odbúravať CO2 z atmosféry pri fotosyntéze a absorbovať teplo.

Podľa rôznych meraní stúpla od roku 1800 priemerná globálna ročná teplota (priemer berúci do úvahy hodnoty z celého sveta, deň-noc, zima-leto) o približne 0,4 až 0,8 °C. Globálne otepľovanie sa však momentálne deje o 0,2 °C za desaťročie, pričom 10 najteplejších rokov v histórii bolo zaznamenaných v posledných 12 rokoch. Najteplejším rokom v globále bol zatiaľ 1998, avšak pre USA a Európu ním bol už rok 2006. Britskí vedci predpovedajú, že rok 2007 bude globálne najteplejším rokom v histórii ľudstva.

Pokračujúce globálne otepľovanie má dopad na život v oceánoch, migráciu živočíšnych rastlinných druhov, zmenu regionálnych klím, záplavy, suchá, zvýšenie počtu a sily búrok, roztopenie ľadovcov a polárneho ľadu a zvýšenie morskej hladiny, šírenie ľudských chorôb, zníženie poľnohospodárskej produkcie. Napriek otepleniu sa však na niektorých miestach blízkych oceánom, ako napr. západné pobrežie USA, môže vyskytnúť nárast zrážok, na horách (napriek otepleniu) snehových, ako sa to deje teraz. Teplo totiž spôsobuje zvýšené vyparovanie z oceánov a tým zvýšenie zrážok.

Najväčší podiel na produkcii skleníkových plynov majú elektrárne na fosílne palivá s 21,3%, potom priemysel s 16,8%, až potom doprava so 14,0%, bočné produkty pôdohospodárstva s 12,5%, ťažba a distribúcia fosílnych palív s 11,3%, vykurovanie budov 10,3%, zaberanie pôdy na poľnohospodárstvo formou pálenia biomasy 10,0%, spaľovanie odpadu 3,4%.

Globálnym otepľovaním sa zaoberá aj OSN. V roku 2001 vznikol Intergovermental Panel on Climate Change (IPCC, www.ipcc.ch) a OSN prijala Konvenciu o zmene klímy, z ktorej vyplýval záver s názvom Kjótsky protokol, ktorý zaväzoval štáty sveta k redukcii emisií CO2 medzi rokmi 2008 - 2012 na úroveň o 5% nižšiu voči úrovni emisií v roku 1990. Nadobudol platnosť 16. februára 2005, avšak mnoho krajín, vrátane lídra v emisiách CO2 - USA - ho odmietlo ratifikovať s odôvodnením následného poklesu horpodárskeho rastu.

Lídrom v politickom riešení globálneho otepľovania je Európska Únia, o ktorej aktivitách a môžte dozvedieť na stránkach Európskej komisie (vláda EÚ). EÚ prijala v marci roku 2000 tzv. European Climate Change Program (ECCP) a zavádza vážne kroky k obmedzeniu emisií skleníkových plynov. Momentálne sa téma dotýka aj Slovenska, pretože došlo k ďalšiemu zníženiu limitov emisií Európskou komisiou.

Feedback procesy a abrupt climate change

Globálne otepľovanie má na svedomí spúšťanie ďalších klíme škodlivých javov, tzv. feedback ("kŕmiacich") procesov, ktoré ďalej zosilňujú globálne otepľovanie. Sú to napr.:

- sladká voda uvoľnená z topiacich sa ľadovcov má vplyv na morské prúdenia prenášajúce teplo okolo planéty; najväčšou hrozbou je spomalenie najväčších oceánskych prúdov ako Golfský prúd
- rozsiahle lesné požiare vznikajúce kvôli suchu, pri ktorých môže vznikať množstvo CO2 porovnateľné s množstvom, ktoré chcelo celé ľudstvo "ušetriť" do roku 2012...
- topenie večne zamrznutej pôdy na Sibíri, z ktorej sa následne uvoľňuje metán (23x účinnejší skleníkový plyn než CO2)...
- obnažená oceánska hladina po úbytku polárneho ľadu oveľa viac transformuje slnečné lúče na teplo, než polárny ľad, ktorý ho odráža...
- tmavé popolnaté "soot" častice donášané vetrami na ľadovce absorbujú oveľa viac tepla než panenský sneh a ľad, napomáhajú im v topení a podľa niektorých vedcov sú až z 1/4 zodpovedné za zohrievanie zemského povrchu
- úbytok vegetácie kvôli suchu negatívne vplýva na recykláciu CO2

Veľkou otázkou vedcov je, či okrem síce relatívne rýchlej ale postupnej zmeny, môže dôjsť aj k veľmi náhlej (rádovo 5 až 10 rokov) katastrofickej zmene podnebia, tzv. abrupt climate change. Niektoré vedecké počítačové klimatické modely dospeli k abrupt climate change, napr. náhlym kolapsom severnej polárnej čiapky niekedy medzi 2030 a 2040. Počítačové modely samozrejme nemôžu zahrnúť všetky javy (napr. feedback procesy) a nie sú preto úplne presné. Modely sú variované a upresňované výsledkami minulých meraní, takže mnohé modely s odstupom času skutočne kopírujú realitu.Poznámky ku Golfskému prúdu

Golfský prúd je povrchové oceánske prúdenie zohriatej teplej vody, 60x silnejšie ako tok Amazonky, z oblasti rovníka okolo Karibiku, k Východnému pobrežiu USA, smerom k severozápadnej Európe. Tvorí jeden cyklus s opačným prúdením chladnej vody klesajúcej ku dnu pri Grónsku a smerujúcej po oceánskom dne naspäť k rovníku. Severoatlantický cyklus je napojený na celosvetový oceánsky "dopravníkový pás" oceánskych prúdov.

Voda na severe klesá v "stĺpoch" kvôli jej ochladeniu a presoleniu - vznikajúce kryštály ľadu totiž vypudzujú soľ, čím zahusťujú už beztak ťažkú ochladenú vodu. Tento chladný prúd na dne "ťahá" teplý prúd na povrchu. GP otepľuje severozápadnú Európu o 5 až 8 °C a podľa vedcov dodáva tepelnú energiu ekvivalentnú energii z cca 1 milióna elektrární, inak by v tejto zemepisnej šírke vládlo podnebie ako na Sibíri či v severnej Kanade. Ak by sa GP zastavil, do 20 rokov padnú priemerné, najmä však zimné teploty v Európe o 4 až 6 °C a podnebie by bolo údajne oveľa drsnejšie a suchšie, čo je drastická zmena, avšak je možné, že toto ochladenie nakoniec len vyváži dopad globálneho otepľovania.

Zatiaľ neexistujú presvedčivé merania zmeny intenzity GP. Skupiny vedcov namerali až 30% oslabnutie voči meraniam z 1957, či zánik klesajúcich "ťažných stĺpov" vody (Oddenský ľadový šelf, ktorý sa naposledy vytvoril v 1997), či razantné zmeny v slanosti vôd v okolí Grónska, avšak zároveň bolo zistené, že veľké oscilácie v intenzite GP sú bežným javom a tento výskum zatiaľ nedospel k jednoznačným záverom, takže ochladenie Európy a lepšie podmienky pre snowboarding nie sú vôbec isté...)

Záver

Ty a ja síce môžme prijať svoje vlastné osobné opatrenia na pomoc riešenia tohto problému, šetriť elektrickú energiu, benzín, voliť poslancov, ktorí majú v pláne starostlivosť o životné prostredie, ale platí jedna vec - globálne problémy sú žiaľ schopné riešiť iba politické špičky sveta vytvorením správnych spoločných pravidiel a podmienok pre priemyselné podniky, energetiku, pôdohospodárstvo, dopravu... Testuje sa tu inteligencia ľudstva, zatiaľ sme, ako celok, žiaľ za úplných debilov.

Globálne otepľovanie "veľmi pravdepodobne" spôsobujú ľudia

Veda a technika, 02.02.2007

Poprední klimatológovia sveta vydali doteraz najsilnejšie varovanie, že globálne otepľovanie je vyvolané ľudskými aktivitami. Vedci zároveň predpovedajú prudký nárast teplôt v priebehu tohto storočia.

"Väčšina pozorovaného zvýšenia celosvetových priemerných teplôt od polovice 20. storočia je veľmi pravdepodobne vyvolaná pozorovaným nárastom antropogenických koncentrácií skleníkových plynov," uvádza sa v konečnej verzii textu.

Správa Medzivládneho panelu ku klimatickým zmenám predpovedá viac dažďa, silnejšie búrky, suchá a vlny horúčav ako aj pomalé zvyšovanie hladín svetových morí o 18-59 centimetrov. Zvýšenie hladín o dodatočných 10-20 centimetrov je možné v prípade, že bude pokračovať prekvapujúco rýchle topenie polárnych ľadovcov, ktoré sa zaznamenali nedávno. Správa z roku 2001 predpovedala nárast hladín do 89 centimetrov.

Výraz "veľmi pravdepodobne" v dokumente znamená viac ako 90-percentnú pravdepodobnosť, že väčšinu oteplenia za ostatných 50 rokov možno vysvetliť ľudskou činnosťou - hlavne spaľovaním fosílnych palív.

V predchádzajúcej správe z roku 2001 bol použitý výraz "pravdepodobne", čo znamená najmenej 66 percent. Táto zmena môže zvýšiť tlak na vlády, aby robili viac v boji proti otepľovaniu.

Medzivládny panel ku klimatickým zmenám je v otázke globálneho otepľovania skupina s najväčšou autoritou - združuje 2500 vedcov z viac ako 130 krajín.

Objavili sa aj špekulácie, že účastníci sa môžu pokúsiť o formuláciu, že globálne otepľovanie "prakticky určite" spôsobuje človek, čo znamená 99-percentnú istotu.

Podľa "najlepšieho odhadu" vedcov teploty v priebehu tohto storočia vzrastú o 1,8 až 4,0 stupňa Celzia. V správe z roku 2001 bol tento rozsah 1,5-5,9 stupňa Celzia. V 20. storočí teploty vzrástli o približne 0,7 stupňa Celzia.Globálne otepľovanie naberá reálne kontúry

Piaty týždeň roka 2007 sa niesol v znamení stretnutia najvýznamnejších klimatológov a vedcov sveta vo francúzskej metropole Paríž. Verejnosť so záujmom očakávala, čo prinesie v poradí už 4. správa Medzinárodného panelu ku klimatickým zmenám (IPCC). Táto organizácia vznikla v roku 1988 a je pod patronátom Organizácie spojených národov.

IPCC v roku 1990 vydal svoju prvú správu, kde hovorí, že množstvo skleníkových plynov, ktoré vytvárajú ľudia v atmosfére, narastá a predpokladá, že tento jav spôsobí globálne otepľovanie. O 5 rokov neskôr sa v 2. správe IPCC konštatuje, že koncentrácia plynov v atmosfére narastá. V roku 2001 IPCC vydáva tretiu správu, kde sa píše, že do roku 2100 sa globálna atmosferická teplota zvýši o 1,4 - 5,8 stupňov C a úroveň morí stúpne o 0,09 - 0,88m. V piatok 2. februára 2007 na záver konferencie o klimatických zmenách IPCC vydáva 4. správu. V nej predpovedá prudký nárast teplôt v tomto storočí. Správa predpovedá viac dažďa, silnejšie búrky, suchá a vlnu horúčav. Hladina morí stúpne o 18 - 59 cm, ale v prípade rýchlejšieho topenia ľadovcov sa hladina morí môže zvýšiť dodatočne o 10 - 20 cm.

Zo správ, ktoré vydala ICPP, je jasne vidieť, že globálne otepľovanie zaznamenalo za posledných 20 rokov prudký rozmach. Kým v 3. správe tejto inštitúcie sa hovorí, že hladina morí v tomto storočí stúpne v priemere o 0,09 m, vo 4. správe sa už dočítame, že hladina morí stúpne o 18 - 59 cm.

V roku 1992 sa v Riu de Janeiro konal summit, kde OSN vytvorila Konvenciu o klimatických zmenách. Táto konvencia vyzvala na dobrovoľné znižovanie emisií v skleníkových plynoch. Keďže táto výzva nemala vo svete požadovaný ohlas, krajiny Konvencie o klimatických zmenách v roku 1997 podpísali Kjótsky protokol. Protokol žiada od priemyselných krajín, aby do roku 2012 znížili emisie 6 skleníkových plynov o 5,2% v porovnaní s rokom 1990. Spojené štáty americké v roku 2001 odmietli podpísať tento protokol s odvôvodnením, že môže mať negatívny dopad na americkú ekonomiku. V roku 2004 sa svet upriamil na Ruskú federáciu, pretože práve od nej záležalo, či Kjótsky protokol vstúpi do platnosti. Druhé nie by znamenalo pochovanie Kjótskeho protokolu. Našťastie sa Rusko rozhodlo tento protokol ratifikovať. 16. februára 2005 začal platiť Kjótsky protokol, teda po 8 rokoch od jeho podpísania. Nové štúdie v roku 2006 už naznačujú, že klimatické zmeny už nastali v podobe topenia ľadovcov v Alpách, Grónsku a na Severnom póle.

Je škoda, že USA ako najväčší znečisťovateľ na svete, odmietli podpísať Kjótsky protokol. Vyjadrenia amerického prezidenta Georga Busha o tom, že to bude mať negatívny vplyv na americkú ekonomiku, sú typicky kapitalistické: na prvom mieste je vždy a vždy iba zisk. Nicholas Stern vo svojej správe, ktorú vydal v roku 2006 konštatuje, že globálne otepľovanie spôsobí škody vo výške 20% HDP. Stúpajúca hladina morí spôsobí zaplavenie pobrežných štátov aj v USA a to bude mať oveľa väčší negatívny ekonomický dopad na ekonomiku Spojených štátov amerických.

Dnes už môžeme s určitosťou povedať, že globálne otepľovanie a jeho následky sú pre svet oveľa väčšou hrozbou ako vojny. Stále je však čas na to, aby tieto dopady boli nižšie. Treba však začať už dnes, lebo zajtra môže byť neskoro. Zasiahnuť môžeme aj my, bežní občania. Aspoň snahou o to, aby naše ulice boli čistejšie, krajšie a zelenšie.

Globálne otepľovanie sa môže zrýchliť

12. mája 2006 21:01

Globálne teploty môžu stúpať oveľa rýchlejšie, ako sa doteraz myslelo. Existuje čoraz viac dôkazov, že tento vzostup má na svedomí človek, tvrdí hlavný vedecký pracovník Svetovej banky Robert Watson. Bádatelia všeobecne zastávajú názor, že klimatické zmeny sa už začali a môžu priniesť extrémnejšie počasie, spôsobiť globálne otepľovanie a zdvihnúť hladinu morí a oceánov.

V úsilí zmenšiť škodlivý dopad klimatických zmien by svet mal robiť viac pre vývoj druhov obilia, ktoré by boli odolné voči suchu, alebo začať zavádzať nové systémy na kontrolu záplav a povodní, zdôrazňuje šéf sekcie životného prostredia Svetovej banky.

Krajiny kládli doteraz najväčší dôraz na experimenty, s cieľom spomaliť globálne otepľovanie - bez toho, aby sa dostatočne snažili stanoviť, ako pomôcť komunitám prispôsobiť sa možným zmenám, napríklad záplavám, suchám alebo stúpaniu morskej hladiny, dodal Watson.

Globálne otepľovanie má vplyv aj na horskú vodu

Zdroje horskej pramenitej vody sú pod vplyvom globálneho otepľovania a zvýšeného využívania lyžiarskymi strediskami vážne ohrozené. Vyplýva to z výsledkov výskumu francúzskych vedcov.

BRATISLAVA 23. septembra (WEBNOVINY)

Zdroje horskej pramenitej vody sú pod vplyvom globálneho otepľovania a zvýšeného využívania lyžiarskymi strediskami vážne ohrozené. Vyplýva to z výsledkov výskumu francúzskych vedcov zaoberajúcich sa zdrojmi pitnej vody vo francúzskych Alpách. "Pohoria koncentrujú podstatnú časť zrážok. Všetky veľké rieky sveta sa na ne napájajú," povedal Jean-Francois Donzier, generálny riaditeľ medzinárodnej organizácie International Office for Water. Predpoveď OSN, že v najbližšom období sa teploty zvýšia od 1,4 až do 5,8 stupňa Celzia, znamená vážne ohrozenie zrážok a teda aj zdrojov horskej vody. Efekt globálneho oteplenia má za následok zvýšené využívanie vody v lyžiarskych strediskách, ktoré vodu využívajú na umelé zasnežovanie. "Strediská chcú zaručiť všetkým, že si v čase od decembra do apríla bez problémov zalyžujú," povedal Jean-Claude Domenego, manažér Francúzskeho alpského klubu.Dobytok je pre globálne otepľovanie väčším nebezpečenstvom ako autá

30. 11. 2006, TASR

Rím 29. novembra (TASR)

Poľnohospodárske farmy produkujú viac skleníkových plynov ako autá. Prekvapujúci záver včera zverejnila Medzinárodná organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo /Food and Agriculture Organization of the United Nations (FAO)/ na základe dlhodobej environmentálnej štúdie.

Chov hospodárskych zvierat je podľa FAO spolu s hospodárskou činnosťou, náročnou na energiu, zodpovedný až za 65 percent oxidu dusného, ktorý ľudstvo celkovo vyprodukuje. Oxidy dusíka pritom predstavujú v súvislosti s globálnym otepľovaním väčšie nebezpečenstvo ako oxid uhličitý. V prepočte na ekvivalent CO2 to predstavuje až 18% emisií.

Základom tohto problému je súčasný spôsob života - ľudia konzumujú každý rok viac mäsa a mliečnych výrobkov. FAO ráta s tým, že celosvetová produkcia mäsa vzrastie do roku 2050 na 465 miliónov ton, čo je takmer dvojnásobne viac v porovnaní s obdobím rokov 1999 až 2001, kedy sa vyprodukovalo 229 miliónov ton mäsa. Za rovnaké obdobie sa predpokladá nárast produkcie mlieka z 580 na 1043 miliónov ton v r. 2050.

Chov hovädzieho dobytka rastie rýchlejšie ako iné odvetvia poľnohospodárstva, spolu s nadväzujúcimi činnosťami už dnes vyžaduje takmer 30 percent zemského povrchu, zamestnáva až 1,3 miliardy ľudí a predstavuje 40 percet celkového objemu poľnohospodárskej produkcie. Výrazne sa tiež podieľa na znečisťovaní zeme a vody a biodegradácii okolitých ekosystémov. Až 20 percent povrchu pasienkov je vystavených nadmernému spásaniu, čo prináša zvýšené riziko erózie a dezertifikácie krajiny. Aby sa udržala úroveň negatívneho vplyvu chovu dobytka aspoň na doterajšej úrovni, je potrebné už v blízkej budúcnosti znížiť množstvo environmentálnych nákladov na chovnú jednotku až na polovicu.

Možným riešením podľa expertov FAO, uvádzaným v správe, by mohla byť zmena výživy a potravinového plánu zvierat. Tým by sa dalo znížiť kvasenie v ich žalúdkoch a z toho vznikajúce metánové emisie. Ďalšou alternatívou sú zariadenia využívajúce bioplyn, ktoré by získavali energiu z močovky a zo zvyškov rastlín.

Vedci zistili, že pod snehovou a ľadovou pokrývkou Antarktídy je sieť jazier, ktoré sa napĺňajú a vyprázdňujú rýchlo prúdiacou vodou. Tento objav by mohol pomôcť pochopiť interakciu medzi fenoménom globálneho otepľovania a roztápania antarktických ľadovcov, ktoré prispievajú k zdvihnutiu hladiny celosvetových oceánov. Ako sa jazerá napĺňali a vyprázdňovali, vedci vďaka štúdii prostredníctvom satelitu zmerali zdvih a pokles ľadovcov. V západnej časti Antarktídy objavili viac než 100 jazier.
Robert Bindschadler z agentúry NASA uviedol, že ľadovce nad jazerami sa dennodenne pohybujú viac než dva metre vo vertikálnom smere. "Je to práve rýchlo sa pohybujúci ľad, ktorý určuje, ako ľadová pokrývka zareaguje na zmeny podnebia v krátkom časovom horizonte. V súčasnosti ešte nie sme schopní predvídať, ako sa tieto ľadové prúdy budú správať. Nepoznáme všetky aspekty procesov. V podstate, esenciálne dôležitým faktorom je voda, pretože predstavuje pomyselné mazivo v ozubenom súkolesí. Detaily však ešte nepoznáme," dodal.

Hlavná autorka projektu Helen Fricker uviedla, že výskumníci boli prekvapení, akou rýchlosťou sa veci menia. "Mysleli sme si, že k rôznym zmenám prichádza v rozpätí rokov a desaťročí, ale v skutočnosti registrujeme významné zmeny v priebehu mesiacov," vyhlásila. Vedci analyzovali zábery zo satelitu ICESat (Ice Cloud and land Elevation Satellite), ktoré boli nasnímané v období rokov 2003 až 2006. V minulosti boli výskumníci odkázaní na prieskum prostredníctvom hlbokých vrtov v ľade, ktoré im však dovoľovali pozorovať iba malé oblasti.

Globálne otepľovanie predstavuje hrozbu pre zdravie

Experti tvrdia, že globálne otepľovanie nie je hrozbou len pre ekológiu, môže tiež spôsobiť veľké zdravotné problémy.

Odborníci z Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu zverejnili správu o stave svetovej klímy. Predpovedajú, že otepľovanie bude vďaka skleníkovým plynom pokračovať bez ohľadu na kontrolu znečistenia. Výsledkom budú veľké suchá, ničivé záplavy, stúpajúce hladiny morí a zúrivé búrky.

S 90-percentnou istotou tvrdia, že hlavnou príčinou otepľovania je ľudská aktivita.

So zmenou klímy súvisia aj zdravotné riziká. So záplavami súvisí kontaminácia vodných zdrojov, ktorá môže spôsobiť šírenie infekčných ochorení. Suchá môžu viesť až k zániku života v niektorých afrických regiónoch. Vedci sa tiež obávajú šírenia chorôb prenášaných hmyzom ako malária, žltá horúčka alebo encefalitída. Už dnes zaznamenávajú lekári zvýšené šírenie infekčných chorôb do nových oblastí vďaka otepľovaniu a rastúcemu množstvu zrážok.

Znečistenie vzduchu je vďaka spaľovaniu fosílnych palív tiež stále väčšie a spôsobuje rad dýchacích a kardiovaskulárnych problémov. S oteplením súvisí aj zvýšený výskyt peľu a riziko vzniku plesňových ochorení.

Vedci tvrdia, že jedinou ochranou je zmena prístupu k liečeniu chorôb a k prevencii. Ak to nezmeníme, čaká nás veľmi neveselá budúcnosť.

Globálne otepľovanie môže v priebehu desaťročí zničiť lyžiarske strediská v Európe, osobitne v nižšie položených oblastiach.

Dnes to vyhlásila Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

"Zo skúmaných krajín je najviac ohrozené Nemecko," uvádza sa vo vyhlásení OECD. Nasledujú Rakúsko, Taliansko, Francúzsko a Švajčiarsko.

Švajčiarske banky už odmietajú poskytovať úvery lyžiarskym strediskám v nadmorskej výške do 1500 metrov, povedal Šardúl Agrawala, ktorý viedol dvojročný výskum hrozby vyvolanej nárastom teploty. "Niektoré menšie prevádzky sa už zatvárajú," dodal.

Podľa klimatológov v alpských strediskách panujú najvyššie teploty za 1300 rokov. Oteplenie môže byť prirodzeným úkazom, mnohí experti však majú podozrenie, že súvisí so skleníkovými plynmi, ktoré sa do atmosféry dostávajú pri spaľovaní fosílnych palív.

OECD uviedla, že výskum bol prvou štúdiou alpského regiónu a pokrýval 666 svahov. Asi 90 percent z nich malo každý rok dostatočnú snehovú pokrývku počas prijateľného obdobia - t.j. 100 dní alebo viac. Zvýšenie priemernej teploty o jeden stupeň Celzia by tento počet svahov znížil na 500. K tejto zmene podľa odhadov pravdepodobne dôjde v rokoch 2020-2025, povedal Agrawala.

Zvýšenie teploty o dva stupne by počet životaschopných svahov znížil na 400, čo by mohlo nastať do roku 2050. Nárast o štyri stupne Celzia, očakávaný na konci storočia, by mohol počet svahov znížiť na 200.

"Alpský turizmus je kľúčovým zdrojom pre hospodárstvo alpských krajín. Vo Francúzsku, Rakúsku, Švajčiarsku a Nemecku majú každý rok 60-80 miliónov turistov a asi 160 miliónov ´lyžiarskych dní´," uviedla OECD. Výroba umelého snehu podľa OECD poškodzuje životné prostredie a je zbytočná, ak teploty presiahnu určitú úroveň.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Globálne oteplovanie - vedci varujú