Pesticídy

Pesticídy sú jedinečné chemikálie. Boli vytvorené, aby usmrcovali alebo iným spôsobom poškodzovali živé organizmy a sú - ako napísala americká Národná výskumná rada (U.S. National Research Council) - "možno jediným druhom toxických chemikálií, ktorý je zámerne aplikovaný v životnom prostredí" (National Research Council, 1993). Množstvo problémov spôsobených polstoročným intenzívnym používaním syntetickych pesticídov je šokujúce. Pesticídy majú nepriaznivý vplyv na zdravie človeka: spôsobujú rakovinu, poškodzujú genetický materiál a nervový a hormonálny systém. Pesticídy kontaminujú vodné toky a pramene a dostali sa do každého kúta na zemeguli. Pesticídy kontaminujú dážď, sneh a hmlu a ničia aj stratosferický ozón. No najpodstatnejšie je, že nepoškodzujú len tie živé organizmy, na ničenie ktorých boli vytvorené, ale aj iné a zároveň narúšajú komplexnú sieť biologických interakcií spájajúcich navzájom rastliny a živočíchy.

Termín "pesticíd" sa často používa ako synonymum pre termín "insecticíd". V súlade s definíciou v zákonoch USA, pesticídy sú všeobecný termín zahŕňajúci insekticídy, herbicídy, fungicídy a všetky ostatné výrobky, ktoré "ničia, odpudzujú alebo eliminujú škodcov alebo sú aplikované ako prevencia voči nim.

Nie je prekvapujúce, že pesticídy poškodzujú aj iné druhy, nielen škodcu, ktorý je jeho "cieľom". Nemáme aplikačnú technológiu, ktorá by umožnila aplikáciu pesticídov len na škodcov, pričom by ich účinku nevystavila iné organizmy, a ani pesticídy, ktoré by boli pôsobili výlučne na konkrétneho škodcu. Okrem účinku na škodcu samotného predstavujú pesticídy takmer vždy určité nebezpečenstvo aj pre iné živé organizmy.

Napriek tomu, že neexistujú požiadavky na testovanie ekologických účinkov používania pesticídov, výskumníci v mnohých situáciách zaznamenali takéto účinky. V tomto referáte predstavím príklady takýchto štúdií. Moje príklady sa vzťahujú na bežne používané pesticídy glyfozát, cypermetrin a bentazon.

Glyfozát

Jednu z prvých štúdií preukazujúcu tento druh účinku vykonal v 80-tych rokoch 20. storočia David Santillo a jeho kolegovia na University of Maine v Orono v Maine. Analyzovali šesť stanovíšť v miešanom jedľovo-smrekovo-listnatom lese. Na stanovištiach štúdie bol 5 rokov pred jej začiatkom vykonaný holorub a na dvoch zo šiestich stanovíšť bol z lietadla aplikovaný glyfozát. Aplikácia na jednom stanovišti prebehla dva roky pred štúdiou, na druhom stanovišti v prvom roku štúdie. To znamená, že výskumníci mohli analyzovať účinky až do troch rokoch po aplikácii.
Ako sa očakávalo, aplikácia glyfozátu spôsobila dramatický pokles diverzity vegetácie na miestach aplikácie. Vegetácia všetkých bežných bylín (okrem jedného druhu) bola potlačená, prišlo aj k poklesu rozmanitosti bylín a krov. Väčšina parametrov vegetácie (hustota lístia, výška vegetácie, atď.) bola po troch rokoch menšia ako parametre na stanovištiach, na ktorých sa aplikácia nerealizovala.

Cypermetrin

Je členom rodiny syntetických pyretroidov a podobne ako všetky insekticídy v tejto rodine narúša nervový systém živočícha. Využíva sa v celosvetovom meradle najmä pri pestovaní bavlny, no existuje množstvo ďalších interiérových a exteriérových aplikácií. Má pomerne nízku akútnu toxicitu voči vtákom, môže mať však závažné účinky na vtáky živiace sa hmyzom, keďže likviduje ich korisť.

Bentazon

Bentazon, herbicídu, ktorý ničí rastliny tým, že narušuje proces fotosyntézy. V USA sa aplikuje na sóju a podzemnicu olejnú a tiež na trávniky. Organizácia EPA zastáva názor, že bentazón pravdepodobne kontaminuje spodnú a povrchovú vodu, pretože unikanie bentazónu cez pôdu je "hlavnou cestou unikania do prostredia" a "má vysoký rozpustný a odtokový potenciál".
S bentazonom bolo vykonaných len veľmi málo štúdií v teréne, ale tu je však jeden príklad. Štúdiu realizoval A.M. Martensson na Švédskej univerzite poľnohospodárskych vied v Uppsale. S využitím ďaleliny lúčnej (Trifoliom pratense) štúdia preukázala, že aplikácia bentazonu na lístky sadeníc ďateliny v koncentráciách ekvivalentných poľnohospodárskemu využívaniu znížilo počet uzlíkov baktérie Rhizobium na koreňoch rastliny. Najvyššia testovaná koncentrácia bentazonu úplne eliminovala tvorbu uzlíkov. Martensson tiež preukázal, že bentazon spôsobil poruchy rastu ďateliny lúčnej, čo viedlo k deformáciám jej koreňového systému. Výskumník z toho vyvodil záver, že tieto deformácie potlačovali syntézu baktérie Rhizobium a viedli k tomu, že na rastline bolo menej uzlíkov tejto baktérie.

Záver

Tieto príklady demonštrovali len nepatrný zlomok interakcií medzi druhmi, ktoré môžu byť narušené pesticídmi. Dúfam však, že všetky tieto príklady poskytujú dobrý prehľad o tom, čo môžeme očakávať ako nezamýšľaný dôsledok zásahov proti škodcom založených na intenzívnom využívaní chemikálií.