referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Gašpar
Sobota, 29. januára 2022
Znečistenie a záber pôdy
Dátum pridania: 20.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: hp2409
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 454
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 15.6
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 26m 0s
Pomalé čítanie: 39m 0s
 

Imisie a iné priemyselné odpady

Imisie poškodzujú pôdu najmä toxickým pôsobením alebo menením pôdnej reakcie. Toxické účinky majú imisie, ktoré obsahujú arzén, olovo, kadmium, chróm a iné ťažké kovy. Podobné látky sa môžu dostať do pôdy aj zo znečistených povrchových vôd, najmä vtedy, keď sa používajú na zavlažovanie, alebo aj z kalov a iných odpadov vyvážaných na polia. Mnohé z týchto toxických látok z pôdy aktívne prijímajú rastliny, v ktorých sa potom akumulujú a viacnásobne koncentrujú.

Niektoré znečisťujúce látky zhoršujú vlastnosti pôdy tým, že ju alkalizujú alebo okysľujú. Alkalizujúco pôsobia najmä tuhé imisie s vysokým obsahom CaO, ako sú prašné úlety z vápeniek, cementární a pod. Pôdnu kyslosť zvyšujú plynné imisie, ako sú SO2, Cl2, HCl, HF a oxidy dusíka. Účinok týchto látok nemusíme dlhý čas takmer spozorovať, a to v dôsledku tlmivej schopnosti pôdy. Až po jej prekročení nastáva nápadná alkalizácia alebo acidifikácia pôdnej reakcie, ktorá môže postupne získať extrémne hodnoty. Výsledkom je výrazné zníženie pôdnej úrodnosti.

Imisná situácia v SR má výrazne negatívny vplyv na kvalitu pôd. Pôdny fond najviac ohrozený diaľkovým prenosom exhalátov je sústredený v okresoch Dolný Kubín (22 %), Liptovský Mikuláš (18 %), Poprad (18 %), Banská Bystrica (12 %), Spišská Nová Ves (6 %), Stará Ľubovňa (5 %). Najškodlivejšími kontaminantami poľnohospodárskej pôdy a vegetácie na nej sú: SO2, NOx, CS2, F, Pb, Cd, As, popolčeky, Ti, Ni, a organické zlúčeniny

Odpady zo živočíšnej výroby

Organické odpady sa zvyčajne dobre rozkladajú, preto sa prejavujú škodlivými účinkami až po vysokom stupni znečistenia. V takomto prípade sa ich škodlivosť prejaví v niekoľkých smeroch. Veľkým nebezpečenstvom pre pôdu sú unikajúce silážne šťavy, priesaky z hnojísk, odpady z veľkochovov najmä ošipárni. Zle utesnené silážne jamy a hnojiská, ako bodové zdroje znečistenia, ohrozujú najmä kvalitu podzemnej vody a pôdu poškodzujú v pomerne malom meradle. Exkrementy z veľkochovov, ktoré sa ťažko likvidujú, sa často vyvážajú na polia v nadmerných množstvách a predstavujú tak plošný zdroj znečistenia. Ľahko prenikajú pôdou do podzemnej vody a zhoršujú aj vlastnosti pôdy na veľkých plochách.

Pôdy znečistené veľkými dávkami exkrementov sa zasoľujú, strácajú štruktúru a celkove sa zhoršujú ich fyzikálno-chemické vlastnosti, čo sa prejaví zníženou úrodnosťou. Prehnojovanie má aj závažné hygienické nedostatky, pretože v pôde sa hromadí veľké množstvo rozličných choroboplodných zárodkov. Prehnojené polia sa tak môžu stať zdrojom nákazy ľudí a zvierat. Degradáciu pôdy v SR spôsobujú odpady z poľnohospodárskej prvovýroby poľnohospodárskych závodov (veľkofariem). Medzi zvláštne odpady patria infekčný hnoj, trus a hnojovica, uhynuté zvieratá a pod.

Obsahy škodlivých látok sú diferencované tromi resp. štyrmi hodnotami:

A – referenčná hodnota znamená, že pôda nie je kontaminovaná ak je koncentrácia prvku (látky) pod touto hodnotou. V prípade ak dosahuje, resp. prekročuje túto hodnotu, znamená to, že obsah tejto látky je vyšší ako sú fónové hodnoty pre danú oblasť, prípadne vyššie ako hodnoty medze citlivosti analytického stanovenia.
A 1 – referenčná hodnota vzťahujúca sa k hodnote A platná pre stanovenia rizikových látok vo výluhu 2M HNO3.
B – indikačná hodnota znamená, že kontaminácia pôd bola analyticky preukázaná. Ďalšie štúdium a kontrola miesta sa vyžaduje, ak vznik, rozloha a koncentrácia môže mať negatívny dopad na ľudské zdravie alebo iné zložky životného prostredia.
C – indikačná hodnota pre asanáciu znamená, že aj koncentrácia prvku (látky) dosiahne túto hodnotu, je nevyhnutné okamžite vykonať definitívne analytické zmapovanie rozsahu
poškodenia príslušného miesta a rozhodnúť o spôsobe nápravného opatrenia. Ak sa hodnoty koncentrácie nachádzajú v rozsah B a C je potrebné postupovať podobným spôsobom.

Kontaminácia pôdy

Predstavuje významný negatívny vplyv ľudskej činnosti na túto zložku životného prostredia. Samotná prítomnosť škodlivých látok v pôde ich v prevažnej väčšine nepoškodzuje. Škodlivosť sa prejavuje najmä ich absorpciou pôdnymi organizmami, rastlinami, jako i prienik do pôdneho roztoku a následne do podzemných vôd.

Kontaminácia pôd cudzorodými látkami

Vnášanie škodlivín do pôdy prostredníctvom vzduchu (exhaláty, atmosferické zrážky), vody (kvapalné odpady) a tuhých odpadov dosiahlo také rozmery, že v súčasnosti nemožno nájsť neovplyvnené pôdy.

Pôda sa pri znečisťovaní správa ako prírodný sorbent – tvorí sa z nej stály rezervoár znečistenín, ktoré potom čerpajú a hromadia v sebe rastliny. Reakcia znečistenín v pôde závisí od mnohých faktorov: od chemickej a mechanickej štruktúry pôdy, jej schopnosti výmeny iónov, pH prostredia, chemických vlastností znečistenín, charakteru podpovrchových vôd, prítomnosti chemicky príbuzných iónov a i.

Znečistenie pôdy má oproti znečisteniu ovzdušia a vody určité špecifikum v tom, že ho nemôžeme pozorovať okamžite. Prejavuje sa skryte a preto začiatočné štádiá znečistenia pôdy sa dajú len ťažko kontrolovať. Prejavuje sa zvyčajne nepriamo znížením produkcie alebo zhoršením kvality produkcie. Niektoré druhy znečistenia dokáže pôda likvidovať chemickými a biologickými procesmi (napr. znečistenie pôdy zlúčeninami síry a dusíka), iné druhy znečistenia dokáže len čiastočne eliminovať (ťažké kovy, arzén, horčík).

Kontaminujúce látky v pôde

Kontaminanty, väčšinou ako heterogénne zmesi anorganických a organických látok sú posudzované z hľadiska pôvodu ako:
  • Abiogénne prvky (a ich zlúčeniny) rizikového charakteru – Sb, Cr, F, Cd, Ni, Pb, Hg, V a As.
  • Mikrobiogénne prvky a ich zlúčeniny v aktívnom nadbytku – B, Co, Mn, Cu, Mo a Zn.
  • Makrobiogénne prvky a ich zlúčeniny v aktívnom nadbytku – N, P, K, Mg, S, Na, Ca.
  • Indikátory rádioaktívneho znečistenia – Cs, Sr, Zr, I, U.
  • Pesticídy na báze anorganickej i organickej.
  • Organické látky – fenoly, polycyklické uhľovodíky, polychlórované bifenyly a i.
  • Patogénne organizmy – vírusy, baktérie, huby a i.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.