referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vincent
Piatok, 21. januára 2022
Znečistenie a záber pôdy
Dátum pridania: 20.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: hp2409
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 454
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 15.6
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 26m 0s
Pomalé čítanie: 39m 0s
 

Kontaminácia pôdy ťažkými kovmi

K najdôležitejším faktorom pri hodnotení kvality pôdy je jej kontaminácia ťažkými kovmi. V rámci stanovenia ich obsahu sa sleduje:

  • a) Celkový obsah rizikových stopových prvkov v pôdach, a to hlavne porovnaním prirodzeného podielu z pôdotvorných substrátov povrchovej časti profilu pôd, kde sa vplyv imisií a bioakumulácie prejavuje najintenzívnejšie.
  • b) Uvoľniteľný obsah rizikových stopových prvkov v pôdach, pri stanovení ktorého sa používa výluh 2M HNO3 (Cd, Pb, Cr, Zn, Cu, Ni, Co) a výluh 2M HCl (As). Uvoľniteľný obsah prvkov je citlivejší na posúdenie hygienického stavu pôd ako ich celkový obsah. Podľa nich možno zmapovať situáciu rizikových stopových prvkov. Zamorenie pôdy týmito kovmi je veľmi nebezpečné, pretože mnohé z nich spôsobujú otravy, nielen ľudí, ale aj zvierat a rastlín. Niektoré z nich sú však pre rastliny prijateľné

Podľa stupňa kontaminácie rozlišujeme:

  • a) Oblasti nekontaminovaných pôd (Podunajská nížina, nízko položené kotliny stredného Slovenska a stredná časť Východoslovenskej nížiny, teda naše najúrodnejšie oblasti).
    Priemerné ale aj maximálne hodnoty obsahu sledovaných rizikových prvkov sú pod najnižším hygienickým limitom (A, A1)
  • b) Rizikové oblasti kategórie A,A1 s možným negatívnym vplyvom na životné prostredie sú na S Slovenska ako dôsledok metalurgických a energetických komplexov zo severnej Moravy, Sliezska a Poľska, stredné Považie a Myjavská pahorkatina, v okolí väčších priemyselných a energetických komplexov v Podunajskej nížine a v niektorých kotlinách (Turiec, Horná Nitra, Popradská a Košická kotlina), ďalšie oblasti sa viažu na prirodzené geochemické anomálie a ich okolie (Nízke Tatry, Malá Fatra, Štiavnické pohorie, Slovenské rudohorie, Slanské vrchy a Vihorlat) Pre túto kategóriu je charakteristické, že aspoň jeden zo sledovaných prvkov je nad hygienickým limitom A, A1. Celkove je v týchto oblastiach vyšší obsah As, Cd, Pb. Voblasti geochemických anomálií je zvýšený aj obsah Cu, Hg, Ni a Zn, v Žiarskej kotline aj obsah F.
  • c) Oblasti kontaminovaných pôd (kategória B), v ktorých minimálne jeden z prvkov prekračuje spodný limit s dokázateľne negatívnym vplyvom na ľudí a životné prostredie, sa vyskytujú na omnoho menších areáloch. Niva rieky Nitry pod skládkou popolčeka v Zemianskych Kostoľanoch (As), okolie závodov SNP v Žiari nad Hronom (F), malá lokalita pod Harmancom (Hg), okolie bývalého závodu Vajsková (Sb, Pb, As). Najväčšie areály sú v Slovenskom rudohorí, kde ide o kombináciu prírodných geochemických anomálií s emisiami zo závodov v Rudňanoch a Krompachoch (Hg, Cu, Zn, As). Celkove je v týchto areáloch (okrem Žiaru nad Hronom) zvýšený obsah väčšiny rizikových prvkov (As, Cd, Cu, Hg, Pb, Zn)
  • d) Oblasti so silne kontaminovanou pôdou (kategória C) sa vyskytujú len medzi Rudňanmi a Krompachmi a v okolí Richnavy v SV časti Slovenského rudohoria. Sú to najviac postihnuté oblasti v celej Európe pre extrémne vysoké obsahy Hg, Cu, Zn, As a to vplyvom emisií tunajších závodov a geochemických anomálií. Dvanásť podôb skazy
    Na celom svete sa postupne stráca ornica, mizne pod mestskou zástavbou, je zamorovaná najrozličnejšími jedmi a splodinami, odvieva ju vietor a splavuje dážď.

Dvanásť hlavných syndrómov celosvetovej krízy úrodnej pôdy:

Každý je pomenovaný podľa oblasti, pre ktorú je obzvlášť typický:

  1. Alpský syndróm – degenerácia pôdy turizmom
  2. Aralský syndróm – chybné plánovanie poľnohospodárskych veľkoprojektov
  3. Bitterfeldský syndróm – lokálne zamorenie škodlivými a odpadovými látkami, staré priemyselné skládky
  4. Dust-bowleský syndróm – degradácia industriálnym poľnohospodárstvom
  5. Huang-heský syndróm – zmena tradičných foriem využívania poľnohospodárskej pôdy
  6. Katangský syndróm – znivočenie krajiny ťažbou a vyhľadávaním surovinových zdrojov
  7. Losangelský syndróm – osídľovanie a rozširovanie infraštruktúry
  8. Sahelský syndróm – neúmerné zaťaženie ekologicky okrajových oblastí
  9. Saopaulský syndróm – živelná výstavba miest
  10. Saravacký syndróm – koristnícka ťažba lesov a nadužívanie iných ekosystémov
  11. Syndróm kyslých dažďov – diaľkový transport živín a škodlivín
  12. Syndróm spálenej zeme – degradácia pôdy v dôsledku vojenských akcií

Erózia pôdy

Erózia poľnohospodárskej pôdy predstavuje úbytok povrchovej najúrodnejšej vrstvy poľnohospodárskej pôdy, úbytok živín, humusu, zníženie mikrobiologického života a stratu funkcií pôdy. Zmeny spôsobené eróziou môžu prebehnúť za niekoľko málo minút Rýchlosť a spôsoby , ktorými sa prejavuje erózia , nemusia byť rovnaké , výsledkom je však vždy sústavná premena zemského povrchu. Existuje prirodzená erózia, ktorá je súčasťou významných ekologických procesov.

Vo všeobecnosti pomalá erózia spôsobuje stratu pôdy ,ktorá je kompenzovaná jej novým utváraním , prísunom prvkov z iných miest (nánosmi spôsobenými vetrom, vodou , snehom, atď ). Súčasne s týmto prirodzeným geologickým procesom existuje aj iná rýchla a podmienená erózia , ktorá je výsledkom zneužívania, alebo zlého využívania prírodných zdrojov a pôdy v poľnohospodárstve za čo je zodpovedný človek. Najsilnejším činiteľom v pôdnej deštrukcii je erózia spôsobená vodou, ktorá má niekoľko foriem :

 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.