Znečistenie a záber pôdy

Čo je vlastne pôda ?

V súčasnosti chápeme pôdu ako živý a ustavične sa vyvíjajúci trojrozmerný, historický útvar, ktorý vznikol pôsobením atmosféry, litosféry, hydrosféry a biosféry. Ak niektorý vplyv chýba, nevytvorí sa pôda, ale len nejaký sediment. Vedný odbor, ktorý sa zaoberá problematikou pôdy sa nazýva pedológia.

Celkovo by sa však dalo povedať, že pôda vzniká v dvoch etapách:

1. Najprv prebieha zvetrávanie – premena materskej horniny na kyprý pôdny substrát. Prebiehajú tak fyzikálne procesy premieňajúce horniny na drobné úlomky, štrk piesok a prach za prístupu vody a vzduchu. Paralelne prebiehajú aj chemické deje, oxidácia, rozpúštanie rôznych minerálnych látok, hydrolýza a syntéza nových minerálov. Avšak aby pôda bola pôdou, musí byť substrát „oživený“, teda musia v nej žiť rôzne baktérie a iné živočíchy. Teda hlavne mikroorganizmy, lebo práve oni oživujú mŕtvu anorganickú hmotu a vytvoria tak vlastným metabolizmom pôdny substrát.
2. pôdotvornými procesmi vzniká konečný produkt – pôda, ktorá sa ďalej vyvíja ako prirodzené teleso s výraznou dynamikou fyzikálnych, chemických, biochemických a mikrobiálnych procesov, so zákonitou stratigrafiou (vrstvením) a produkčnou schopnosťou.

Vlastnosti pôdy

1. Fyzikálne vlastnosti :
   a) Pórovitosť - je to množstvo a veľkosť priestoru medzi pôdnymi časticami, kde sa zdržuje voda a vzduch, pričom rozlišujeme kapilárne póry pevne viažúce vodu a nekapilárne póry umožňujúce výmenu vzduchu a vody.
   
   b)Absorpčná schopnosť - je to schopnosť pôdnych častíc viazať na svojom povrchu vodu a ióny. Ako všeobecné pravidlo platí, že so zvyšujúcim sa obsahom humusu v pôde sa zvyšuje aj schopnosť pôdy absorbovať vodu.
   
   c) Pôdna vlhkosť - voda sa nachádza v pôde v troch skupenstvách, kvapalnom, plynnom aj tuhom. Jej nadbytok negatívne ovplyvňuje obsah vzduchu v pôde.
   
   d) Pôdny vzduch - jeho obsah závisí od štruktúry a pórovitosti pôdy, od obsahu vody. Obsahuje menej O2 ako CO2 ako atmosférický vzduch, obsah CO2 stúpa s hĺbkou. Pri hnilobných procesoch sa tvorí H2S a NH3, ktoré sú jedovaté pre edafón.
   
   e) Teplota - teplota pôdy kolíše počas jednotlivých ročných období, a to najviac v povrchových vrstvách. Najväčšie kolísanie teplôt sa vyskytuje na púšťach (50°C aj viac). Smerom do hĺbky sa teplota (v závislosti od ročného obdobia) postupne vyrovnáva a potom výrazne stúpa. Hĺbka premŕzania pôdy závisí od snehovej pokrývky (zmenšuje ochladzovanie), sily mrazu a vegetačného pokryvu. Avšak teplota pôdy kolíše omnoho pomalšie ako teplota vzduchu, ale rýchlejšie ako teplota vody. Závisí od pôdneho typu, klímy a zemepisnej polohy.
2. Chemické vlastnosti :
   a) Reakcia pôdy - neutrálna (pH 7), kyslá (pH 7), závisí od podložia, teda materskej horniny.
   b) Úrodnosť - najcennejšia vlastnosť pôdy, schopnosť pôdy poskytovať rastlinám životné podmienky spĺňajúce ich požiadavky (voda, vzduch, živiny). Najúrodnejšie pôdy sú černozeme s hĺbkou humusu do 100 cm.

Znečisťovanie pôdy

Na pôdu pôsobia dve skupiny znečisťujúcich látok:

1. Látky pochádzajúce z poľnohospodárstva. Sú to rezíduá rozličných chemických prípravkov, ktoré prenikajú do pôdy v dôsledku chemizácie poľnohospodárstva a patria sem aj rozličné odpady organického charakteru, pochádzajúce priamo z poľnohospodárskej výroby. Z poľnohospodárskych chemikálií pôdy znečisťujú najmä pesticídy a priemyselné hnojivá. Z nečistôt produkovaných samotnou poľnohospodárskou výrobou sú, pokiaľ ide o množstvo a škodlivosť, najvýznamnejšie odpady z veľkochovov a odpady zo zle utesnených silážnych jám a hnojísk.
2. Látky pochádzajúce z rôznej nepoľnohospodárskej činnosti. Ich zdrojom je predovšetkým priemysel, energetika a automobilizmus. Nečistoty z nepoľnohospodárskej činnosti prichádzajú najmä vo forme vzdušných emisií, niekedy sa dostávajú do pôdy aj pri závlahách znečistenou vodou. Znečistenie pôdy teda úzko súvisí aj s celkovým znečistením ovzdušia a vody.

Agrochemikálie

Z hľadiska pôdnych vlastností sú závažným znečisťovateľom pôdy pesticídy. Pesticídy sú výrobky chemického priemyslu, ktoré ničia niektoré škodlivé mikroorganizmy (napr. vírusy, baktérie, plesne a iné huby) živočíšnych škodcov (napr. škodlivý a obťažujúci hmyz a vyššie živočíchy) a buriny. Ťažisko spotreby pesticídov je v poľnohospodárstve, ale uplatňujú sa aj v lesnom hospodárstve, v humánnej a veterinárnej hygiene, pri ochrane dreva a plastov.

Pesticídy sa vyznačujú výrazným biologickým účinkom. Mnohé z nich dokážu podstatne zmeniť druhové zloženie a životaschopnosť edafónu (zložitý súbor organizmov osídľujúcich pôdnu vrstvu) alebo vegetačného krytu. Nepríjemné je, že ak sa znečisťujúce látky dostatočne rýchlo nerozložia, môžu nepriaznivo ovplyvniť aj vlastnosti poľnohospodárskych produktov. Toto nebezpečenstvo je aktuálne najmä pri takých látkach, ktoré môžu rastliny prijať z pôdy koreňovým systémom.

Pesticídy sa vyskytujú nie len v pôde v mieste priameho použitia, ale v celej biosfére – v ovzduší, v zrážkovej vode, v rastlinách, potravinách, v živočíchoch a inde.

Zistilo sa, že používanie pesticídov je väčším nebezpečenstvom pre životné prostredie, než akékoľvek iné znečisťovanie pôdy, ovzdušia a vôd industriálnou civilizáciou. To znamená, že súčasné formy intenzifikácie poľnohospodárstva sú potenciálne najnebezpečnejším odvetvím z hľadiska budúceho zdravého vývoja ľudstva. Napriek tomu však, vzhľadom na rozsah strát na poľnohospodárskej produkcii pôsobením škodcov, chorobami a burinou, nemožno v najbližšom čase rátať s vylúčením, alebo podstatným obmedzením pesticídov na ochranu poľnohospodárskej produkcie. Bude však potrebné použiť tzv. integrovanú ochranu rastlín, to znamená, že chemické prípravky sa budú nasadzovať len v najnevyhnutnejších prípadoch, a to v optimálnom čase (kedy je škodca najcitlivejší) a na likvidáciu ohnísk jeho šírenia.

Trend vo výrobe pesticídov smeruje k prípravkom, ktoré by pôsobili prevažne na jeden alebo niekoľko príbuzných druhov škodcov. Priemyselné hnojivá dopĺňajú v pôde živiny odčerpané zberom úrody. Ich nadmerným používaním sa však zhoršuje kvalita pôdy. Majú vplyv na prírodné vlastnosti poľnohospodárskych výrobkov a na znečisťovanie vodných tokov. Používaním priemyselných hnojív sa pôda ochudobňuje o organické látky, najmä humus, čo môže spôsobiť zasolenie pôdy. Zvyšovanie množstvá priemyselných hnojív nezodpovedá úmerne zvyšovaniu úrod. Treba používať vysoko koncentrované hnojivá, hnojivá s pomalým uvoľňovaním biogénnych prvkov, orientovať sa na viaczložkové a kvapalné hnojivá, zlepšiť čistotu hnojív atď.

Agrochemikálie sú dôležitým zdrojom kontaminácie pôd v SR. Ide o nadmerné používanie pesticídov, dusíkatých a draselných hnojív, využívanie fosforečných hnojív s vysokým obsahom ťažkých kovov ako Cr, U, As, Cd, Pb, Hg (napr. superfosfát z Afriky). Obzvlášť nebezpečné odpady predstavujú nevyužité prostriedky na ochranu rastlín a prostriedky proti škodcom, ako aj ropné látky, ktoré na viacerých miestach znehodnotili pôdy alebo obmedzili ich produkčnosť.

Imisie a iné priemyselné odpady

Imisie poškodzujú pôdu najmä toxickým pôsobením alebo menením pôdnej reakcie. Toxické účinky majú imisie, ktoré obsahujú arzén, olovo, kadmium, chróm a iné ťažké kovy. Podobné látky sa môžu dostať do pôdy aj zo znečistených povrchových vôd, najmä vtedy, keď sa používajú na zavlažovanie, alebo aj z kalov a iných odpadov vyvážaných na polia. Mnohé z týchto toxických látok z pôdy aktívne prijímajú rastliny, v ktorých sa potom akumulujú a viacnásobne koncentrujú.

Niektoré znečisťujúce látky zhoršujú vlastnosti pôdy tým, že ju alkalizujú alebo okysľujú. Alkalizujúco pôsobia najmä tuhé imisie s vysokým obsahom CaO, ako sú prašné úlety z vápeniek, cementární a pod. Pôdnu kyslosť zvyšujú plynné imisie, ako sú SO2, Cl2, HCl, HF a oxidy dusíka. Účinok týchto látok nemusíme dlhý čas takmer spozorovať, a to v dôsledku tlmivej schopnosti pôdy. Až po jej prekročení nastáva nápadná alkalizácia alebo acidifikácia pôdnej reakcie, ktorá môže postupne získať extrémne hodnoty. Výsledkom je výrazné zníženie pôdnej úrodnosti.

Imisná situácia v SR má výrazne negatívny vplyv na kvalitu pôd. Pôdny fond najviac ohrozený diaľkovým prenosom exhalátov je sústredený v okresoch Dolný Kubín (22 %), Liptovský Mikuláš (18 %), Poprad (18 %), Banská Bystrica (12 %), Spišská Nová Ves (6 %), Stará Ľubovňa (5 %). Najškodlivejšími kontaminantami poľnohospodárskej pôdy a vegetácie na nej sú: SO2, NOx, CS2, F, Pb, Cd, As, popolčeky, Ti, Ni, a organické zlúčeniny

Odpady zo živočíšnej výroby

Organické odpady sa zvyčajne dobre rozkladajú, preto sa prejavujú škodlivými účinkami až po vysokom stupni znečistenia. V takomto prípade sa ich škodlivosť prejaví v niekoľkých smeroch. Veľkým nebezpečenstvom pre pôdu sú unikajúce silážne šťavy, priesaky z hnojísk, odpady z veľkochovov najmä ošipárni. Zle utesnené silážne jamy a hnojiská, ako bodové zdroje znečistenia, ohrozujú najmä kvalitu podzemnej vody a pôdu poškodzujú v pomerne malom meradle. Exkrementy z veľkochovov, ktoré sa ťažko likvidujú, sa často vyvážajú na polia v nadmerných množstvách a predstavujú tak plošný zdroj znečistenia. Ľahko prenikajú pôdou do podzemnej vody a zhoršujú aj vlastnosti pôdy na veľkých plochách.

Pôdy znečistené veľkými dávkami exkrementov sa zasoľujú, strácajú štruktúru a celkove sa zhoršujú ich fyzikálno-chemické vlastnosti, čo sa prejaví zníženou úrodnosťou. Prehnojovanie má aj závažné hygienické nedostatky, pretože v pôde sa hromadí veľké množstvo rozličných choroboplodných zárodkov. Prehnojené polia sa tak môžu stať zdrojom nákazy ľudí a zvierat. Degradáciu pôdy v SR spôsobujú odpady z poľnohospodárskej prvovýroby poľnohospodárskych závodov (veľkofariem). Medzi zvláštne odpady patria infekčný hnoj, trus a hnojovica, uhynuté zvieratá a pod.

Obsahy škodlivých látok sú diferencované tromi resp. štyrmi hodnotami:

A – referenčná hodnota znamená, že pôda nie je kontaminovaná ak je koncentrácia prvku (látky) pod touto hodnotou. V prípade ak dosahuje, resp. prekročuje túto hodnotu, znamená to, že obsah tejto látky je vyšší ako sú fónové hodnoty pre danú oblasť, prípadne vyššie ako hodnoty medze citlivosti analytického stanovenia.
A 1 – referenčná hodnota vzťahujúca sa k hodnote A platná pre stanovenia rizikových látok vo výluhu 2M HNO3.
B – indikačná hodnota znamená, že kontaminácia pôd bola analyticky preukázaná. Ďalšie štúdium a kontrola miesta sa vyžaduje, ak vznik, rozloha a koncentrácia môže mať negatívny dopad na ľudské zdravie alebo iné zložky životného prostredia.
C – indikačná hodnota pre asanáciu znamená, že aj koncentrácia prvku (látky) dosiahne túto hodnotu, je nevyhnutné okamžite vykonať definitívne analytické zmapovanie rozsahu
poškodenia príslušného miesta a rozhodnúť o spôsobe nápravného opatrenia. Ak sa hodnoty koncentrácie nachádzajú v rozsah B a C je potrebné postupovať podobným spôsobom.

Kontaminácia pôdy

Predstavuje významný negatívny vplyv ľudskej činnosti na túto zložku životného prostredia. Samotná prítomnosť škodlivých látok v pôde ich v prevažnej väčšine nepoškodzuje. Škodlivosť sa prejavuje najmä ich absorpciou pôdnymi organizmami, rastlinami, jako i prienik do pôdneho roztoku a následne do podzemných vôd.

Kontaminácia pôd cudzorodými látkami

Vnášanie škodlivín do pôdy prostredníctvom vzduchu (exhaláty, atmosferické zrážky), vody (kvapalné odpady) a tuhých odpadov dosiahlo také rozmery, že v súčasnosti nemožno nájsť neovplyvnené pôdy.

Pôda sa pri znečisťovaní správa ako prírodný sorbent – tvorí sa z nej stály rezervoár znečistenín, ktoré potom čerpajú a hromadia v sebe rastliny. Reakcia znečistenín v pôde závisí od mnohých faktorov: od chemickej a mechanickej štruktúry pôdy, jej schopnosti výmeny iónov, pH prostredia, chemických vlastností znečistenín, charakteru podpovrchových vôd, prítomnosti chemicky príbuzných iónov a i.

Znečistenie pôdy má oproti znečisteniu ovzdušia a vody určité špecifikum v tom, že ho nemôžeme pozorovať okamžite. Prejavuje sa skryte a preto začiatočné štádiá znečistenia pôdy sa dajú len ťažko kontrolovať. Prejavuje sa zvyčajne nepriamo znížením produkcie alebo zhoršením kvality produkcie. Niektoré druhy znečistenia dokáže pôda likvidovať chemickými a biologickými procesmi (napr. znečistenie pôdy zlúčeninami síry a dusíka), iné druhy znečistenia dokáže len čiastočne eliminovať (ťažké kovy, arzén, horčík).

Kontaminujúce látky v pôde

Kontaminanty, väčšinou ako heterogénne zmesi anorganických a organických látok sú posudzované z hľadiska pôvodu ako:

• Abiogénne prvky (a ich zlúčeniny) rizikového charakteru – Sb, Cr, F, Cd, Ni, Pb, Hg, V a As.
• Mikrobiogénne prvky a ich zlúčeniny v aktívnom nadbytku – B, Co, Mn, Cu, Mo a Zn.
• Makrobiogénne prvky a ich zlúčeniny v aktívnom nadbytku – N, P, K, Mg, S, Na, Ca.
• Indikátory rádioaktívneho znečistenia – Cs, Sr, Zr, I, U.
• Pesticídy na báze anorganickej i organickej.
• Organické látky – fenoly, polycyklické uhľovodíky, polychlórované bifenyly a i.
• Patogénne organizmy – vírusy, baktérie, huby a i.

Kontaminácia pôdy ťažkými kovmi

K najdôležitejším faktorom pri hodnotení kvality pôdy je jej kontaminácia ťažkými kovmi. V rámci stanovenia ich obsahu sa sleduje:

• a) Celkový obsah rizikových stopových prvkov v pôdach, a to hlavne porovnaním prirodzeného podielu z pôdotvorných substrátov povrchovej časti profilu pôd, kde sa vplyv imisií a bioakumulácie prejavuje najintenzívnejšie.
• b) Uvoľniteľný obsah rizikových stopových prvkov v pôdach, pri stanovení ktorého sa používa výluh 2M HNO3 (Cd, Pb, Cr, Zn, Cu, Ni, Co) a výluh 2M HCl (As). Uvoľniteľný obsah prvkov je citlivejší na posúdenie hygienického stavu pôd ako ich celkový obsah. Podľa nich možno zmapovať situáciu rizikových stopových prvkov. Zamorenie pôdy týmito kovmi je veľmi nebezpečné, pretože mnohé z nich spôsobujú otravy, nielen ľudí, ale aj zvierat a rastlín. Niektoré z nich sú však pre rastliny prijateľné

Podľa stupňa kontaminácie rozlišujeme:

• a) Oblasti nekontaminovaných pôd (Podunajská nížina, nízko položené kotliny stredného Slovenska a stredná časť Východoslovenskej nížiny, teda naše najúrodnejšie oblasti).
  Priemerné ale aj maximálne hodnoty obsahu sledovaných rizikových prvkov sú pod najnižším hygienickým limitom (A, A1)
• b) Rizikové oblasti kategórie A,A1 s možným negatívnym vplyvom na životné prostredie sú na S Slovenska ako dôsledok metalurgických a energetických komplexov zo severnej Moravy, Sliezska a Poľska, stredné Považie a Myjavská pahorkatina, v okolí väčších priemyselných a energetických komplexov v Podunajskej nížine a v niektorých kotlinách (Turiec, Horná Nitra, Popradská a Košická kotlina), ďalšie oblasti sa viažu na prirodzené geochemické anomálie a ich okolie (Nízke Tatry, Malá Fatra, Štiavnické pohorie, Slovenské rudohorie, Slanské vrchy a Vihorlat) Pre túto kategóriu je charakteristické, že aspoň jeden zo sledovaných prvkov je nad hygienickým limitom A, A1. Celkove je v týchto oblastiach vyšší obsah As, Cd, Pb. Voblasti geochemických anomálií je zvýšený aj obsah Cu, Hg, Ni a Zn, v Žiarskej kotline aj obsah F.
• c) Oblasti kontaminovaných pôd (kategória B), v ktorých minimálne jeden z prvkov prekračuje spodný limit s dokázateľne negatívnym vplyvom na ľudí a životné prostredie, sa vyskytujú na omnoho menších areáloch. Niva rieky Nitry pod skládkou popolčeka v Zemianskych Kostoľanoch (As), okolie závodov SNP v Žiari nad Hronom (F), malá lokalita pod Harmancom (Hg), okolie bývalého závodu Vajsková (Sb, Pb, As). Najväčšie areály sú v Slovenskom rudohorí, kde ide o kombináciu prírodných geochemických anomálií s emisiami zo závodov v Rudňanoch a Krompachoch (Hg, Cu, Zn, As). Celkove je v týchto areáloch (okrem Žiaru nad Hronom) zvýšený obsah väčšiny rizikových prvkov (As, Cd, Cu, Hg, Pb, Zn)
• d) Oblasti so silne kontaminovanou pôdou (kategória C) sa vyskytujú len medzi Rudňanmi a Krompachmi a v okolí Richnavy v SV časti Slovenského rudohoria. Sú to najviac postihnuté oblasti v celej Európe pre extrémne vysoké obsahy Hg, Cu, Zn, As a to vplyvom emisií tunajších závodov a geochemických anomálií. Dvanásť podôb skazy
  Na celom svete sa postupne stráca ornica, mizne pod mestskou zástavbou, je zamorovaná najrozličnejšími jedmi a splodinami, odvieva ju vietor a splavuje dážď.

Dvanásť hlavných syndrómov celosvetovej krízy úrodnej pôdy:

Každý je pomenovaný podľa oblasti, pre ktorú je obzvlášť typický:

1. Alpský syndróm – degenerácia pôdy turizmom
2. Aralský syndróm – chybné plánovanie poľnohospodárskych veľkoprojektov
3. Bitterfeldský syndróm – lokálne zamorenie škodlivými a odpadovými látkami, staré priemyselné skládky
4. Dust-bowleský syndróm – degradácia industriálnym poľnohospodárstvom
5. Huang-heský syndróm – zmena tradičných foriem využívania poľnohospodárskej pôdy
6. Katangský syndróm – znivočenie krajiny ťažbou a vyhľadávaním surovinových zdrojov
7. Losangelský syndróm – osídľovanie a rozširovanie infraštruktúry
8. Sahelský syndróm – neúmerné zaťaženie ekologicky okrajových oblastí
9. Saopaulský syndróm – živelná výstavba miest
10. Saravacký syndróm – koristnícka ťažba lesov a nadužívanie iných ekosystémov
11. Syndróm kyslých dažďov – diaľkový transport živín a škodlivín
12. Syndróm spálenej zeme – degradácia pôdy v dôsledku vojenských akcií

Erózia pôdy

Erózia poľnohospodárskej pôdy predstavuje úbytok povrchovej najúrodnejšej vrstvy poľnohospodárskej pôdy, úbytok živín, humusu, zníženie mikrobiologického života a stratu funkcií pôdy. Zmeny spôsobené eróziou môžu prebehnúť za niekoľko málo minút Rýchlosť a spôsoby , ktorými sa prejavuje erózia , nemusia byť rovnaké , výsledkom je však vždy sústavná premena zemského povrchu. Existuje prirodzená erózia, ktorá je súčasťou významných ekologických procesov.

Vo všeobecnosti pomalá erózia spôsobuje stratu pôdy ,ktorá je kompenzovaná jej novým utváraním , prísunom prvkov z iných miest (nánosmi spôsobenými vetrom, vodou , snehom, atď ). Súčasne s týmto prirodzeným geologickým procesom existuje aj iná rýchla a podmienená erózia , ktorá je výsledkom zneužívania, alebo zlého využívania prírodných zdrojov a pôdy v poľnohospodárstve za čo je zodpovedný človek. Najsilnejším činiteľom v pôdnej deštrukcii je erózia spôsobená vodou, ktorá má niekoľko foriem :

Dažďová erózia :

Pri dopade kvapiek na pôdu nepokrytú vegetáciou dochádza k premiestneniu jej častíc okolo bodu účinku v tvare kruhu. Ak je pôdna oblasť plochá, kvapky premiestňujú častice pôdy v rôznych smeroch a výsledkom je premiestnenie častíc v pôde. Iná situácia nastáva v svahovitej oblasti, kde dochádza k premiestňovaniu častíc jedným smerom- dolu svahom. Tento proces nastáva za predpokladu, že pôda nie je nasýtená vodou. Pri nasýtení pôdy vodou nastávajú nasledovné situácie:

• Plošná erózia
• Selektívna erózia
• Jarčeková erózia
• Výmolová erózia

Erózia spôsobená prúdom materiálu:

Nadmerné obrábanie pôdy oraním spôsobuje deštrukciu zrnitej, granulovanej štruktúry pôdy a spôsobuje uvoľnenie povrchovej vrstvy od hlbšej vrstvy pôdy . Týmto spôsobom je spodná vrstva vďaka ťažkej mechanizácii utláčaná a tvorí sa tzv. „ pluhová podrážka" a oddelená vrstva pôdy sa drobí na prach. Pri daždi voda preniká cez prvé centimetre ľahko, ale neskôr naráža na túto nepriepustnú vrstvu, vytvára sa šmykľavý povrch a umožňuje pohyb vodou nasýtenej povrchovej vrstvy pôdy. Tieto odlišné erózne typy sa vzájomne nevylučujú, ale vyskytujú sa súčasne na tých istých miestach. Výsledok erózie nie je taká viditeľný na obrábanej pôde počas roka, lebo poľnohospodárska mechanizácia zahladí stopy erózie, ale v prípade trvalých dôkazov (ako sú korene stromov) vidíme skutočnú stratu pôdy.

Veterná erózia :

K úbytku povrchovej vrstvy pôdy pôsobením vetra dochádza predovšetkým v juhovýchodných krajinách Európskej únie. Tento proces prebieha oddeľovaním najmenších častíc pôdy a ich odnášanie vetrom na iné miesta, čo spôsobuje narušenie štruktúry pôdy. Dochádza k ochudobnenie pôdy a tým, že častice sú nekompaktné nie sú schopné odolávať ani iným typom erózie (napr. vodnej ). Vodná a veterná erózia sa z regionálneho hľadiska vyskytuje v závislosti od klimatických faktorov. Nadmerné spásanie pastvín je ďaľšou príčinou rizika tzv „ veternej erózie" hlavne v polosuchých klimatických podmienkach.

Pod potenciálnou eróziou pôdy sa rozumie taká erózia, ku ktorej by došlo na povrchu pôdy pod vplyvom pôsobenia prírodných činiteľov za predpokladu, že by tento povrch nebol porastený žiadnou odolnou vegetačnou prikrývkou a neboli by na ňom vybudované žiadne opatrenia.

Reálna erózia je vyjadrená intenzitou pôdnych strát, alebo len postihnutím plochy pôdneho povrchu eróziou , hustotou eróznych rýh a podobne, znamená erodovanosť pôdy.

Čo je to priemyselný park?

Pojem priemyselný park označuje územie, ktoré je dobre koncepčne založené a funguje ako jeden celok, pričom podniky využívajú spoločné služby, poskytované predovšetkým firmou spravujúcou park na trhovom princípe.
Priemyselný park sa vyznačuje zásadami, ktoré ho odlišujú od bežných priemyselných zón. Parky sa vyznačujú jednotnou koncepciou, osobitným usporiadaním, vegetačnými úpravami, voľbou výrobných jednotiek a všestrannou starostlivosťou o stanovište. Spoločné znaky "parkov" sú nasledovné:

Hlavné charakteristiky priemyselného parku:

1. pozemky, na ktorých je založený, sú právne vysporiadané a technicky presne definované
2. fungovanie parku zabezpečuje hospodárska spoločnosť, ktorá ponúka pre usídlených podnikateľov v parku, súbor služieb (účtovníctvo, marketing, pomoc pri získavaní úverov, investičné, rozvojové, právne poradenstvo, atď.)
3. ponúka pozemky, ktoré sú vybavené pre výrobu nevyhnutnou infraštruktúrou, na odkúpenie, lízing a na prenájom pre podnikateľské subjekty
4. vytvára pre malé a stredné podnikanie vhodné podmienky na ich rozvoj, na aplikovanie moderných technológií vo výrobe, na výrobu špičkových produktov
5. podporuje inováciu
6. podporuje rozvoj domácich vedecko-výskumných aktivít a pomáha aplikácii ich výsledkov vo výrobe
7. podporuje rast exportu
8. na území parku prebieha proces vytvárania hodnôt (nemusí to byť výlučne priemyselná výroba). Priemyselné parky u nás: Senica, Humenné, Devínska nová ves, Sládkovičovo, Vráble a ďaľšie...

Priemyselný park Devínska Nová Ves (Bratislava)
Údaje charakterizujúce stavbu

• Miesto stavby : Bratislava – Devínska Nová Ves
  Katastrálna územie : Devínska Nová Ves
• Typ stavba : ľahká oceľová konštrukcia, opláštenie sendvičové panely
  Základné údaje o stavbe
  Priemyselný park DNV sa nachádza v extraviláne katastrálneho územia Devínska Nová Ves, Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves, na severozápadnom okraji v miestnej časti medzi areálom Volkswagen Bratislava a samotnou mestskou časťou DNV. Z konštrukčného hľadiska ide o ľahké montované halové objekty

Výrobný program

Predpokladaná funkčná náplň týchto objektov je montáž, skladovanie, logistika, distribúcia a administratíva.Technologické zariadenia v objektoch budú slúžiť k montáži časti a dielov pre automobilový priemysel, k skladovaniu a distribuovaniu polotovarov a polovýrobkov. Montáže a skladovania budú prebiehať z polotovarov a komponentov, ktoré budú dovezené od výrobcov po železnici alebo cestnej komunikácií do montážnych hál, kde pomocou počítačmi riadených liniek dochádza k definitívnej kompletizácií a elektronickým testom na kontrolu kvality výrobku. Skontrolované výrobky sa umiestňujú na špeciálne prepravné jednotky a v časovo vymedzených, logisticky stanovených, intervaloch /JIT – just in time/ sa distribuujú do jednotlivých závodov v okolí /VW Bratislava/. Všetky procesy v rámci predmontáže a montáže ako aj skladovania sú čisté a ekologicky nezávadné.

Zriadenie PP DNV je podmienkou ďalšieho rozvoja výroby vo Volkswagen Slovakia, a.s., že rieši zásadným spôsobom zamestnanosť v regióne, prínosy z realizácie PP a v ňom vykonávaných činností pre štátny rozpočet, fond zamestnanosti, sociálne zabezpečenie, nemocenské poistenie.

Priemyselný park Žiar nad Hronom

Priemyselný park má výhodnú polohu v strede Slovenska, tesne vedľa dôležitého cestného ťahu štátnej cesty č. 65 Bratislava – Zvolen. Je pripojný na železničnú trať, cez žiarsku železničnú stanicu, ktorá susedí s priemyselným parkom, železničná trať Bratislava – Zvolen prechádza cez areál, pričom koľajovými dráhami je okrytý aj samotný priemyselný ark. V približne 30 kilometrovej vzdialenosti je letisko Sliač. Park disponuje všetkými inžinierskymi sieťami s možnosťou ich relatívne jednoduchého rožšírenia, resp. pripojenia pri výstavbe nových objektov a realizácii nových objektov a realizácii nových podnikateľských aktivít. Závod Eergetika poskytuje všetkým firmám potrebné energie, významnou výhodou pre potenciálnych investorov je aj blízkosť modernej, niekoľkokazetovej skládky priemyselných odpadov.

Podnikateľské aktivity všetkých spoločnosti, pôsobiacich v priemyselnom parku, sú ekologické, v súlade s prísnymi kritériami na ochranu životného prostredia. V priemyselnom parku sú zároveň poskytované stravovacie služby pre zamestnancov. Svoju činnosť tu vykonáva moderné zdravotnícke zariadenie s viac jako 50 – ročnými skúsenosťami v poskytovaní liečebne a preventívnej starostlivosti. Komplexný systém ochrany pred požiarmi zabezpečuje jednotka závodného hasičského útvaru, ktorá vykonáva preventívnu, záchrannú i represívnu činnosť. Areál priemyselného praku je oplotená a jeho ochranu zabezpečuje súkromná bezpečnostná služba.

Priemyselný park Dynamik (Nitra)

Spoločnosť DYNAMIK sa počas svojho pôsobenia na slovenskom stavebnom trhu od roku 1990 vypracovala na jednu z najúspešnejších stavebných spoločností.

Predmetom činnosti spoločnosti je realizácia stavieb všetkých druhov podľa požiadaviek klienta, od výstavby priemyselných stavieb cez bytové a občianske stavby až po kompletné rekonštrukcie a zatepľovanie budov. Realizáciu náročných stavieb zvládajú bez problémov aj vďaka vlastnému dopravnému parku a stavebným mechanizmom. Pri výstavbe používajú moderné technológie, pružne reagujeme a prispôsobujeme sa najnovším požiadavkám stavebného trhu.
Svojim zákazníkom ponúkajú nasledovné služby:

• výstavba investičných akcií
• rekonštrukcie stavieb
• búracie práce
• výkopové a zemné práce
• fasádne práce
• vodovody a kanalizácie
• zatepľovanie budov a priemyselných hál
• stolárske, zámočnícke a klampiarske práce vo vlastných dielňach
• poradenská činnosť v stavebníctve

Súčasný stav kvality a ohrozenia pôdy

Súčasný stav kvality pôdneho krytu SR je výsledkom stáročného prirodzeného vývoja a súčasne je aj produktom človeka. Tak ako má pôda svoju minulosť, má aj svoju budúcnosť. Pôda bude stále viac produktom vplyvu človeka. Preto je potrebné zabezpečiť takú úroveň vzťahu človeka k pôde, ktorá negatívne neovplyvní budúcnosť našich pôd.

Fyzikálna degradácia pôdy

Najzávažnejším problémom poľnohospodárskych pôd SR v súčastnosti je vodná erózia. Ohrozuje asi 1 360 tis. ha (asi 55 %) poľnohospodárskych pôd. Potenciál veternej erózie pôdy je v SR relatívne nízky. Extrémne ohrozovaných je len 1,3 % poľnohospodárskych pôd; na 0,4 % výmery prebieha vysoká intenzita veternej erózie; so strednou intenzitou je ohrozovaných 4,8% výmery.

Chemická degradácia pôd

V najväčšom rozsahu prebieha akcelerovaná acidifikácia pôd. Je to človekom indukovaná degradácia pôdy (emisná činnosť a následné kyslé dažde, fyziologicky kyslé hnojivá). Okyslenie zhoršuje fyzikálne, chemické aj biologické vlastnosti pôd, akceleruje transport znečistenín do potravového reťazca a celkovo znižuje potenciál produkčných a ostatných funkcií pôdy.

Acidifikácia postihuje podstatnú výmeru pôd SR okrem karbonátových pôd Podunajskej roviny so zvýšenou intenzitou na výmere asi 425 tis. ha (v okolí priemyselných centier).

Náprava je veľmi jednoduchá - vápnením. Žiaľ, súčasné vápnenie pôd je u nás hlboko pod úroveň potreby a preto kyslosť našich pôd sa mierne zvyšuje. Väčší (až katastrofálny) rozsah acidifikácie pôd zatiaľ nezaznamenávame len vďaka silnému zníženiu hlavne emisií SO2 priemyslom , ale aj zásluhou zníženia spotreby minerálnych hnojív v SR

Biologická degradácia pôd

Deficit organických a minerálnych hnojív, nesprávne striedanie plodín, zlé spracovanie pôdy, to všetko spolu s eróziou, zhutňovaním, acidifikáciou i alkalizáciou a znečistením pôd zhoršuje život v pôde, ktorý je rozhodujúcou funkčnou jednotkou pôdy (bez nej pôda nie je pôdou). Žiaľ aj tento druh degradácie je u nás reálnou skutočnosťou. Jej stupeň a rozsah však zatiaľ nevieme presne kvantifikovať