referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Jozefína
Štvrtok, 6. augusta 2020
Znečistenie a záber pôdy
Dátum pridania: 20.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: hp2409
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 454
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 15.6
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 26m 0s
Pomalé čítanie: 39m 0s
 

Čo je vlastne pôda ?

V súčasnosti chápeme pôdu ako živý a ustavične sa vyvíjajúci trojrozmerný, historický útvar, ktorý vznikol pôsobením atmosféry, litosféry, hydrosféry a biosféry. Ak niektorý vplyv chýba, nevytvorí sa pôda, ale len nejaký sediment. Vedný odbor, ktorý sa zaoberá problematikou pôdy sa nazýva pedológia.

Celkovo by sa však dalo povedať, že pôda vzniká v dvoch etapách:

  1. Najprv prebieha zvetrávanie – premena materskej horniny na kyprý pôdny substrát. Prebiehajú tak fyzikálne procesy premieňajúce horniny na drobné úlomky, štrk piesok a prach za prístupu vody a vzduchu. Paralelne prebiehajú aj chemické deje, oxidácia, rozpúštanie rôznych minerálnych látok, hydrolýza a syntéza nových minerálov. Avšak aby pôda bola pôdou, musí byť substrát „oživený“, teda musia v nej žiť rôzne baktérie a iné živočíchy. Teda hlavne mikroorganizmy, lebo práve oni oživujú mŕtvu anorganickú hmotu a vytvoria tak vlastným metabolizmom pôdny substrát.
  2. pôdotvornými procesmi vzniká konečný produkt – pôda, ktorá sa ďalej vyvíja ako prirodzené teleso s výraznou dynamikou fyzikálnych, chemických, biochemických a mikrobiálnych procesov, so zákonitou stratigrafiou (vrstvením) a produkčnou schopnosťou.

Vlastnosti pôdy

  1. Fyzikálne vlastnosti :
    a) Pórovitosť - je to množstvo a veľkosť priestoru medzi pôdnymi časticami, kde sa zdržuje voda a vzduch, pričom rozlišujeme kapilárne póry pevne viažúce vodu a nekapilárne póry umožňujúce výmenu vzduchu a vody.

    b)Absorpčná schopnosť - je to schopnosť pôdnych častíc viazať na svojom povrchu vodu a ióny. Ako všeobecné pravidlo platí, že so zvyšujúcim sa obsahom humusu v pôde sa zvyšuje aj schopnosť pôdy absorbovať vodu.

    c) Pôdna vlhkosť - voda sa nachádza v pôde v troch skupenstvách, kvapalnom, plynnom aj tuhom. Jej nadbytok negatívne ovplyvňuje obsah vzduchu v pôde.

    d) Pôdny vzduch - jeho obsah závisí od štruktúry a pórovitosti pôdy, od obsahu vody. Obsahuje menej O2 ako CO2 ako atmosférický vzduch, obsah CO2 stúpa s hĺbkou. Pri hnilobných procesoch sa tvorí H2S a NH3, ktoré sú jedovaté pre edafón.

    e) Teplota - teplota pôdy kolíše počas jednotlivých ročných období, a to najviac v povrchových vrstvách. Najväčšie kolísanie teplôt sa vyskytuje na púšťach (50°C aj viac). Smerom do hĺbky sa teplota (v závislosti od ročného obdobia) postupne vyrovnáva a potom výrazne stúpa. Hĺbka premŕzania pôdy závisí od snehovej pokrývky (zmenšuje ochladzovanie), sily mrazu a vegetačného pokryvu. Avšak teplota pôdy kolíše omnoho pomalšie ako teplota vzduchu, ale rýchlejšie ako teplota vody. Závisí od pôdneho typu, klímy a zemepisnej polohy.
  2. Chemické vlastnosti :
    a) Reakcia pôdy - neutrálna (pH 7), kyslá (pH 7), závisí od podložia, teda materskej horniny.
    b) Úrodnosť - najcennejšia vlastnosť pôdy, schopnosť pôdy poskytovať rastlinám životné podmienky spĺňajúce ich požiadavky (voda, vzduch, živiny). Najúrodnejšie pôdy sú černozeme s hĺbkou humusu do 100 cm.

Znečisťovanie pôdy

Na pôdu pôsobia dve skupiny znečisťujúcich látok:

  1. Látky pochádzajúce z poľnohospodárstva. Sú to rezíduá rozličných chemických prípravkov, ktoré prenikajú do pôdy v dôsledku chemizácie poľnohospodárstva a patria sem aj rozličné odpady organického charakteru, pochádzajúce priamo z poľnohospodárskej výroby. Z poľnohospodárskych chemikálií pôdy znečisťujú najmä pesticídy a priemyselné hnojivá. Z nečistôt produkovaných samotnou poľnohospodárskou výrobou sú, pokiaľ ide o množstvo a škodlivosť, najvýznamnejšie odpady z veľkochovov a odpady zo zle utesnených silážnych jám a hnojísk.
  2. Látky pochádzajúce z rôznej nepoľnohospodárskej činnosti. Ich zdrojom je predovšetkým priemysel, energetika a automobilizmus. Nečistoty z nepoľnohospodárskej činnosti prichádzajú najmä vo forme vzdušných emisií, niekedy sa dostávajú do pôdy aj pri závlahách znečistenou vodou. Znečistenie pôdy teda úzko súvisí aj s celkovým znečistením ovzdušia a vody.

Agrochemikálie

Z hľadiska pôdnych vlastností sú závažným znečisťovateľom pôdy pesticídy. Pesticídy sú výrobky chemického priemyslu, ktoré ničia niektoré škodlivé mikroorganizmy (napr. vírusy, baktérie, plesne a iné huby) živočíšnych škodcov (napr. škodlivý a obťažujúci hmyz a vyššie živočíchy) a buriny. Ťažisko spotreby pesticídov je v poľnohospodárstve, ale uplatňujú sa aj v lesnom hospodárstve, v humánnej a veterinárnej hygiene, pri ochrane dreva a plastov.

Pesticídy sa vyznačujú výrazným biologickým účinkom. Mnohé z nich dokážu podstatne zmeniť druhové zloženie a životaschopnosť edafónu (zložitý súbor organizmov osídľujúcich pôdnu vrstvu) alebo vegetačného krytu. Nepríjemné je, že ak sa znečisťujúce látky dostatočne rýchlo nerozložia, môžu nepriaznivo ovplyvniť aj vlastnosti poľnohospodárskych produktov. Toto nebezpečenstvo je aktuálne najmä pri takých látkach, ktoré môžu rastliny prijať z pôdy koreňovým systémom.

Pesticídy sa vyskytujú nie len v pôde v mieste priameho použitia, ale v celej biosfére – v ovzduší, v zrážkovej vode, v rastlinách, potravinách, v živočíchoch a inde.

Zistilo sa, že používanie pesticídov je väčším nebezpečenstvom pre životné prostredie, než akékoľvek iné znečisťovanie pôdy, ovzdušia a vôd industriálnou civilizáciou. To znamená, že súčasné formy intenzifikácie poľnohospodárstva sú potenciálne najnebezpečnejším odvetvím z hľadiska budúceho zdravého vývoja ľudstva. Napriek tomu však, vzhľadom na rozsah strát na poľnohospodárskej produkcii pôsobením škodcov, chorobami a burinou, nemožno v najbližšom čase rátať s vylúčením, alebo podstatným obmedzením pesticídov na ochranu poľnohospodárskej produkcie. Bude však potrebné použiť tzv. integrovanú ochranu rastlín, to znamená, že chemické prípravky sa budú nasadzovať len v najnevyhnutnejších prípadoch, a to v optimálnom čase (kedy je škodca najcitlivejší) a na likvidáciu ohnísk jeho šírenia.

Trend vo výrobe pesticídov smeruje k prípravkom, ktoré by pôsobili prevažne na jeden alebo niekoľko príbuzných druhov škodcov. Priemyselné hnojivá dopĺňajú v pôde živiny odčerpané zberom úrody. Ich nadmerným používaním sa však zhoršuje kvalita pôdy. Majú vplyv na prírodné vlastnosti poľnohospodárskych výrobkov a na znečisťovanie vodných tokov. Používaním priemyselných hnojív sa pôda ochudobňuje o organické látky, najmä humus, čo môže spôsobiť zasolenie pôdy. Zvyšovanie množstvá priemyselných hnojív nezodpovedá úmerne zvyšovaniu úrod. Treba používať vysoko koncentrované hnojivá, hnojivá s pomalým uvoľňovaním biogénnych prvkov, orientovať sa na viaczložkové a kvapalné hnojivá, zlepšiť čistotu hnojív atď.

Agrochemikálie sú dôležitým zdrojom kontaminácie pôd v SR. Ide o nadmerné používanie pesticídov, dusíkatých a draselných hnojív, využívanie fosforečných hnojív s vysokým obsahom ťažkých kovov ako Cr, U, As, Cd, Pb, Hg (napr. superfosfát z Afriky). Obzvlášť nebezpečné odpady predstavujú nevyužité prostriedky na ochranu rastlín a prostriedky proti škodcom, ako aj ropné látky, ktoré na viacerých miestach znehodnotili pôdy alebo obmedzili ich produkčnosť.

 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.