referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohuš
Štvrtok, 27. januára 2022
Podmienky prostredia
Dátum pridania: 17.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: katusa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 458
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 7.4
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 12m 20s
Pomalé čítanie: 18m 30s
 

Hydrosféra

Voda je nevyhnutný faktor pre existenciu živých organizmov. Zúčastňuje sa všetkých dôležitých procesov prebiehajúcich v ekologických systémoch, a to tvorby organickej hmoty v procese fotosyntézy a aj jej ďalšej premeny v potravových reťazcoch. Ako rozpúšťadlo podmieňuje procesy látkovej premeny a mnohých reakcií sa priamo zúčastňuje. Pre mnohé rastliny, živočíchy či mikroorganizmy je voda životným prostredím.

K hydrosfére patrí voda oceánov, morí, povrchová a spodná voda. Voda oceánov a morí je slaná a tvorí 97% všetkej vody. Voda je v neustálom obehu - hydrologický cyklus. K výmene vody dochádza neustále aj medzi organizmami a prostredím.

Organizmy majú rôzne nároky na množstvo dostupnej vody vo svojom prostredí. Rastliny vytvárajú rôzne ekologické typy podľa nárokov na vlhkosť:

hydrofyty – vodné rastliny
hygrofyty – vyžadujú vlhké až bahnité pôdy
mezofyty – vyžadujú mierne vlhké prostredie
xerofyty – rastú na suchých pôdach
Aj živočíchy sú rôzne náročné na množstvo vody v prostredí a v potrave. Najmenšie nároky na vodu má púštny hmyz.

Pedosféra

Pedosféra tvorí pôdne prostredie pre živé organizmy. Pôda vzniká z litosféry pôdotvorným procesom (zvetrávaním), preto litosféra určuje jej chemické a fyzikálne vlastnosti. Pôda je základným zdrojom anorganických látok potrebných pre rast a vývin rastlín. Svojimi fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami určuje vodný režim rastliny a ovplyvňuje hydrologický cyklus. K najdôležitejším vlastnostiam pôdy patrí:

pH pôdy (kyslé, neutrálne a zásadité pôdy)
chemické zloženie pôdy
Podľa chemického zloženia pôdy rozoznávame napr. vápenaté pôdy, slané pôdy, pieskové pôdy (malý obsah CaCO3) a pod. Významným ukazovateľom kvality pôdy je obsah dusíkatých látok v pôde. Rastliny dokážu prijímať len anorganický dusík a to buď vo forme dusičnanov (NO3-) alebo ako amónny ión (NH4+). Dusík v týchto využiteľných formách sa do pôdy môže dostať niekoľkými spôsobmi:

Mineralizáciou odumretých tiel rastlín a živočíchov.

Činnosťou pôdnych baktérií, ktoré majú schopnosť viazať vzdušný dusík.
Premenou atmosférického dusíka N2 počas elektrických výbojov a atmosfére na oxidy. Do pôdy sa tieto plynné zlúčeniny dostávajú vo vodných zrážkach.
Nežiadúcimi chemickými zlúčeninami v pôde sú soli ťažkých kovov Pb, Co, Ni, Zn a iné. Väčšina organizmov je citlivá na zvýšený výskyt týchto zlúčenín.

Biotické faktory prostredia

Žiadny organizmus nemôže žiť izolovaný od prostredia a mimo vzťahov s inými živými organizmami. Ostatné živé organizmy ho priamo či nepriamo ovplyvňujú a rovnako aj on ovplyvňuje svoje prostredie. Vzťahy medzi živými organizmami označujeme ako biotické zložky prostredia. Tieto vzťahy sa týkajú rozmnožovania, nárokov na potravu, prostredie atď.

Vzťahy medzi živými organizmami sa uskutočňujú na úrovni populácie jedincov daného biologického druhu. Výrazom týchto vzťahov je správanie sa jedincov populácie medzi sebou a vzťahy medzi jednotlivými populáciami navzájom.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.