Populácia

Populácia predstavuje skupinu organizmov rovnakého druhu zaujímajúcu určitý priestor v určitom čase. Za významné vlastnosti populácie pokladáme jej hustotu, rast, vekové zloženie, biotický potenciál a rozptyl. Populácia ako celok sa vždy vyznačuje určitou prispôsobivosťou k prostrediu, čiže adaptibilitou, platí pre ňu určitá ekologická valencia.

Hustota populácie udáva počet jedincov alebo biomasu (živú hmotu) na určitú jednotku plochy alebo objemu. Dôležité je zistiť nielen okamžitý stav hustoty populácie, ale aj jej zmeny za určitý čas. Pre každý druh existuje určité rozhranie hustoty populácie. Horná hranica súvisí od prísunu energie (potravy), dolná hranica musí ešte umožňovať účasť populácie na udržovaní základnej rovnováhy v prostredí. Veľkosť populácie, ktorú človek veľmi neovplyvňuje, predstavuje tzv. ekologickú hustotu v daných podmienkach. Populácia druhov, ktoré sú v danom prostredí vzácne, alebo ktorých existencia je ohrozená, prípadne i populácie, ktoré sú významné pre zachovanie vzťahov v prírode, sú vyhlasované za druhy zákonom chránené.

Rýchlosť rastu populácie závisí najmä od pomeru natality (pôrodnosti) a mortality (úmrtnosti) organizmov. Natalita vyjadruje počet nových jedincov za jednotku času, mortalita počet vyhynutých jedincov za jednotku času. Obidvoje závisí od druhu organizmu, zloženia populácie a od prostredia, v ktorom organizmus žije. Známe sú aj sezónne výkyvy rastu populácií.

Podľa vekového zloženia populácie môžeme často posudzovať ďalší vývoj populácie. Dôležité je najmä, koľko je jedincov v tzv. reprodukčnom veku. Veľký význam má aj porovnanie závislosti rýchleho rastu rôznych populácií, napr. medzi rastom populácie určitého hmyzu a vtákov, ktoré sa ním živia.

Maximálnu reprodukčnú schopnosť populácie neobmedzenú podmienkami prostredia nazývame biotický potenciál. Keď majú organizmy v prirodzenom prostredí dostatok potravy a ak v ňom chýbajú ich prirodzení nepriatelia, môže sa tento biotický potenciál prejaviť a populácia rastie po určitý čas exponenciálne. Tak rastú napr. populácie vodného planktónu za priaznivých podmienok, alebo sa tak rozmnožujú pri epidémiách baktérie.

Pre každú populáciu je charakteristický aj určitý rozptyl, to znamená, či jednotlivé jedince populácie sú v prostredí rozmiestnené náhodne, rovnomerne, alebo sú nahromadené na niektorých miestach. Pre rastliny sú pri zoskupovaní rozhodujúce vlastnosti stanovišťa.

Vzájomné vzťahy medzi populáciami
Tieto vzťahy môžu byť rôzne silné a sú výsledkom spoločného dlhodobého vývoja týchto organizmov. Vzťahy medzi dvoma populáciami sú často zložité a v podstate ich možno charakterizovať ako pozitívne, negatívne alebo neutrálne.

Pozitívne vzťahy medzi dvoma populáciami sú vzťahy, kedy dochádza k vzájomnej užitočnosti oboch populácií. Naviazanosť populácií na seba môže mať rôzny stupeň a prevažne sa uskutočňuje na trofickej úrovni (vzájomné potravové vzťahy):

komenzalizmus – voľné spolužitie (napr. rastliny využívajúce spoločný zdroj živín)
mutualizmus (napr. nitrogénne baktérie s koreňami rastlín)
symbióza (napr. lišajníky, mykoríza)
Aj negatívne vzťahy možno rozlíšiť podľa rozličnej intenzity:

• konkurencia
• parazitizmus
• predácia

Konkurencia je súťaž medzi populáciami o zdroj výživy alebo o priestor. Ku konkurencii dochádza vtedy, ak dve alebo viac populácií žijúcich v spoločnom prostredí majú podobnú ekologickú niku (súbor všetkých faktorov prostredia, ktoré populácia využíva pre svoje funkcie). Čím majú dve populácie zhodnejšie niky, tým tvrdšia konkurencia medzi nimi nastane. Dve populácie s totožnými nikami sa konkurenčne vylučujú, to znamená, že nemôžu žiť v spoločnom prostredí.

Parazitizmus (cudzopasníctvo) je taký vzťah medzi dvoma organizmami (populáciami), v ktorom jeden organizmus – parazit odoberá druhému živému organizmu – hostiteľovi, živiny bez toho, aby mu poskytol nejaký úžitok. Tým sa hostiteľ poškodzuje a zoslabuje. S parazitizmom sa stretávame u rastlín, živočíchov aj u húb.

U rastlín sa stretávame s parazitmi: obligátnymi a poloparazitmi.

Živočíšni paraziti môžu žiť na povrchu tela hostiteľa - ektoparazity - alebo vo vnútri tela, často v tráviacej sústave - endoparazity.

Parazity sa vyznačujú svojou špecializáciou, t.j. viazanosťou na určitý typ hostiteľa.

Predátorstvo je vzťah, kedy jedna populácia požiera jedincov inej populácie. Je to vzťah predátora a koristi. Na rozdiel od parazitizmu je populácia predátora menšia ako populácia koristi.