Spoločenstvá (asociácie)

Populácie rastlín, živočíchov, húb a mikroorganizmov nežijú v prírode izolovane, ale na jednom stanovišti nachádzame vždy niekoľko rôznych populácií. Jednotlivé populácie vytvárajú medzi sebou typické vzťahy (potravové, priestorové a iné).

Spoločenstvo rastlín (fytocenózu) alebo spoločenstvo živočíchov (zoocenózu) tvoria také populácie, ktoré sa vyznačujú rovnakými alebo podobnými nárokmi na podmienky prostredia, a sú preto charakteristické určitou stálou druhovou kombináciou (napr. dubovo-hrabový les).

Význam jednotlivých populácií v spoločenstve nie je rovnaký. Populácia, ktorá určuje charakter spoločenstva, je označovaná ako dominantná (napr. populácia dubov a hrabov v dubovo-hrabovom lese).

Okrem druhového zloženia je pre spoločenstvo charakteristická jeho priestorová štruktúra. V prípade rastlinných spoločenstiev je výrazom priestorového usporiadania vytvorenie etáží (poschodí). Rastlinné spoločenstvo tvorí nasledujúce poschodia:

prízemná etáž – tvoria ju rastliny, ktoré pokrývajú pôdu (napr. machy a lišajníky)
bylinná etáž – tvoria ju rastliny do 1 m
krovinná etáž – tvoria ju rastliny 1-3 m
stromová etáž – tvoria ju rastliny nad 3 m
Živočíšne spoločenstvá sú usporiadané v skupinách, v kŕdľoch, stádach alebo jednotlivo.

Druhové zloženie spoločenstva sa počas roka mení. Na rozhraní medzi dvoma spoločenstvami napr. lúka – les leží prechodné pásmo, čiže ekoton. V tomto pásme je zvýšená druhová rozmanitosť, lebo sa tu vyskytujú jedince oboch spoločenstiev.