referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zlatica
Piatok, 28. februára 2020
Horniny a nerasty
Dátum pridania: 15.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lamartina
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 821
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 3m 50s
Pomalé čítanie: 5m 45s
 

Nerasty sú základné stavebné kamene a nachádzajú sa všade okolo nás. Patria k nim tie obyčajné, s ktorými sa stretávame každý deň ako napríklad soľ, grafit alebo mastenec, z ktorého sa vyrába púder. Sú medzi nimi aj vzácnosti: striebro, zlato a diamanty. Všetky majú niekoľko spoločných vlastností. Sú to tuhé chemické látky, vyskytujú sa v prírode, každý má vlastnú kryštalickú štruktúru a väčšina z nich nikdy nebola súčasťou živej hmoty. Vedci identifikovali celkom okolo 2000 nerastov. Pritom z nich iba 20 tvorí plných 95% zemskej kôry.

Skladajú sa všetky horniny z minerálov? - väčšina hornín sa skladá z jedného alebo z viacerých minerálov v rôznych kombináciách ako napr. žula. Uhlie je pevnou látkou zo skamenených rastlinných tkanív. Niektoré typy vápenca vznikli z ulít a kostier rôznych druhov morských živočíchov. A niektoré z najstarších vápencov sa vytvorili z mikroskopických rias.
Ako vznikajú horniny? - všetky horniny sa podľa pôvodu delia do troch veľkých skupín:

  1. magmatické (alebo vulkanické),
  2. sedimentárne,
  3. metamorfované.

Magmatické horniny pochádzajú z magmatu, roztavenej hmoty zemského plášťa. Keď magma tuhne v podzemí, ochladzuje sa pomalšie. Tak vznikajú žuly a iné hlbinné horniny. Keď magma prenikne na povrch, ochladzuje sa rýchlejšie a tým vznikajú čadiče a ďalšie druhy vulkanických hornín. Sedimentárne horniny vznikajú na miestach, kde sa usadzujú vrstvy materiálu naneseného vodou, vetrom či ľadovcom. Väčšina z nich, ako napr. pieskovce a ílovité bridlice, sa vytvárajú zo zvetraných zbytkov starých hornín.

Ďalšie, vrátane niektorých typov vápencov, tvoria zbytky rastlinných a živočíšnych tkanív. A ešte iné napr. sadra, kamenná soľ a mnohé vápence, sa skladajú z nerastov pôvodne rozpustených vo vode. Vrstvy sedimentárnych hornín môžu dosahovať mocnosti aj niekoľko stoviek centimetrov. Sedimentárne horniny sa napr. môžu zmeniť na rulu, ílovec sa stane bridlicou, vápenec mramorom a pieskovec väčšinou kremencom.

Metamorfované horniny môžu časom prejsť opäť na iný typ horniny. Sú všetky drahokamy nerasty? Niektoré z celosvetovo zhromažďovaných kameňov: perly, koraly, jantár a ďalšie sú rastlinného a živočíšneho pôvodu. Avšak prevažná väčšina drahokamov a polodrahokamov sú nerasty. Diamanty, smaragdy, zafíry a rubíny sú skutočnou šľachtou nerastného sveta. Naprosto dokonalá priezračnosť, nádherná farba, tvrdosť a vzácnosť z nich činí vôbec najcennejšie drahokamy. Po celom svete sa nachádzajú rôzne druhy drahokamov, ale hlavným dodávateľom diamantov je Juhoafrická republika. Najkrajšie smaragdy pochádzajú z juhoamerickej Kolumbie, najlepšie rubíny z Barmy a najkvalitnejšie zafíry z južnej Ázie.

Na čom závisí farba drahokamov? - niektoré nerasty majú vždy rovnakú farbu. Malachit je zelený, azurit modrý a realgar používaný pri ohňostrojoch, je červený. S mnohými nerastami sa však môžeme stretnúť vo farebných variáciách, kt. sú dôsledkom prímesí iných nerastov, chemických nečistôt alebo iných príčin. Typický kremeň je priezračný ako sklo. Prímesou titánu sa stane ružovým, malé množstvo železa dá vzniknúť jeho purpurovej až fialovej variante- ametystu. Hnedý dymový kremeň sa považuje za výsledok činnosti prírodnej radiácie. Minerálna prímes premenila iný bezfarebný minerál, korund, na drahokam. Zafíry sú kryštály korundu s prímesou titánu. Aj rubíny sú vlastne kryštály korundu, ale tento krát so stopovým obsahom chrómu.

Ako vznikajú kovy? - drahokamy sú síce nádherné, ale kovové nerasty zohrali v histórii ľudstva ďaleko významnejšiu úlohu. Od okamihu, kedy sa človek naučil z rúd medi a železa vyrábať nástroje a zbrane, začal hľadať ložiská týchto cenených kovov. Niektoré kovové nerasty, konkrétne meď, striebro, zlato a platina, sa občas vyskytujú v rýdzom stave. Častejšie sa však nachádzajú v prepojení s inými minerálmi v komerčne využiteľných ložiskách. Hovoríme im rudy. Napr. galenit je najbohatším zdrojom olova. Jasno červená rumelka nám dáva ortuť a kasiterit (cínovec) je základnou cínonosnou rudou. Železo, kt. je vôbec najdôležitejším kovom, väčšinou pochádza z veľmi rozšírených ložísk hematitu. Kovy získavané rôznymi postupmi z vychádzajúcich rúd, od antimónu až po zinok, tvoria základ nášho priemyslového sveta.

 
Podobné referáty
Horniny a nerasty SOŠ 2.9500 892 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.