Človek a životné prostredie

1. Životné prostredie – definovanie pojmu
Životné prostredie je vo všeobecnosti chápané ako prostredie, ktoré umožňuje základné prejavy a funkcie organizmov. Môžeme ho chápať z hľadiska látkovej a energetickej vzájomnej interakcie organizmus – prostredie, z hľadiska priestoru, z kvalitatívneho a kvantitatívneho aspektu osídlenia, alebo časového prejavu ako dynamický systém.
Najčastejšie definície životného prostredia:

• ŽP je tá časť sveta, s ktorou je organizmus (aj človek) v interakcii, t.j. ktorú používa, ovplyvňuje a ktorej sa prispôsobuje,
• ŽP je vytvárané súhrnom prírodných, umelých a sociálnych zložiek materiálneho sveta, ktoré sú alebo môžu byť v bezprostrednej interakcii s človekom,
• ŽP je komplexným mnohozložkovým systémom vytvoreným a určeným fyzikálnym, chemickým a biologickým prostredím a sociálnym prostredím, v ktorom človek žije a realizuje svoje biologické, materiálne, sociálne a kultúrne potreby.
  Životné prostredie rozdeľujeme podľa:
  - vzniku jeho zložiek na prírodné a umelé,
  - činnosti človeka na pracovné, obytné, rekreačné, ďalšie (napr. kultúrne, liečebné,
  výchovné atď.).

2. Človek a životné prostredie
Pri výklade logickej štruktúry životného prostredia človeka J. Urbánek (l977) uvádza, že základnou vlastnosťou ľudského života je, že človek sa prejavuje súbežne na viacerých úrovniach žitia, t. j. ako biologický tvor (homo sapiens), ako hospodáriaci tvor (homo faber) a spoločenský tvor (homo politicus) v obklopujúcom okolí – v krajine ako prostredia života všetkých živých organizmov. Životné prostredie je teda otázkou vzťahov medzi celkove ponímaným ľudským životom a celostne ponímaným okolím, prostredím – krajinou. Takto definovaný hlavný funkčný vzťah je vzťahom vyššieho rádu – životného prostredia človeka.

2.1 Človek ako znečisťovateľ
V celom svojom vývoji sa človek prispôsoboval podmienkam prostredia ako ostatné živočíchy, ale na rozdiel od nich ich začal postupne aj aktívne meniť, prispôsobovať ich naopak svojim potrebám.
Rozsiahle odlesňovanie spojené s rozvojom poľnohospodárstva, remesiel a neskôr v súvislosti so začiatkami priemyselnej revolúcie, rozmiestňovania výrobných činností v krajine, jednostranné obrábanie a vysúšanie pôdy, bezohľadný lov niektorých živočíchov a náhodné rozširovanie rastlinných a živočíšnych druhov – tým všetkým sa výrazne menili prírodné ekosystémy a narúšala sa pôvodná ekologická rovnováha v rozsiahlych oblastiach Zeme, čo spôsobovalo ďalšie zvýšenie vodnej a veternej erózie, devastáciu krajiny, vyhubenie mnohých druhov rastlín a živočíchov.

Vplyvy človeka na okolité prostredie nie sú už väčšinou lokálneho (miestneho) rázu, ale nadobudli globálny, celosvetový charakter. Zrýchlilo sa čerpanie a využívanie prírodných zdrojov, rozmiestňovanie rôznych ľudských výtvorov a výrobkov v prostredí a hromadenie najrôznejších odpadov. V súvislosti s celkovou chemizáciou prostredia sa do prírody dostávajú látky nezapadajúce do ustálených biogeochemických cyklov.

Súčasné problémy vzťahu človeka a jeho životného prostredia sú logickým dôsledkom doterajšieho nerovnomerného vývoja ľudskej populácie a jej prístupu k využívaniu a ovplyvňovaniu prírody.

2.1.1 Znečisťovanie ovzdušia
Do ovzdušia sa dostávajú plynné, kvapalné aj pevné látky; niektoré z nich môžu byť aj rádioaktívne. Nazývame ich emisie. Pevné emisie sú rôzne častice, ktoré sa dostávajú do ovzdušia najmä z priemyselných podnikov, z elektrární atď.; spolu s prachom (zo stavebníctva, z veternej erózie a pod.) tvoria pevné látky v ovzduší. Tie najmä v niektorých veľkých mestách obmedzujú množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na povrch zeme.

Plynné znečistenie ovzdušia spôsobujú predovšetkým tieto látky:
Oxid siričitý (SO2) je najrozšírenejšou nečistotou. Z ovzdušia sa vymýva pri dažďových zrážkach, ktoré sú potom kyslé, okysľujú vodu aj pôdu, čo je veľmi nepriaznivý jav z hľadiska ekologickej rovnováhy.
Bez povšimnutia nemôže ostať neustály nárast uvoľňovania oxidov dusíka NOx do ovzdušia ľudskou činnosťou. Je to predovšetkým spaľovanie fosílnych palív v peciach a motorových vozidlách. Dusík vo vzniknutých oxidoch z motorových vozidiel má atmosferický pôvod, alebo pochádza z paliva.
Vzájomnými reakciami nečistôt v ovzduší vznikajú imisie. Vznikajú tak aj rôzne typy smogu.
Oxid uhoľnatý CO patrí medzi najrozšírenejšie jedy. Do ovzdušia je emitovaný vo veľmi veľkých množstvách, hlavne spaľovaním fosílnych palív. V dyme sa nachádza 1 - 3 % oxidu uhoľnatého CO. Odhaduje sa, že ročne sa spaľovaním palív uvoľní do atmosféry asi 3.1011 kg CO. Výfukové plyny spaľovacích motorov by podľa normy mali obsahovať maximálne 3 – 7 % CO (emisné kontroly).

2.1.2 Znečisťovanie vôd
Moria sú ohrozované najmä znečisťovaním ropnými produktami pri lodnej doprave, pri ťažbe ropy, pri haváriách tankérov. Veľké rieky ústiace do mora predstavujú väčšinou veľmi znečistené stoky prenášajúce rôzne, často toxické nečistoty, ako zlúčeniny ťažkých kovov, ďalej saponáty, pesticídy a ich zvyšky a pod.

Znečisťovanie morí ohrozuje celosvetovú produkciu kyslíka, spôsobuje zníženie rybolovu, znehodnocovanie morského pobrežia na rekreáciu a život ľudí, hynutie morských živočíchov a rastlín
.
Do vodných tokov sa vypúšťajú odpadové vody z priemyslu, z poľnohospodárskej výroby a z miest. Nečistotami sú napr. ropné produkty, saponáty, rozličné kaly, toxické látky, ale aj silážne šťavy, močovka a iné organické látky, ktoré často prenášajú aj zárodky infekcií.

Podzemné vody sú znečisťované z prehnojovanej pôdy, pri ropných haváriách a vplyvom znečistených vodných tokov. Znečistenie spodných vôd je zvyčajne veľmi dlhodobé, na niekoľko desiatok až niekoľko sto rokov.

2.1.3 Ohrozovanie pôdy
Pôda je v úzkom vzťahu k ovzdušiu a k vode, s ktorými spoločne vytvára neoddeliteľný systém. Preto je ohrozovaná každým znečisťovaním ovzdušia a vody. "Kyslý" dážď okysličuje pôdu, a tým sa menia jej vlastnosti, vyplavuje sa viac vápnika, horčíka, draslíka, ničia sa pôdne organizmy a pôda sa menej prevzdušňuje.

V pôde sa z emisií hromadia aj niektoré kovy (vanád, arzén, olovo, kadmium) a pesticídy a spôsobujú ich toxicitu. Ohrozením pôdy sú aj ropovody, z ktorých môže pri haváriách unikať do pôdy ich obsah. Pri obohacovaní pôdy priemyselnými hnojivami môže dochádzať k prehnojovaniu. Iba priemyselné hnojivá neudržia úrodnosť pôdy a ich veľmi veľké dávky spôsobujú zasoľovanie pôdy. Nevyhnutné sú preto aj organické maštaľné hnojivá, z ktorých sa vytvára humus.

Vážnym ohrozením pôdy na celom svete je vodná a veterná erózia. Erózia pôdy sa urýchľuje orbou po spádnici, cestami, odstraňovaním mačiny, nesprávnymi osevnými postupmi a veľkým zväčšovaním lánov bez ochrany lesov alebo krovín.
Okrem kvality pôdy je vážne ohrozovaný aj rozsah pôdy. Budovanie sídlisk, ciest, priemyselných a poľnohospodárskych podnikov a ťažba nerastných surovín vyžaduje často veľké plochy pôdy, a to aj úrodnej pôdy. Pôda predstavuje nenahraditeľný prírodný zdroj na získavanie potravy; úbytky ornej pôdy je preto nevyhnutné radikálne obmedziť a znehodnotenú pôdu vracať rôznymi spôsobmi rekultivácie na poľnohospodárske využitie.

2.2 Človek postihnutý znečistením životného prostredia
V spodnej vrstve troposféry, v ktorej sa pohybuje aj človek, na všetky zložky tvoriace vzduch, okrem dusíka a kyslíka, pripadá len 1 objemové %. I napriek tomu, že koncentrácie znečisťujúcich látok v troposfére sú bežne nižšie ako stotiny percent, ich účinok na živé organizmy, teda aj ľudský organizmus, nie je zanedbateľný, pretože sa prejavujú miernymi až výraznými, akútnymi a chronickými zmenami v organizme. Najviac sledované, monitorované znečisťujúce látky ovzdušia patria predovšetkým zlúčeniny síry, dusíka a uhlíka.

2.2.1 Účinky zlúčenín síry
Oxid siričitý je jedným z hlavných ukazovateľov znečisteného ovzdušia. Jeho celodenný priemer koncentrácie v ovzduší nemá prekročiť 0,1 mg.m-3. Oxid siričitý dráždi oči, dýchacie cesty a vstrebáva sa do krvi. Podráždenie hrtanu nastáva už pri koncentrácii 0,02 - 0,03 mg.m-3. Pri koncentrácii 0,05 mg.m-3 sa prejaví aj podráždenie očí a kašeľ. Oxid siričitý s vlhkosťou slizníc (vodou) umožňuje vznik kyseliny siričitej. Pri vdychovaní vyšších koncentrácií okrem chrapotu pri rozprávaní, cítiť bolesť a tlak na prsiach, vzniká zápal priedušiek a môže nastať aj strata vedomia. Pri akútnej expozícii vysokých koncentrácií môže nastať aj smrť spôsobená kŕčami hlasiviek, zastavením dychu. Takéto koncentrácie sa nevyskytujú bežne vo voľnom ovzduší. Môžu však vzniknúť v uzavretých priestoroch, kde sa oxid siričitý SO2 využíva na dezinfekciu (vinárske, pivnice, sklady obilia, chmeľu a pod.) .

Dlhodobé nízke koncentrácie oxidu siričitého SO2 v ovzduší môžu vyvolať chronické zápaly horných a dolných dýchacích ciest. Opakované zápaly dýchacích ciest môžu vyvolať precitlivelosť(alergiu)organizmu.

Podráždenie očí a dýchacích ciest vyvoláva aj expozícia sulfánu H2S. Pri koncentrácii 0,15 mg.dm-3 vyvoláva vážne ochorenia očí a pri koncentrácii nad 1 mg.dm-3 môže nastať kóma a kŕče, prípadne, smrť. .

Prítomnosť oxidu siričitého SO2 v ovzduší pôsobí nepriaznivo aj na vegetáciu. Nepriaznivo ovplyvňuje fotosyntézu. Oxid siričitý sa podieľa na znižovaní pH (zvyšovaní kyslosti) dažďovej vody (viď.: Globálne problémy životného prostredia - Kyslé dažde).

2.2.2 Účinky zlúčenín dusíka
Pri dlhodobom pôsobení vyšších koncentrácií oxidov dusíka sa znižuje odolnosť organizmu voči infekciám a spolu s oxidom siričitým SO2 prispievajú k vzniku chronických zápalov dýchacích ciest. Oxid dusnatý NO, podobne ako oxid uhoľnatý CO alebo sulfán H2S, má vyššiu afinitu k väzbe s hemoglobínom ako kyslík. Uvedené plyny sa môžu viazať aj na hémové skupiny cytochrómov a tieto javy sú podstatou ich vysokej toxicity.

Lekári si všimli, že v období zvýšeného znečistenia ovzdušia prijímajú nemocnice viac pacientov s astmatickými príhodami. Ale aj deti žijúce v domácnostiach, kde sa používajú plynové variče majú vyššiu frekvenciu ochorení dýchacích ciest. Nové poznatky získané na potkanoch ukazujú, že príčinou je oxid dusičitý NO2, ktorý aktivuje imunitný systém a spôsobuje zvýšenú citlivosť pľúc na alergény.

2.2.3 Účinky zlúčenín uhlíka
Oxid uhoľnatý CO je bezfarebný plyn, ktorý sa 130-krát aktívnejšie viaže na hemoglobín než kyslík. Vzniká karbonylhemoglobín COHb, ktorý je stabilnejší než oxyhemoglobín. Uvádza sa, že oxid uhoľnatý CO po uvoľnení z krvi zostáva ešte viazaný v myokarde a pečeni. Stačí iba 0,1 % CO vo vdychovanom vzduchu, aby blokoval 50 % hemoglobínu. Zvyčajne pri koncentrácii 65 % COHb v krvi nastáva smrť. Ale sú známe prípady, keď pri dlhodobých expozíciách s nižšími koncentráciami COHb v krvi (30 - 40 %) nastala smrť, ale aj naopak, že krátkodobá expozícia s vysokou koncentráciou COHb v krvi a rýchlou lekárskou pomocou nekončili tragicky. Sú však popísané aj prípady, že po jednom vdýchnutí CO môže nastať bezvedomie, kŕče a smrť, závisí to od citlivosti organizmu. V mestských častiach s vysokou automobilovou premávkou je koncentrácia oxidu uhoľnatého CO okolo 5 mg.m-3. Pri koncentrácií 15 mg.m-3 treba vyhlásiť stav ohrozenia. Pri fajčení z jednej cigarety vzniká 50 - 100 cm3 oxidu uhoľnatého.

3. Človek a štátna správa v oblasti ŽP
Ako najvyššiu funkciu pracovníka štátnej správy ŽP predstavuje minister ŽP. Najvyšším orgánom štátnej správy v oblasti životného prostredia je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky.
Štatút MŽP SR

Pôsobnosť
Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia vrátane:

• a) ochrany prírody a krajiny,
• b) vodného hospodárstva, ochrany akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania,
• c) ochrany ovzdušia, klimatického systému Zeme a ozónovej vrstvy Zeme,
• d) obchodovania s emisnými kvótami,
• e) ekologických aspektov územného plánovania,
• f) odpadového hospodárstva,
• g) obalov a odpadov z obalov,…

Hlavné úlohy ministerstva

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie najmä:

• a)vypracúva environmentálne koncepcie a návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
• b)vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,
• c)vykonáva štátny dozor,
• d)riadi a kontroluje výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorú vykonávajú krajské úrady životného prostredia (ďalej len „krajský úrad“) a Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“), plní funkciu ich zriaďovateľa a preskúmava ich rozhodnutia,
• e)zriaďuje osobitné odborné organizácie a stále alebo dočasné pracovisko krajského úradu a Obvodného úradu životného prostredia ( ďalej len „ obvodný úrad“ ) mimo sídla krajského a obvodného úradu, a dáva súhlas krajskému úradu na zriadenie osobitných odborných organizácií a zakladá iné právnické osoby,
• f)zabezpečuje v spolupráci s príslušnými ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy odbornú prípravu zamestnancov krajského úradu, obvodných úradov, inšpekcie a obcí, ako aj overovanie ich kvalifikačných predpokladov na výkon niektorých funkcií,
• g)overuje odbornú spôsobilosť a vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti zamestnancov
  a iných osôb podľa osobitných predpisov,...

Organizácia ministerstva

(1) Ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister životného prostredia Slovenskej
republiky (Jaroslav Izák), ktorého na návrh predsedu vlády Slovenskej republiky
vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. Minister je štatutárnym orgánom.

(2) Ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra.

(3)Úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti ministerstva plní služobný úrad ministerstva. Na čele služobného úradu ministerstva je vedúci služobného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva predseda Úradu pre štátnu službu na návrh ministra na základe výsledkov výberového konania.

(4)Na ministerstve sú tieto stupne riadenia

a) minister,
b) štátny tajomník a vedúci služobného úradu,
c) generálny riaditeľ sekcie,
d) riaditeľ odboru,
e) vedúci oddelenia.

(5)Ministerstvo sa organizačne člení na sekcie. Sekcie sa členia na odbory a odbor sa môže členiť na oddelenia. Minister môže zriadiť samostatný odbor alebo samostatné oddelenie, prípadne iný špecializovaný útvar ministerstva.

(6)Sekcia je základným organizačným stupňom riadenia a rozhodovania, nositeľom úloh ministerstva podľa vymedzených okruhov špecifických, odborných činností.

4. Ochrana životného prostredia

Ako udržujeme životné prostredie? Štát financuje projekty na ochranu životného prostredia. Priemyselné odvetvia sú subvencované podľa toho, ako šetria životné prostredie. Napreduje aj výskum alternatívnych energií. Od mája 1997 Slovnaft v celom objeme vyrába nízkosírnu motorovú naftu s obsahom síry do 0,05% hmôt., čo spolu s výrobou výlučne bezolovnatých autobenzínov predstavuje ďalší príspevok k ochrane životného prostredia. V Benzinol, a.s., pokračovalo zosúlaďovanie čerpacích staníc pohonných hmôt s požiadavkami na ochranu životného prostredia v rámci ich rozsiahlej rekonštrukcie a modernizácie. V obchodnom závode Kapušany bola inštalovaná rekuperačná jednotka pre zachytávanie benzínových pár. Vyzbierané opotrebované ropné oleje v množstve 2 860 ton boli prepracované na energetické palivo.
Cieľom ochrany životného prostredia je chrániť a uchovávať jednotlivé zložky prostredia, usmerňovať a rozvíjať každú ľudskú činnosť v krajine, tak aby prispievala k rozvoju prírodného prostredia a celkovému ozdraveniu krajiny. Ochranu životného prostredia rozdeľujeme na:

• všeobecnú, ktorá je zameraná na ochranu, obnovu a optimálne využitie prírodných zdrojov, sleduje ochranu a tvorbu krajiny. Úlohou je riešiť na vedeckých základoch problémy vzťahov medzi činnosťou človeka a prírodou, dynamiku premien v prírode pod vplyvom človeka.
• špeciálnu (osobitnú), ktorá sa zaoberá konkrétnymi chránenými časťami prírody. Tento druh ochrany je zameraný na ochranu živej (rastliny, živočíchy) a neživej prírody, ako aj územnú (chránené krajinné oblasti, národné parky, chránené areály, prírodné rezervácie, prírodné pamiatky).

Životné prostredie bude chránené, ak budeme uplatňovať také zretele, opatrenia a činnosti, ktoré zabraňujú negatívnym vplyvom. Zdôrazňuje sa tu predovšetkým konzervácia určitých hodnôt pre život a budúcnosť človeka, rešpektovanie ekologických zákonitostí a pripustenie iba takých zásahov do prostredia, ktoré nenarušujú ekologickú rovnováhu. Životné prostredie sa bude rozširovať, ak ho budeme cieľavedome pretvárať podľa potrieb človeka, resp. úsilie o rozvinutie tých činiteľov, ktoré podmieňujú zabezpečenie reprodukcie všetkých prírodných zložiek. Základnými formami je tvorba krajiny, nová výstavba, rekonštrukcia doterajších zložiek. Do tvorby je potrebne zapojiť aj výrobné odbory, vrátane poľnohospodárstva. Na základe informácií, predkladaných v Správe o stave životného prostredia v Slovenskej republike v roku 1999 je možné konštatovať pozitívny posun SR k ozdraveniu životného prostredia, aj keď nie so všetkými dosiahnutými výsledkami sa možno uspokojiť. V súčasnej dobe sa ochrana životného prostredia stáva najzávažnejším globálnym problémom.

Záver

Životné prostredie podmieňuje existenciu organizmov na Zemi, vrátane človeka. V rukách každého jednotlivca je sila - pozitívne ovplyvňovať kvalitu životného prostredia, ale aj deštrukčná sila – zničiť všetko pekné okolo seba a život v akejkoľvek jeho podobe. Životné prostredie a človek ako jedinec v ňom predstavujú jeden systém a jeden celok, aj keď mnohí z nás na to zabúdajú. Dlhodobé poškodzovanie životného prostredia v minulosti sa stále odráža na zdraví a veku ľudí. Zdravé životné prostredie a zdravý spôsob života idú ruka v ruke so zdravím a hodnotným prežívaním života každého z nás. Zachovanie prírody sa zabezpečuje ochranou a šetrným využívaním prírodných zdrojov. Ochrancovia životného prostredia hľadajú rovnováhu medzi potrebami ľudí a starostlivosťou o životné prostredie. Na Zemi žije viac ako 5 miliárd ľudí a všetci potrebujú životný priestor, potraviny a palivo na výrobu energie. Bez starostlivosti o životné prostredie by sa mohlo narušiť, prírodné zdroje vyčerpať a Zem zničiť. Človek sa stará o svoje vlastné veci ktoré sú preňho cenné, ale o životné prostredie sa nestará a tým je stále viac a viac znečistené.