referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohuš
Pondelok, 27. januára 2020
Človek a životné prostredie
Dátum pridania: 14.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: petrik
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 542
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 10.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 16m 0s
Pomalé čítanie: 25m 30s
 

1. Životné prostredie – definovanie pojmu
Životné prostredie je vo všeobecnosti chápané ako prostredie, ktoré umožňuje základné prejavy a funkcie organizmov. Môžeme ho chápať z hľadiska látkovej a energetickej vzájomnej interakcie organizmus – prostredie, z hľadiska priestoru, z kvalitatívneho a kvantitatívneho aspektu osídlenia, alebo časového prejavu ako dynamický systém.
Najčastejšie definície životného prostredia:

  • ŽP je tá časť sveta, s ktorou je organizmus (aj človek) v interakcii, t.j. ktorú používa, ovplyvňuje a ktorej sa prispôsobuje,
  • ŽP je vytvárané súhrnom prírodných, umelých a sociálnych zložiek materiálneho sveta, ktoré sú alebo môžu byť v bezprostrednej interakcii s človekom,
  • ŽP je komplexným mnohozložkovým systémom vytvoreným a určeným fyzikálnym, chemickým a biologickým prostredím a sociálnym prostredím, v ktorom človek žije a realizuje svoje biologické, materiálne, sociálne a kultúrne potreby.
    Životné prostredie rozdeľujeme podľa:
    - vzniku jeho zložiek na prírodné a umelé,
    - činnosti človeka na pracovné, obytné, rekreačné, ďalšie (napr. kultúrne, liečebné,
    výchovné atď.).

2. Človek a životné prostredie
Pri výklade logickej štruktúry životného prostredia človeka J. Urbánek (l977) uvádza, že základnou vlastnosťou ľudského života je, že človek sa prejavuje súbežne na viacerých úrovniach žitia, t. j. ako biologický tvor (homo sapiens), ako hospodáriaci tvor (homo faber) a spoločenský tvor (homo politicus) v obklopujúcom okolí – v krajine ako prostredia života všetkých živých organizmov. Životné prostredie je teda otázkou vzťahov medzi celkove ponímaným ľudským životom a celostne ponímaným okolím, prostredím – krajinou. Takto definovaný hlavný funkčný vzťah je vzťahom vyššieho rádu – životného prostredia človeka.

2.1 Človek ako znečisťovateľ
V celom svojom vývoji sa človek prispôsoboval podmienkam prostredia ako ostatné živočíchy, ale na rozdiel od nich ich začal postupne aj aktívne meniť, prispôsobovať ich naopak svojim potrebám.
Rozsiahle odlesňovanie spojené s rozvojom poľnohospodárstva, remesiel a neskôr v súvislosti so začiatkami priemyselnej revolúcie, rozmiestňovania výrobných činností v krajine, jednostranné obrábanie a vysúšanie pôdy, bezohľadný lov niektorých živočíchov a náhodné rozširovanie rastlinných a živočíšnych druhov – tým všetkým sa výrazne menili prírodné ekosystémy a narúšala sa pôvodná ekologická rovnováha v rozsiahlych oblastiach Zeme, čo spôsobovalo ďalšie zvýšenie vodnej a veternej erózie, devastáciu krajiny, vyhubenie mnohých druhov rastlín a živočíchov.

Vplyvy človeka na okolité prostredie nie sú už väčšinou lokálneho (miestneho) rázu, ale nadobudli globálny, celosvetový charakter. Zrýchlilo sa čerpanie a využívanie prírodných zdrojov, rozmiestňovanie rôznych ľudských výtvorov a výrobkov v prostredí a hromadenie najrôznejších odpadov. V súvislosti s celkovou chemizáciou prostredia sa do prírody dostávajú látky nezapadajúce do ustálených biogeochemických cyklov.

Súčasné problémy vzťahu človeka a jeho životného prostredia sú logickým dôsledkom doterajšieho nerovnomerného vývoja ľudskej populácie a jej prístupu k využívaniu a ovplyvňovaniu prírody.

2.1.1 Znečisťovanie ovzdušia
Do ovzdušia sa dostávajú plynné, kvapalné aj pevné látky; niektoré z nich môžu byť aj rádioaktívne. Nazývame ich emisie. Pevné emisie sú rôzne častice, ktoré sa dostávajú do ovzdušia najmä z priemyselných podnikov, z elektrární atď.; spolu s prachom (zo stavebníctva, z veternej erózie a pod.) tvoria pevné látky v ovzduší. Tie najmä v niektorých veľkých mestách obmedzujú množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na povrch zeme.

Plynné znečistenie ovzdušia spôsobujú predovšetkým tieto látky:
Oxid siričitý (SO2) je najrozšírenejšou nečistotou. Z ovzdušia sa vymýva pri dažďových zrážkach, ktoré sú potom kyslé, okysľujú vodu aj pôdu, čo je veľmi nepriaznivý jav z hľadiska ekologickej rovnováhy.
Bez povšimnutia nemôže ostať neustály nárast uvoľňovania oxidov dusíka NOx do ovzdušia ľudskou činnosťou. Je to predovšetkým spaľovanie fosílnych palív v peciach a motorových vozidlách. Dusík vo vzniknutých oxidoch z motorových vozidiel má atmosferický pôvod, alebo pochádza z paliva.
Vzájomnými reakciami nečistôt v ovzduší vznikajú imisie. Vznikajú tak aj rôzne typy smogu.
Oxid uhoľnatý CO patrí medzi najrozšírenejšie jedy. Do ovzdušia je emitovaný vo veľmi veľkých množstvách, hlavne spaľovaním fosílnych palív. V dyme sa nachádza 1 - 3 % oxidu uhoľnatého CO. Odhaduje sa, že ročne sa spaľovaním palív uvoľní do atmosféry asi 3.1011 kg CO. Výfukové plyny spaľovacích motorov by podľa normy mali obsahovať maximálne 3 – 7 % CO (emisné kontroly).

2.1.2 Znečisťovanie vôd
Moria sú ohrozované najmä znečisťovaním ropnými produktami pri lodnej doprave, pri ťažbe ropy, pri haváriách tankérov. Veľké rieky ústiace do mora predstavujú väčšinou veľmi znečistené stoky prenášajúce rôzne, často toxické nečistoty, ako zlúčeniny ťažkých kovov, ďalej saponáty, pesticídy a ich zvyšky a pod.

Znečisťovanie morí ohrozuje celosvetovú produkciu kyslíka, spôsobuje zníženie rybolovu, znehodnocovanie morského pobrežia na rekreáciu a život ľudí, hynutie morských živočíchov a rastlín
.
Do vodných tokov sa vypúšťajú odpadové vody z priemyslu, z poľnohospodárskej výroby a z miest. Nečistotami sú napr. ropné produkty, saponáty, rozličné kaly, toxické látky, ale aj silážne šťavy, močovka a iné organické látky, ktoré často prenášajú aj zárodky infekcií.

Podzemné vody sú znečisťované z prehnojovanej pôdy, pri ropných haváriách a vplyvom znečistených vodných tokov. Znečistenie spodných vôd je zvyčajne veľmi dlhodobé, na niekoľko desiatok až niekoľko sto rokov.

2.1.3 Ohrozovanie pôdy
Pôda je v úzkom vzťahu k ovzdušiu a k vode, s ktorými spoločne vytvára neoddeliteľný systém. Preto je ohrozovaná každým znečisťovaním ovzdušia a vody. "Kyslý" dážď okysličuje pôdu, a tým sa menia jej vlastnosti, vyplavuje sa viac vápnika, horčíka, draslíka, ničia sa pôdne organizmy a pôda sa menej prevzdušňuje.

V pôde sa z emisií hromadia aj niektoré kovy (vanád, arzén, olovo, kadmium) a pesticídy a spôsobujú ich toxicitu. Ohrozením pôdy sú aj ropovody, z ktorých môže pri haváriách unikať do pôdy ich obsah. Pri obohacovaní pôdy priemyselnými hnojivami môže dochádzať k prehnojovaniu. Iba priemyselné hnojivá neudržia úrodnosť pôdy a ich veľmi veľké dávky spôsobujú zasoľovanie pôdy. Nevyhnutné sú preto aj organické maštaľné hnojivá, z ktorých sa vytvára humus.

Vážnym ohrozením pôdy na celom svete je vodná a veterná erózia. Erózia pôdy sa urýchľuje orbou po spádnici, cestami, odstraňovaním mačiny, nesprávnymi osevnými postupmi a veľkým zväčšovaním lánov bez ochrany lesov alebo krovín.
Okrem kvality pôdy je vážne ohrozovaný aj rozsah pôdy. Budovanie sídlisk, ciest, priemyselných a poľnohospodárskych podnikov a ťažba nerastných surovín vyžaduje často veľké plochy pôdy, a to aj úrodnej pôdy. Pôda predstavuje nenahraditeľný prírodný zdroj na získavanie potravy; úbytky ornej pôdy je preto nevyhnutné radikálne obmedziť a znehodnotenú pôdu vracať rôznymi spôsobmi rekultivácie na poľnohospodárske využitie.

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Človek a životné prostredie GYM 2.9657 1332 slov
Človek a životné prostredie 2.9182 1333 slov
Človek a životné prostredie SOŠ 2.9785 1332 slov
Človek a životné prostredie 2.9677 1332 slov
Človek a životné prostredie 2.9779 1334 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.