Ľudská spoločnosť má už dlho značný vplyv na životné prostredie, pričom jej sklon využívať ho tak, akoby to bol nevyčerpateľný zdroj, viedol opakovane ku katastrofám. Avšak v minulosti bol tlak na životné prostredie koncentrovaný iba na malé územia a viedol len k lokálnej alebo regionálnej degradácii. Napríklad spoločnosti, ktoré spôsobili prílišné spásanie vegetácie, alebo znečistenie vodných zdrojov, sa mohli presídliť do iných oblastí. A aj keď sa nemohli presídliť, lokálny hlad a choroby nezasiahli nevyhnutne do blahobytu spoločností v susediacich oblastiach. V súčasnosti je však situácia odlišná. Nárast populácie sveta a ekonomický rozvoj, intenzívna a všade prítomná industrializácia, rozvoj medzinárodného obchodu a ľudskej spoločnosti sa uskutočnili v takom rozsahu, že vážne škody na životnom prostredí a neudržateľné využívanie zdrojov Zeme už majú globálny rozsah.

Príkladov takýchto škôd a neudržateľného využívania zdrojov je vo svete mnoho. Tropické lesy sa, napríklad, v súčasnosti ničia mimoriadne rýchlo. V období od roku 1950 do konca 80. rokov sa celková plocha tropických lesov zmenšila na polovicu. Ak budú súčasné trendy pokračovať, zostane len niekoľko izolovaných oblastí týchto lesov, zanikne nespočítateľné množstvo rastlinných a živočíšnych druhov a môže dôjsť i k veľkým zmenám podnebia na Zemi.

Ropu a ostatné nerastné zdroje priemyselné krajiny rýchlo spotrebúvajú, nezvratne klesajú celkové rezervy na úkor rozvojových krajín a budúcich generácií. V mnohých moriach a oceánoch na zemeguli sú ryby takmer vychytané. Stupeň degradácie a erózie pôdy alarmujúco postupuje, rovnakou mierou vo vyspelých ako aj v rozvojových oblastiach sveta.

Okrem toho vypúšťanie odpadov do atmosféry, morí a vkladanie do zeme dosiahlo úroveň, pri ktorej sa znečistenie stalo vážnym medzinárodným, respektíve globálnym problémom. Obrovské množstvá odpadu boli vysypané do mora, čo viedlo k potenciálne nebezpečným koncentráciám chemikálií, ťažkých kovov a rádioaktívnych materiálov. Tekutý odpad spolu s rozliatym olejom poškodili najmä život v mnohých polouzatvorených moriach, a pobrežných oblastiach a na kontinentálnych šelfoch.
Podobne znečistenie ovzdušia už dlhšie nie je iba lokálnym problémom. Oxid siričitý v emisiách z elektrární a z ťažkého priemyslu značne prispeli k problému „kyslých dažďov“, ktoré v rozsiahlej miere poškodili lesy a budovy. Vietor a počasie nerešpektujú štátne hranice. Kyslé dažde spoločne so škodlivými plynmi z výfukov motorových vozidiel sú v súčasnosti veľkým problémom na väčšine územia Európy, Severnej Ameriky a Ázie ako aj v iných oblastiach.

Kyslé dažde a mnohé iné aspekty znečistenia sa naozaj stávajú nadnárodnými problémami – sú výsledkom procesov, ktoré prekračujú medzinárodné hranice. V ostatných rokoch sa nahromadili vedecké dôkazy, ktoré svedčia o tom, že niektoré polutanty v atmosfére prispeli k zhoršeniu vlastností globálnej atmosféry a k zmenám o niekoľko stupňov Celzia, spojenému s pobrežnými záplavami, regionálnymi zmenami podnebia a poľnohospodárskou a ekologickou devastáciou.

Súčasné nebezpečenstvo globálneho otepľovania a narúšania ozónovej vrstvy sú nepochybne dva najnaliehavejšie a naozaj globálne problémy životného prostredia, ktoré sú dôsledkom znečistenia atmosféry. Pokles ozónu vo vyšších vrstvách atmosféry by mohol výrazne zvýšiť radiáciu nebezpečného ultrafialového žiarenia dopadajúceho na zemský povrch. Emisie oxidu uhličitého, metánu a iných plynov by mohli viesť v polovici budúceho storočia ku globálnemu otepleniu.