Skleníkový efekt

Vzdušný obal Zeme – atmosféra – siaha do výšky niekoľkotisíc kilometrov. S rastúcou výškou sa zmenšuje jeho hustota. Pre živé organizmy je najdôležitejšou vrstvou troposféra.V priemere siaha do výšky 10 – 12 km nad zemským povrchom. Bez atmosféry by na Zemi nemohol existovať život. Prúdenie vyduchu v atmosfére sprevádzajú fyzikálne a chemické procesy, ktoré vytvárajú počasie a významne ovplyvňujú ľudské zdravie.

VZDUCH
Vzduch je zmesou vodnej pary, kvapalných a pevných zlúčenín, plynov, ktoré si do značných výšok zachovávajú stály pomer. Asi 78 % dusíka, 21 % kyslíka, 0,93 % argónu, 0,03 % oxidu uhličitého a nepatrného množstva iných vzácnych plynov, ako je hélium, neón, kryptón, xenón, radón.
Pre náš život je najdôležitejšou zložkou kyslík. Vyskytuje sa v stabilnej dvojatómovej forme O2.
Oxid uhličitý vzniká pri spalovaní väčšiny palív, pri tlení, práchnivení, pri okysličovaní v bunkách živých organizmov. Zeleň pevnín a oceánov obnovuje a udržiava v ovzduší dostatočné množstvo kyslíka. Najväčšia koncentrácia CO2 je v priemyselných oblastiach. Kým človek v dnešnej miere nevyužíval palivá, obeh uhlíka v prírode bol pomalší a pomalšie prebiehali aj procesy zvetrávania sedimentov a oxidácie starých organických látok. Lenže spalovanie palív je proces približne tisíckrát rýchlejší ako zvetrávanie a oxidácia. Vedci odhadujú, že v 20.storočí sa koncentrácia CO2 zvýšila o 25 % a predpokladajú, že do konca prvej štvrtiny 21.storočia sa ešte zdvojnásobí.
CO2 nie je jedovatý ani inak nebezpečný plyn. Naopak, jeho zvýšené množstvo vytvára priaznivé podmienky pre fotosyntézu rastlín, teda podporuje ich rast. V tomto zmysle pôsobí na rastlinstvo pozitívne.

SKLENÍKOVÝ EFEKT
CO2 prepúšťa slnečné žiarenie, intenzívne pohlcuje tepelné vyžarovanie zemského povrchu a nad zemským povrchom plní funkciu akejsi “strechy skleníka”, ktorá nebráni teplu prenikať dnu, ale neprepúšťa ho von. Preto tento jav dostal názov skleníkový efekt.
Skleníkový efekt spôsobuje zvyšovanie priemernej teploty atmosféry a ovplyvňuje zmeny jej rozloženia na zemskom povrchu. Zmenšuje sa rozdiel teplôt medzi rovníkom a pólmi, čím ochabuje cirkulácia atmosféry a prenos vlahy.
Pravdepodobne sa zvýšia dažďové zrážky nad dnes síce suchými, ale relatívne úrodnými oblasťami, zlepšia sa poľnohospodárske podmienky v severných oblasťiach, ale suché pásma sa stanú ešte suchšími a polopúšte sa premenia na púšte.

Pásmo sahel sa stane prakticky neobývateľné.

OTEPLENIE ZEME A JEHO NÁSLEDKY
Prognózy hovoria, že zdvojnásobenie CO2 v atmosfére bude znamenať vzostup teploty zemského povrchu v rozpätí od 1,5 do 4 stupňov Celzia.
Oteplovanie planéty Zem vyvolá zmeny morských prúdov (aj teplého Golfského prúdu), ktoré spolu s oteplením spôsobia roztápanie ľadovcov a tým zvýšenie hladín svetových morí a oceánov. Do roku 2050 môžeme počítať so zvýšením ich hladiny od 0,3 metra do 1,2 metra. Toto zvýšenie spôsobí zaplavovanie prímorských, pobrežných oblastí s malou nadmorskou výškou, eróziou pobreží, zasolenie sladkej vody, ohrozí ekonomický, obchodný i každodenný život ľudí na pobreží. Už za posledných 100 rokov stúpla morská hladina približne o 10 až 20 centimetrov a priemerná teplota prízemných vrstiev vzduchu vzrástla o 0,5 stupňov Celzia. Riešenie tohto závažného globálneho problému závisí od úrovne spolupráce krajín sveta.