Definícia biomasy

Biomasa je látka biologického, čiže rastlinného alebo živoíšneho pôvodu. V súvislosti s jej
energetickým využitím sa za biomasu obvykle považuje:

• odpadné a palivové drevo,
• obilná a repková slama,
• rýchle rastúce rastliny, pestované cielene pre energetické využitie, bioplyn (z odpadov živoíšnej výroby).

Pretože sa dosiaľ neustálila jednoznačná definícia pojmu biomasa, považuje sa niekedy za
biomasu aj:

• komunálny odpad,
• nemocničný odpad.

Biomasa sa považuje za obnoviteľný zdroj energie, pretože na regeneráciu využitých zásob je potrebná iba krátka doba. V prípade rastlinnej biomasy dôležité je, že sa uhlík vracia späť do prírodného kolobehu prostredníctvom fotosyntézy, takže záťaž prostredia skleníkovými plynmi je veľmi malá.

Elektráreň na biomasu

Spôsob výroby elektrickej energie v elektrárni na biomasu
Palivom v týchto elektrárňach je biomasa, resp. biopalivo. Výroba elektriny je tu obdobná ako v tepelných elektrárňach pri spaľovaní fosílnych palív (uhlie, plyn), ale so značne nižšími hodnotami emisií C02.
Podľa druhu použitého biopaliva a zariadenia na premenu bioenergie na energiu elektrickú, existuje viac základných koncepcií výroby elektriny. Sú to najmä:

• parný kotol (roštový, fluidný, atď.) na pevné, resp. plynné biopalivo s parnou turbínou a elektrickým generátorom
• spaľovacia turbína s elektrickým generátorom na bioplyn zo živočíšnych exkrementov, resp. na drevný plyn - splyňované drevo
• piestový plynový motor s generátorom poháňaný bioplynom, alebo drevným plynom
• piestový motor s generátorom poháňaný bionaftou, alebo na etanolom
• elektrochemický palivový článok napájaný bioplynom, resp. kvapalným biopalivom

Pre dosiahnutie maximálneho využitia energie v palive, sú uvedené zdroje realizované prevažne ako kombinovaná výroba tepla a elektriny - kogeneračné jednotky.

Pre dosiahnutie maximálneho využitia energie v palive, sú uvedené zdroje realizované prevažne ako kombinovaná výroba tepla a elektriny - kogeneračné jednotky.

Hlavné výhody využitia biomasy v energetike sú:

• obnoviteľnosť (nevyčerpateľnosť) zdroja energie, na rozdiel od fosílnych palív,
• z hľadiska produkcie tzv. skleníkových plynov, najmä CO2, sa považuje biomasa za
  neutrálne palivo (CO2 sa síce pri spaľovaní uvoľňuje, ale približne rovnaké množstvo CO2
  je fotosyntézou pri raste biomasy z atmosféry spotrebované),
• väčšinou zanedbateľný obsah síry,
• zvyšuje nezávislosť na dovoze primárnych energetických zdrojov,
• pestovanie biomasy zlepšuje sociálne pomery (zamestnanosť) vidieka pri transformácii poľnohospodárstva (prevod potravinárskej produkcie na priemyselnú) a prispieva k ochrane životného prostredia, poľnohospodárskej pôdy, prevažne k odstráneniu devastácie pôdy priemyselnou a ťažobnou činnosťou.

Aj napriek uvedeným výhodám sa energetické využitie biomasy doposiaľ nerozšírilo tak, ako by bolo žiadúce. Príčinou sú niektoré problémy, ktoré nie sú doposiaľ vyriešené:

• cena biomasy častokrát vplyvom spracovania a dopravy prevyšuje cenu fosílnych palív,
• spoľahlivosť dodávky do energetické výrobne môže byť nižšia ako u ostatných palív
• sezónnosť pestovania energetických rastlín vyžaduje skladovanie v pomerne veľkom
  rozsahu, pokiaľ nie je skladovaná voľne na mieste výskytu,
• menšia účinnosť a nižší výkon dostupných zariadení na energetické využití biomasy
  (v porovnaní so zariadeniami na fosílne palivá ako napr. zemný plyn, vykurovací olej atď.),
• doposiaľ neukončený vývoj niektorých zariadení pre spracovanie a dopravu biomasy,

Biomasa, podobne ako iné obnoviteľné zdroje energie, ešte stále nie je zaujímavou politickou agendou. Napriek tomu, že jej technický potenciál predstavuje až 20 % zo všetkých spotrebúvaných primárnych zdrojov, nemá u nás finančnú, legislatívnu ani politickú podporu.