CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA

Na mapovanie súčasnej krajinnej štruktúry sme si zvolili územie v Trnave, konkrétne jej centrum, mestskú časť Družba a okolie. Ako mapový podklad sme použili základnú mapu v mierke 1 : 10 000.

Trnava – prvé slobodné kráľovské mesto na území dnešného Slovenska. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Výsady slobodného kráľovského mesta udelil Trnave v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. Význam Trnavy vzrástol v 16. storočí, keď sa sem presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Trnava sa postupne stala strediskom náboženského, kultúrneho a spoločenského života Uhorska. V roku 1635 bola založená Trnavská univerzita. Významnou črtou Trnavy je jej stredoveké opevnenie z prvej polovice 13-teho storočia, ktoré bolo prestavené v 14-tom a zmodernizované v 15-tom storočí. Je to najstaršie a najrozsiahlejšie mestské opevnenie na Slovensku. Vďaka bohatej histórii dnešná Trnava ponúka neopakovateľné zážitky. 

ANALÝZA PRÍRODNÝCH POMEROV

Poloha:

Trnava sa nachádza v Trnavskom kraji na západe Slovenska. Na západe susedí s Bratislavským krajom, na východe s Trenčianskym a Nitrianskym krajom, na severe s Českom a na juhu s Maďarskom.

Krajské mesto Trnava leží medzi riekou Váh a pohorím Malé Karpaty v oblasti Podunajskej nížiny. Vrámci nej sa rozprestiera v geomorfologickom celku Podunajskej pahorkatiny, podcelku Trnavskej pahorkatiny a časti Trnavskej tabule. Mesto Trnava sa nachádza v ťažisku tohto trojuholníka.

Vo vzťahu k regionálnemu geologickému členeniu Západných Karpát a severným výbežkom Panónskej panvy mesto a jeho katastrálne územie patria do pásma vnútrohorských paniev a kotlín a v rámci neho do nížinných jednotiek, a to Podunajskej panvy, Trnavsko-Dubnickej panvy a najzápadnejšej jednotky - Blatnianskej priehlbiny. Trnava so svojím katastrálnym územím patrí do povodia Dolného Dudváhu.

Významná je poloha mesta a jeho katastrálneho územia ku geoekologickým typom, v rámci ktorých patria k pahorkatinovej akumulačno-eróznej krajine rozprestierajúcej sa v nížinách Slovenska a v rámci nej ku krajine sprašovej tabule s černozemami a lesostepou. (Trnka A. a kol., 1998)

Geologické pomery:

Povrch územia tvoria kvartérne sedimenty, z ktorých majú prevahu spraše uložené v Podunajskej nížine v poslednom, najmladšom glaciáli (wurm). Tvoria nespevnený , pórovitý, slabo priepustný sediment spravidla bez vrstevnatosti, ktorý je prerušovaný horizontami fosílnych pôd a polygenetických sedimentov, premiestňovaných splachom, ronom a v nižších polohách aj soliflukciou. Spraš tu prekrýva piesčité treťohorné štrky levantu (rumanu). Negatívne formy reliéfu, ako sú úvalinové doliny a úvaliny, vyplňujú deluviálne sedimenty, deluviálno-fluviálne sedimenty a fluviálne sedimenty, ktoré sú výsledkom exogénnej morfogenézy počas wurmu a holocénu. Tieto sedimenty tvoria prevažne hlinité, piesčito-hlinité a ílovito-hlinité polohy obsahujúce preplavené spraše. Iba na báze fluviálnych sedimentov sa nachádzajú fluviálne štrky. Pod vplyvom exogénnej morfogenézy počas wurmu a holocénu došlo k základnej geologickej diferenciácii územia.

Podľa Mederlyho a Hrešku vystupjú na území tieto základné geologické jednotky:
•Sedimentárny komplex fluviálnej nivy
•Sedimentárny komplex úvalín
•Komplex hlinitých polygenetických sedimentov
•Komplex hlinitých eolicko-deluviálnych sedimentov
•Komplex hlinitých polygenetických sedimentov
•Komplex hlinitých eolicko-antropogénnych a antropogénnych sedimentov
•Komplex hlinitých eolických spraší- táto geologická jednotka je v katastri mesta Trnava plošne dominujúca, nachádza sa na veľkých plochách sprašovej tabule.
•Komplex hlinitých eolických spraší

Veľmi pestrý bol paleogeografický vývoj územia v treťohorách počas formovania Podunajskej panvy a jej čiastkových jednotiek. Na predneogénne podložie boli uložené mohutné neogénne súvrstvia morských sedimentov badenu, sarmatu, panonu a pontu. Vystriedaním morskej sedimentácie jazerno-fluviálnou sedimentáciou vo vrchnom pliocéne došlo k uloženiu piesčitých štrkov. Piesčité štrky obsahujú valúny žúl, kryštalických bridlíc, kremeňa a pieskovcov.

Mocnosť neogénnych sedimentov v území sa mení z miesta na miesto vplyvom pôsobenia tektoniky, v dôsledku ktorej bolo územi rozčlenené do sústavy hrastí a depresií. Vplyvom pokračujúceho pôsobenia pozdĺžnej tektoniky, narastania významu priečnej tektoniky ale aj vplyvom exogénnej morfogenézy bola podmienená hrúbka spraší najmä v dôsledku fluviálnej a eolickej modelácie územia v priebehu neskorého wurmu a v holocéne.

Geomorfologické pomery:

Z morfoštruktúrneho hľadiska patrí kataster mesta do oblasti s reliéfom horizontálnej a subhorizontálnej štruktúry, morfotektonicky slabo diferencovanej, so slabým uplatnením litológie. Z morfoskulptúrneho hľadiska ide o akumulačno-erózny reliéf proluviálno-eolickej roviny. Rovina je mierne uklonená k JV. Sklony na fluviálnych nivách, úvalinách a úvalinových dolinách a rovinách sprašovej tabule nepresahujú 3˚. Strmšie sklony sa vyskytujú iba na niektorých miestach erózno-denudačných svahov pozdĺž toku Trnávky v Modranke a Krupského potoka. Najstrmšie svahy v území sa nachádzajú na erózno-denudačných svahoch medzi Bolmutovým dvorom a cestou Trnava-Bučany.

Formy reliéfu na území boli vytvorené v naviatych sprašiach, sú preto výsledkom pôsobenia geomorfologických činiteľov pôsobiacich v období neskorého wurmu a holocénu. Ide o procesy gravitačné, zrážkové, fluviálne, eolické a antropogénne. Najvyššie polohy územia majú charakter plochých povrchov a mierne uklonených plošín na sprašovej tabuli. Najnižšie polohy územia predstvujú depresné formy, a to doliny s dobre vyvinutými nivami, úvalinovité doliny, úvalinovité zníženiny, úvaliny a uzavreté depresie. Medzi plochými povrchmi sprašovej tabule a plošinami a depresnými formami sa nachádzajú nevýrazné erózno-denudačné svahy.

Charakter úvalinovitých dolín majú doliny, ktoré majú lokálne vyvinutú nivu. Pri ich vzniku mali prevahu derázne procesy nad fluviálnymi. Depresné formy v katastrálnom území Trnavy možno považovať za úvalinové zníženiny a úvaliny. Tieto depresné formy sú veľmi plytké a nachádzajú sa na veľkých plochách, prevažne na úrovni plochého povrchu sprašovej tabule, a na mierne uklonených plošinách. Sú považované za výsledok deflácie.

Podunajská nížina, ktorej súčasťou je aj územie katastra mesta Trnava, je výsledkom popaleogénnej germanotypnej tektoniky. Súčasný reliéf je výsledkom vzájomného pôsobenia endogénnych a exogénnych síl počas pliocénu a kvartéru. Hlavnými činiteľmi exomorfogenézy v tomto období boli gravitácia, povrchovo stekajúca voda, rieky, vietor, podpovrchovo odtekajúca voda a stagnujúca voda a od neolitu človek, ktorý ovplyvnil nielen priebeh exomorfogenetických procesov, ale i tvárnosť foriem reliéfu. Katastrálne územie mesta sa nachádza na nižšie vyzdvihnutom bloku tabulového stupňa Trnavskej pahorkatiny.

Pedologické pomery:

Priestorová diferenciácia pôd katastrálneho územia Trnavy je výsledkom vzájomného pôsobenia pôdotvorných hornín, foriem reliéfu a podzemnej vody. Podmienená je predovšetkým dominantným zastúpením spraší, ale aj výskytom fluviálnych, deluviálno-fluviálnych a deluviálnych sedimentov. Vývoj pôd bol ovplyvnený aj procesmi a formami exogénnej morfogenézy prebiehajúcimi v neskorom wurme a holocéne. Pozdĺž tokov ako dôležitý pôdotvorný činiteľ pôsobila povrchová a podzemná voda.
Pôdny kryt územia tvoria černozeme na sprašiach a černozeme erodované. Rozšírené sú ako černozem typická, karbonátová, černozem erodovaná, černozem hnedozemná a černozem pseudoglejová.

Hnedozeme, ktoré patria k terestrickým pôdam, sú na území málo rozšírené. Vyskytujú sa ako hnedozem typická a hnedozem luvizemná v najzápadnejšej a najvyššie položenej časti katastrálneho územia. Na fluviálnych sedimentoch sa bez trvalého vplyvu hydromorfných procesov vyvinuli čiernice. Tvoria ich čiernice typické a čiernice glejové. Černozeme, hnedozeme a čiernice sú prevažne stredne ťažké, hlboké a bezskeletnaté pôdy. Z hydromorfných pôd, ktoré sa vytvorili pod vplyvom stáleho premokrenia povrchovou alebo podzemnou vodou, sa na územím nachádzajú fluvizem a glejová pôda. Sú to pôdy ľahké a stredne ťažké, bezskeletnaté. Glejové pôdy sa nachádzajú lokálne na miestach, kde je pôdny profil dlhodobo ovplyvňovaný vysokou hladinou podzemnej vody.

Prirodzený vývoj pôd v katastrálnom území mesta bol narušený antorpogénnou činnosťou. Touto činnosťou bol pozmenený čiastočne alebo úplne pôdny kryt, najmä v intraviláne mesta, kde majú dominantné zastúpenie kultizeme a antropozeme. Kultizeme sa nachádzajú na prirodzených substrátoch , majú však kultiváciou výrazne pozmenené vlastnosti. Tvoria ich pôdy záhrad, záhradkárskych osád, vinohradov a ovocných sadov. V intaviláne mesta sú rozšírené v záhradách rodinných domov. Antropozeme tvoria antropozeme typické na umelých navážkach a antropozeme degradačné, ktoré neumožňujú rast rastlinstva. Viažu sa na zastavané plochy priemyselných závodov.

Pôdy v okolí Trnavy patria medzi najkvalitnejšie, s vysokým produkčným potenciálom na území Slovenska.

Fytogeografické členenie územia:

Z hľadiska fytogeografického členenia patrí územie Trnavského kraja do dvoch oblastí: oblasť panónskej flóry (Pannonicum) a oblasť západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale).

Pannonicum: oblasť nížin a pahorkatín južného Slovenska, na túto oblasť sú naviazané teplomilné druhy rastlín.

Carpaticum occidentale: územie pohorí, charakter rastlinstva závisí predovšetkým od nadmorskej výšky, ale prenikajú sem aj teplomilné druhy panónskej oblasti.

Z hľadiska výškovej členitosti sa na území Trnavského kraja vyskytujú tieto výškové stupne: dubový, bukovo – dubový, dubovo – bukový, jedľovo – bukový. V teplomilných dúbravách sú zastúpené najmä tieto druhy: Quercus sp., Cornus mas, Cotinus coggygria, Viburnum lantana, Fraxinus ornus, Acer tataricum, Dictamnus albus, Adonis vernalis, Inula ensifolia vrátane stepných a lesostepných elementov. V mezofilných dúbravách a dubohrabinách sa okrem dubov vyskytujú najmä tieto druhy: Carpinus betulus, Ligustrum vulgare, Rosa canina, Stellaria holostea, Galium sylvaticum a mnohé iné.

Na charakter flóry konkrétneho územia má značný vplyv jeho fytogeografická poloha. V druhovom zložení územia sa to prejavuje dominantným zastúpením teplomilných rastlinných druhov v porastoch, a to jako v prirodzenej, tak aj v synantropnej vegetácií.

Súčasná vegetácia Trnavy a jej okolia sa výrazne líši od pôvodnej prirodzenej vegetácie. Miesto lesných porastov viacerých vegetačných jednotiek, ktoré by v prípade, ak by nepôsobil vplyv človeka, pokrývali takmer celé územie, vysoko prevažujú agrocenózy s pestovanými monokultúrami plodín a segetálnymi spoločenstvami bylín. Porasty s prirodzenejším druhovým zložením sú na území vzácne a zvyšky pôvodných lesných spoločenstiev sú na území obmedzené na niekoľko málo plôch.

Porasty drevín:

Pôvodné lesné porasty boli z územia takmer úplne odstránené, zostalo iba niekoľko plošne malých porastov - skôr lesíkov alebo skupiniek drevín a líniových porastov. Popri vodných tokoch a na ich nivách zostalo niekoľko porastov triedy Quercus-Fagetea. Sú to jednak líniové brehové porasty potoka Parná, a tiež niekoľko plošných porastov. Na nive potoka Parná sú to lesík v Kamennom mlyne a lesík pri Zelenči. Na nive Trnávky sú to dva porasty v lokalite Štrky. Tieto lesíky sú viac či menej ovplyvnené ľudskou činnosťou. V stromovm poschodí sa vyskytujú jelša lepkavá, javor poľný, brest väzový, topoľ biely, vŕba krehká, z krov zob vtáči , hloh obyčajný, z významnejších druhov bylinného poschodia sú to kozonoha hostcová, veternica iskerníkovitá, hluchavka škvrnitá, múrovník lekársky.

K významným porastom územia patria porasty na mieste dlhšie vypustených rybníkov v Kamennom mlyne. Z drevín sú zastúpené topoľ biely, topoľ čierny, jaseň štíhly, vŕba krehká, vŕba biela, jelša lepkavá, brest väzový, chmeľ obyčajný. Ďalším typom porastov sú dubovo-cerové lesy.

Na vlhších stanovištiach boli na miestach pôvodných porastov vysádzané monokultúry šľachtených euroamerických topoľov. Bylinné poschodie je väčšinou chudobnejšie ako v pôvodných porastoch, ale viaceré druhy v týchto porastoch prežívajú. Na území sa vyskytujú topoľové monokultúry aj v líniových porastoch vo viacerých častiach územia. Sú to jednak stromoradia popri cestách, plotoch, najmä poľnohospodárskych dvorov, ale i iných objektov.

K plošne najväčším porastom drevín na území patrí vysadený pás drevín medzi intravilánom mesta a Kamenným mlynom. Tento porast bol založený umelo. Je prehustený, čo sa odzrkadlilo v zložení krovinného a najmä bylinného poschodia, ktoré je veľmi chudobné čo do pokryvnosti i počtu druhov.

Mnohé plošné a líniové porasty na území boli v minulosti premenené inváziou nepôvodného severoamerického druhu agát biely. Tomuto druhu sa na území veľmi dobre darí, preniká do pôvodných porastov, z ktorých vytláča domáce druhy drevín a obsadzuje aj voľné miesta, na ktorých bola vegetácia poškodená alebo odstránená ľudskou činnosťou. V agátových porastoch na území sa v krovinnom poschodí najčastejšie vyskytuje baza čierna, v bylinnom poschodí sú to: pŕhľava dvojdomá, balota čierna, šalát kompasový, lastovičník väčší a jačmeň mysí.

Na území celý rad líniových porastov drevín na medziach, popri cestách, plotoch, železnici a na terénnych zlomoch. Časté sú agátové porasty, popri vodných tokoch sú to porasty lužných drevín, vyskytujú sa všaj aj porasty s odlišným druhovým zložením. Typicky bývajú vyvinuté aj krovinné porasty , v ktorých sú časté najmä druhy trnka slivková, bršlen európsky, javor poľný.