CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA

Na mapovanie súčasnej krajinnej štruktúry sme si zvolili územie v Trnave, konkrétne jej centrum, mestskú časť Družba a okolie. Ako mapový podklad sme použili základnú mapu v mierke 1 : 10 000.

Trnava – prvé slobodné kráľovské mesto na území dnešného Slovenska. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Výsady slobodného kráľovského mesta udelil Trnave v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. Význam Trnavy vzrástol v 16. storočí, keď sa sem presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Trnava sa postupne stala strediskom náboženského, kultúrneho a spoločenského života Uhorska. V roku 1635 bola založená Trnavská univerzita. Významnou črtou Trnavy je jej stredoveké opevnenie z prvej polovice 13-teho storočia, ktoré bolo prestavené v 14-tom a zmodernizované v 15-tom storočí. Je to najstaršie a najrozsiahlejšie mestské opevnenie na Slovensku. Vďaka bohatej histórii dnešná Trnava ponúka neopakovateľné zážitky.

ANALÝZA PRÍRODNÝCH POMEROV

Poloha:

Trnava sa nachádza v Trnavskom kraji na západe Slovenska. Na západe susedí s Bratislavským krajom, na východe s Trenčianskym a Nitrianskym krajom, na severe s Českom a na juhu s Maďarskom.

Krajské mesto Trnava leží medzi riekou Váh a pohorím Malé Karpaty v oblasti Podunajskej nížiny. Vrámci nej sa rozprestiera v geomorfologickom celku Podunajskej pahorkatiny, podcelku Trnavskej pahorkatiny a časti Trnavskej tabule. Mesto Trnava sa nachádza v ťažisku tohto trojuholníka.

Vo vzťahu k regionálnemu geologickému členeniu Západných Karpát a severným výbežkom Panónskej panvy mesto a jeho katastrálne územie patria do pásma vnútrohorských paniev a kotlín a v rámci neho do nížinných jednotiek, a to Podunajskej panvy, Trnavsko-Dubnickej panvy a najzápadnejšej jednotky - Blatnianskej priehlbiny. Trnava so svojím katastrálnym územím patrí do povodia Dolného Dudváhu.

Významná je poloha mesta a jeho katastrálneho územia ku geoekologickým typom, v rámci ktorých patria k pahorkatinovej akumulačno-eróznej krajine rozprestierajúcej sa v nížinách Slovenska a v rámci nej ku krajine sprašovej tabule s černozemami a lesostepou. (Trnka A. a kol., 1998)

Geologické pomery:

Povrch územia tvoria kvartérne sedimenty, z ktorých majú prevahu spraše uložené v Podunajskej nížine v poslednom, najmladšom glaciáli (wurm). Tvoria nespevnený , pórovitý, slabo priepustný sediment spravidla bez vrstevnatosti, ktorý je prerušovaný horizontami fosílnych pôd a polygenetických sedimentov, premiestňovaných splachom, ronom a v nižších polohách aj soliflukciou. Spraš tu prekrýva piesčité treťohorné štrky levantu (rumanu). Negatívne formy reliéfu, ako sú úvalinové doliny a úvaliny, vyplňujú deluviálne sedimenty, deluviálno-fluviálne sedimenty a fluviálne sedimenty, ktoré sú výsledkom exogénnej morfogenézy počas wurmu a holocénu. Tieto sedimenty tvoria prevažne hlinité, piesčito-hlinité a ílovito-hlinité polohy obsahujúce preplavené spraše. Iba na báze fluviálnych sedimentov sa nachádzajú fluviálne štrky. Pod vplyvom exogénnej morfogenézy počas wurmu a holocénu došlo k základnej geologickej diferenciácii územia.

Podľa Mederlyho a Hrešku vystupjú na území tieto základné geologické jednotky:
•Sedimentárny komplex fluviálnej nivy
•Sedimentárny komplex úvalín
•Komplex hlinitých polygenetických sedimentov
•Komplex hlinitých eolicko-deluviálnych sedimentov
•Komplex hlinitých polygenetických sedimentov
•Komplex hlinitých eolicko-antropogénnych a antropogénnych sedimentov
•Komplex hlinitých eolických spraší- táto geologická jednotka je v katastri mesta Trnava plošne dominujúca, nachádza sa na veľkých plochách sprašovej tabule.
•Komplex hlinitých eolických spraší

Veľmi pestrý bol paleogeografický vývoj územia v treťohorách počas formovania Podunajskej panvy a jej čiastkových jednotiek. Na predneogénne podložie boli uložené mohutné neogénne súvrstvia morských sedimentov badenu, sarmatu, panonu a pontu. Vystriedaním morskej sedimentácie jazerno-fluviálnou sedimentáciou vo vrchnom pliocéne došlo k uloženiu piesčitých štrkov. Piesčité štrky obsahujú valúny žúl, kryštalických bridlíc, kremeňa a pieskovcov.

Mocnosť neogénnych sedimentov v území sa mení z miesta na miesto vplyvom pôsobenia tektoniky, v dôsledku ktorej bolo územi rozčlenené do sústavy hrastí a depresií. Vplyvom pokračujúceho pôsobenia pozdĺžnej tektoniky, narastania významu priečnej tektoniky ale aj vplyvom exogénnej morfogenézy bola podmienená hrúbka spraší najmä v dôsledku fluviálnej a eolickej modelácie územia v priebehu neskorého wurmu a v holocéne.

Geomorfologické pomery:

Z morfoštruktúrneho hľadiska patrí kataster mesta do oblasti s reliéfom horizontálnej a subhorizontálnej štruktúry, morfotektonicky slabo diferencovanej, so slabým uplatnením litológie. Z morfoskulptúrneho hľadiska ide o akumulačno-erózny reliéf proluviálno-eolickej roviny. Rovina je mierne uklonená k JV. Sklony na fluviálnych nivách, úvalinách a úvalinových dolinách a rovinách sprašovej tabule nepresahujú 3˚. Strmšie sklony sa vyskytujú iba na niektorých miestach erózno-denudačných svahov pozdĺž toku Trnávky v Modranke a Krupského potoka. Najstrmšie svahy v území sa nachádzajú na erózno-denudačných svahoch medzi Bolmutovým dvorom a cestou Trnava-Bučany.

Formy reliéfu na území boli vytvorené v naviatych sprašiach, sú preto výsledkom pôsobenia geomorfologických činiteľov pôsobiacich v období neskorého wurmu a holocénu. Ide o procesy gravitačné, zrážkové, fluviálne, eolické a antropogénne. Najvyššie polohy územia majú charakter plochých povrchov a mierne uklonených plošín na sprašovej tabuli. Najnižšie polohy územia predstvujú depresné formy, a to doliny s dobre vyvinutými nivami, úvalinovité doliny, úvalinovité zníženiny, úvaliny a uzavreté depresie. Medzi plochými povrchmi sprašovej tabule a plošinami a depresnými formami sa nachádzajú nevýrazné erózno-denudačné svahy.

Charakter úvalinovitých dolín majú doliny, ktoré majú lokálne vyvinutú nivu. Pri ich vzniku mali prevahu derázne procesy nad fluviálnymi. Depresné formy v katastrálnom území Trnavy možno považovať za úvalinové zníženiny a úvaliny. Tieto depresné formy sú veľmi plytké a nachádzajú sa na veľkých plochách, prevažne na úrovni plochého povrchu sprašovej tabule, a na mierne uklonených plošinách. Sú považované za výsledok deflácie.

Podunajská nížina, ktorej súčasťou je aj územie katastra mesta Trnava, je výsledkom popaleogénnej germanotypnej tektoniky. Súčasný reliéf je výsledkom vzájomného pôsobenia endogénnych a exogénnych síl počas pliocénu a kvartéru. Hlavnými činiteľmi exomorfogenézy v tomto období boli gravitácia, povrchovo stekajúca voda, rieky, vietor, podpovrchovo odtekajúca voda a stagnujúca voda a od neolitu človek, ktorý ovplyvnil nielen priebeh exomorfogenetických procesov, ale i tvárnosť foriem reliéfu. Katastrálne územie mesta sa nachádza na nižšie vyzdvihnutom bloku tabulového stupňa Trnavskej pahorkatiny.

Pedologické pomery:

Priestorová diferenciácia pôd katastrálneho územia Trnavy je výsledkom vzájomného pôsobenia pôdotvorných hornín, foriem reliéfu a podzemnej vody. Podmienená je predovšetkým dominantným zastúpením spraší, ale aj výskytom fluviálnych, deluviálno-fluviálnych a deluviálnych sedimentov. Vývoj pôd bol ovplyvnený aj procesmi a formami exogénnej morfogenézy prebiehajúcimi v neskorom wurme a holocéne. Pozdĺž tokov ako dôležitý pôdotvorný činiteľ pôsobila povrchová a podzemná voda.
Pôdny kryt územia tvoria černozeme na sprašiach a černozeme erodované. Rozšírené sú ako černozem typická, karbonátová, černozem erodovaná, černozem hnedozemná a černozem pseudoglejová.

Hnedozeme, ktoré patria k terestrickým pôdam, sú na území málo rozšírené. Vyskytujú sa ako hnedozem typická a hnedozem luvizemná v najzápadnejšej a najvyššie položenej časti katastrálneho územia. Na fluviálnych sedimentoch sa bez trvalého vplyvu hydromorfných procesov vyvinuli čiernice. Tvoria ich čiernice typické a čiernice glejové. Černozeme, hnedozeme a čiernice sú prevažne stredne ťažké, hlboké a bezskeletnaté pôdy. Z hydromorfných pôd, ktoré sa vytvorili pod vplyvom stáleho premokrenia povrchovou alebo podzemnou vodou, sa na územím nachádzajú fluvizem a glejová pôda. Sú to pôdy ľahké a stredne ťažké, bezskeletnaté. Glejové pôdy sa nachádzajú lokálne na miestach, kde je pôdny profil dlhodobo ovplyvňovaný vysokou hladinou podzemnej vody.

Prirodzený vývoj pôd v katastrálnom území mesta bol narušený antorpogénnou činnosťou. Touto činnosťou bol pozmenený čiastočne alebo úplne pôdny kryt, najmä v intraviláne mesta, kde majú dominantné zastúpenie kultizeme a antropozeme. Kultizeme sa nachádzajú na prirodzených substrátoch , majú však kultiváciou výrazne pozmenené vlastnosti. Tvoria ich pôdy záhrad, záhradkárskych osád, vinohradov a ovocných sadov. V intaviláne mesta sú rozšírené v záhradách rodinných domov. Antropozeme tvoria antropozeme typické na umelých navážkach a antropozeme degradačné, ktoré neumožňujú rast rastlinstva. Viažu sa na zastavané plochy priemyselných závodov.

Pôdy v okolí Trnavy patria medzi najkvalitnejšie, s vysokým produkčným potenciálom na území Slovenska.

Fytogeografické členenie územia:

Z hľadiska fytogeografického členenia patrí územie Trnavského kraja do dvoch oblastí: oblasť panónskej flóry (Pannonicum) a oblasť západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale).

Pannonicum: oblasť nížin a pahorkatín južného Slovenska, na túto oblasť sú naviazané teplomilné druhy rastlín.

Carpaticum occidentale: územie pohorí, charakter rastlinstva závisí predovšetkým od nadmorskej výšky, ale prenikajú sem aj teplomilné druhy panónskej oblasti.

Z hľadiska výškovej členitosti sa na území Trnavského kraja vyskytujú tieto výškové stupne: dubový, bukovo – dubový, dubovo – bukový, jedľovo – bukový. V teplomilných dúbravách sú zastúpené najmä tieto druhy: Quercus sp., Cornus mas, Cotinus coggygria, Viburnum lantana, Fraxinus ornus, Acer tataricum, Dictamnus albus, Adonis vernalis, Inula ensifolia vrátane stepných a lesostepných elementov. V mezofilných dúbravách a dubohrabinách sa okrem dubov vyskytujú najmä tieto druhy: Carpinus betulus, Ligustrum vulgare, Rosa canina, Stellaria holostea, Galium sylvaticum a mnohé iné.

Na charakter flóry konkrétneho územia má značný vplyv jeho fytogeografická poloha. V druhovom zložení územia sa to prejavuje dominantným zastúpením teplomilných rastlinných druhov v porastoch, a to jako v prirodzenej, tak aj v synantropnej vegetácií.

Súčasná vegetácia Trnavy a jej okolia sa výrazne líši od pôvodnej prirodzenej vegetácie. Miesto lesných porastov viacerých vegetačných jednotiek, ktoré by v prípade, ak by nepôsobil vplyv človeka, pokrývali takmer celé územie, vysoko prevažujú agrocenózy s pestovanými monokultúrami plodín a segetálnymi spoločenstvami bylín. Porasty s prirodzenejším druhovým zložením sú na území vzácne a zvyšky pôvodných lesných spoločenstiev sú na území obmedzené na niekoľko málo plôch.

Porasty drevín:

Pôvodné lesné porasty boli z územia takmer úplne odstránené, zostalo iba niekoľko plošne malých porastov - skôr lesíkov alebo skupiniek drevín a líniových porastov. Popri vodných tokoch a na ich nivách zostalo niekoľko porastov triedy Quercus-Fagetea. Sú to jednak líniové brehové porasty potoka Parná, a tiež niekoľko plošných porastov. Na nive potoka Parná sú to lesík v Kamennom mlyne a lesík pri Zelenči. Na nive Trnávky sú to dva porasty v lokalite Štrky. Tieto lesíky sú viac či menej ovplyvnené ľudskou činnosťou. V stromovm poschodí sa vyskytujú jelša lepkavá, javor poľný, brest väzový, topoľ biely, vŕba krehká, z krov zob vtáči , hloh obyčajný, z významnejších druhov bylinného poschodia sú to kozonoha hostcová, veternica iskerníkovitá, hluchavka škvrnitá, múrovník lekársky.

K významným porastom územia patria porasty na mieste dlhšie vypustených rybníkov v Kamennom mlyne. Z drevín sú zastúpené topoľ biely, topoľ čierny, jaseň štíhly, vŕba krehká, vŕba biela, jelša lepkavá, brest väzový, chmeľ obyčajný. Ďalším typom porastov sú dubovo-cerové lesy.

Na vlhších stanovištiach boli na miestach pôvodných porastov vysádzané monokultúry šľachtených euroamerických topoľov. Bylinné poschodie je väčšinou chudobnejšie ako v pôvodných porastoch, ale viaceré druhy v týchto porastoch prežívajú. Na území sa vyskytujú topoľové monokultúry aj v líniových porastoch vo viacerých častiach územia. Sú to jednak stromoradia popri cestách, plotoch, najmä poľnohospodárskych dvorov, ale i iných objektov.

K plošne najväčším porastom drevín na území patrí vysadený pás drevín medzi intravilánom mesta a Kamenným mlynom. Tento porast bol založený umelo. Je prehustený, čo sa odzrkadlilo v zložení krovinného a najmä bylinného poschodia, ktoré je veľmi chudobné čo do pokryvnosti i počtu druhov.

Mnohé plošné a líniové porasty na území boli v minulosti premenené inváziou nepôvodného severoamerického druhu agát biely. Tomuto druhu sa na území veľmi dobre darí, preniká do pôvodných porastov, z ktorých vytláča domáce druhy drevín a obsadzuje aj voľné miesta, na ktorých bola vegetácia poškodená alebo odstránená ľudskou činnosťou. V agátových porastoch na území sa v krovinnom poschodí najčastejšie vyskytuje baza čierna, v bylinnom poschodí sú to: pŕhľava dvojdomá, balota čierna, šalát kompasový, lastovičník väčší a jačmeň mysí.

Na území celý rad líniových porastov drevín na medziach, popri cestách, plotoch, železnici a na terénnych zlomoch. Časté sú agátové porasty, popri vodných tokoch sú to porasty lužných drevín, vyskytujú sa všaj aj porasty s odlišným druhovým zložením. Typicky bývajú vyvinuté aj krovinné porasty , v ktorých sú časté najmä druhy trnka slivková, bršlen európsky, javor poľný.

Vegetácia vôd a mokradí:

Rastlinstvo vôd a mokradí patrí k významným typom vegetácie okolia Trnavy. Má väčšinou vysoký stupeň pôvodnosti, vyskytujú sa tu niektoré zriedkavejšie alebo ohrozené rastlinné druhy, a na tieto spoločenstvá sú naviazané hodnotné cenózy živočíchov. Spoločenstvá stojatých a tečúcich vôd sa na území vyskytujú najmä na rybníkoch v Kamennom mlyne, v menšej miere, resp. fragmentárne sú zastúpené v tečúcich vodách. V porastoch dominujú trsť obyčajná, pálka širokolistá a pálka úzkolistá, kostihoj lekársky a hluchavka škvrnitá.

Trávinnobylinné porasty lúčneho charakteru:

Vyskytujú sa ako plošné porasty, tak aj líniové, najmä popri cestách a na hrádzach vodných tokov. Z bylín tu prevažuje šalvia hájna, ranostaj pestrý, hlaváč žltkastý, lipkavec mäkký, lipkavec syridlový, kozobrada východná a silenka obyčajná. Nevyužívané trávobilynné porasty dosť rýchlo zarastajú drevinami, viaceré však pretrvávajú relatívne dlho.

Ruderálna a segetálna vegetácia:

Ruderálna vegetácia je na území mimoriadne rozšírená. Vyskytuje sa na stanovištiach výrazne ovplyvnených alebo vytvorených človekom. Najväčší rozvoj zaznamenala v intraviláne mesta, ale tieto porasty sa vyskytujú často aj v extraviláne, najmä pri poľných cestach, poľnohospodárskych objektoch a smetiskách. Mnohé druhy prenikajú aj do relatívne prirodzených porastov. K druhom najčastejšie sa vyskytujúcim na ruderálnych stanovištiach patria: pŕhľava dvojdomá, balota čierna, pyr plazivý, pichliač roľný, šalát kompasový, pupenec roľný, bolehlav škvrnitý, palina obyčajná, viaceré druhy mrlíkov a lobôd, lopúch väčší, proso siate a konopa rumisková.

Takisto častá je segetálna vegetácia- drvivá väčšina extravilánu je intenzívne poľnohospodársky využívaná, najmä ako veľkoblokové polia. V agrocenózach sa vyskytujú porasty burín ako napr. Ostrôžka poľná, mliečnik drobný, bažanka ročná, hrachor hľuznatý, čistec ročný a pupenec roľný.

Živočíšne regióny:

Trnavský kraj patrí z hľadiska zoogeografického členenia do dvoch provincií: Karpaty a Vnútrokarpatské zníženiny, pričom Karpatská provincia sem zasahuje oblasťou Západné Karpaty s vnútorným a vonkajším obvodom. Provincia Vnútrokarpatské zníženiny sem zasahuje Panónskou oblasťou s dyjsko – moravským obvodom a juhoslovenským obvodom. Týmto krajom sa ťahajú hlavné a vedľašie migračné cesty vtákov.

Fauna intravilánu je charakterizovaná predovšetkým prítomnosťou synantropných, t. j. žijúcich na miestach ľudského obydlia, a hemisynantropných druhov, či druhov viazaných na antropobiocenózy, živočíšstvo extravilánu zastupujú pôvodné stepné a lesostepné druhy. Tieto spoločenstvá živočíchov sú človekom menej ovplyvnené.
Druhová pestrosť a početnosť stavovcov extravilánu Trnavy je podmienená charakterom a zastúpením jednotlivých suchozemských a vodných biotopov. V súčasnosti žije alebo sa prechodne vyskytuje vyše 191 druhov. Z nich najpočetnejšie zastúpenými sú vtáky. Z celkového počtu 137 druhov vtákov vyskytujúcich sa v extraviláne Trnavy je druhovo najpočetnejší rad vrabcotvarých, ďalej rad kulíkotvarých, menej husotvarých, bocianotvarých a ďalších 11 radov.

K pravidelne sa vyskytujúcim druhom, t. j. k druhom zistených vo viac ako 11 lokalitách extravilánu Trnavy, patrí hrdlička záhradná, kukučka jarabá, straka čiernozobá, ďateľ veľký, slávik červienka, slávik krovinový, drozd čierny, penica čiernohlavá, sýkorka belasá, škorec lesklý, vrabec poľný a ďalších 10 druhov.
Vtáky patria z ekosozologického hľadiska k najvýznamnejším zástupcom fauny. Až 104 druhov z nich je chránených podľa vyhlášky Predsedníctva SNR č. 125/1965 Zb. O ochrane voľne žijúcich živočíchoch a zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. a 53 druhov je zaradených do Červenej knihy ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchv ČR a SR.

Ďalšou, druhovo početne zastúpenou triedou stavovcov v extraviláne Trnavy sú cicavce. Zistených tu bolo viac ako 31 druhov zo 6 radov. Najpočetnejšie zastúpený je rad myšotvaré, ďalej piskorotvaré a ďalšie 4 rady. K pravidelne a hojne sa vyskytujúcim druhom patria predovšetkým krt podzemný, piskor lesný, myš domová, potkan hnedý a hraboš poľný. Len 32 % z nich je chránených a 11 druhov zaradených do Červenej knihy vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov ČR a SROV.

Menej početne sú v extraviláne Trnavy zastúpené ryby. Zistených tu bolo viac ako 12 druhov, z ktorých mnohé sú hospodársky významné. Samozrejme, prirodzenou cestou ale i umelým vysadením sa do našich vôd dostávajú i ďalšie druhy, ktoré sa tu môžu vyskytnúť. Sučasná fauna rýb je zastúpená 3 radmi, z ktorých najpočetnejším je rad kaprotvaré. K nehojne sa vyskytujúcim druhom rýb patrí plotica červenooká a ostriež zelenkavý, zriedkavo sa vyskytuje šťuka severná, jalec maloústy, červenica ostrobruchá, karas zlatistý a kapor obyčajný.

Obojživelníky, podobne ako ryby, patria k druhovo málopočetnej triede. Na území extravilánu Trnavy bolo zistených len 9 druhov z dvoch radov. Rad mlokotvaré - mlok močiarny a rad žabotvaré. Jediným hojnejšie sa vyskytujúcim druhom obojživelníkov, zaznamenaných na viacerých lokalitách, je však len skokan štíhly.

Druhovo najchudobnejšou triedou stavovcov v rámci extravilánu Trnavy sú plazy. Túto triedu zastupujú v Trnave len 2 druhy, a to jašterica bystrá a užovka obojková.
Rozšírenie jednotlivých druhov v rámci extravilánu mesta značne nerovnomerné, čo súvisí jednak s rozdielnym charakterom biotopov, ale i s rozdielnou ekologickou valenciou týchto druhov vo vzťahu k biotopu.

I napriek nižšej druhovej pestrosti živočíšstva a trvalého pôsobenia negatívnych faktorov v dôsledku narastajúceho civilizačného tlaku možno považovať toto územie stále za hodnotné a významné. Na súčasnom zložení fauny stavovcov obytnej časti mesta (v intraviláne) sa podieľal predovšetkým človek, a preto je v súčasnosti táto fauna charakteristická najmä zastúpením synantropných a hemisynantropných druhov.

Druhovo najpočetnejšie v rámci intravilánu sú vtáky z radu vrabcotvaré. K hojne sa vyskytujúcim druhom patrí predovšetkým hrdlička záhradná, drozd čierny, penica čiernohlavá, vrabec domový, kanárik poľný a stehlík pestrý. O menšom ekosozologickom význame tejto časti mesta svedčí i pomerne nízke zastúpenie vzácnejších druhov. Kým chránených druhov je z dôvodov takmer úplnej ochrany vtákov až 45, vzácnych druhov, resp. druhov zaradených do Červenej knihy ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov ČR a SR bolo len 12.

Menej zastúpené v intraviláne mesta sú aj cicavce. Zistených tu bolo len 18 druhov, čo je o polovicu menej ako v rámci extravilánu. Z nich druhovo najpočetnejšie boli rady myšotvarých a netopierotvarých. Menej zastúpený bol rad piskorotvarých. K hojne sa vyskytujúcim cicavcom intravilánu mesta patria predovšetkým typické synantropné a hemisynantropné druhy, ako je myš domová, potkan hnedý, ale i jež bledý a krt podzemný. Zaujímavé je zastúpenie netopierov, ktoré sa tu vyskytujú sice len zriedkavo až vzácne, ale predstavujú významnú a vzácnu zložku stavovcov intravilánu.

Z celkového počtu 18 druhov cicavcov, ktoré boli v predmetnom území zistené, 9 druhov je chránených a 6 zaradených do Červenej knihy ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov ČR a SR. Pre výskyt stavovcov v tejto zväčša zastavanej časti mesta nie sú vhodné podmienky a v dôsledku ďalších urbanizačných úprav sa tieto možnosti budú ďalej len eliminovať.

Potenciálna prirodzená vegetácia:

Potenciálna prirodzená vegetácia, je vegetácia, ktorá by sa za daných klimatických a hydrologických pomerov vyvinula na určitom mieste, keby vplyv ľudskej činnosti ihneď prestal. Na území Trnavy a v jej okolí by to boli dubové a dubovo – hrabové lesy so zástupcami druhov, ktoré sú uvedené v texte vyššie.

SÚČASNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA

Celková charakteristika mapovaného územia:

Na území, ktoré sme mapovali a porovnávali s mapovým podkladom, sa vyskytujú prevažne zastavné územia, menej poľnohospodárska pôda. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že v súčasnosti, tak ako vo všetkých väčších mestách, aj v Trnave, prevláda trend zastavovania ornej pôdy, ktorá má v okolí Trnavy vysokú bonitu a produkčný potenciál, vďaka ktorému došlo v minulosti k odlesneniu tohto územia. Z hľadiska výstavby dominujú novostavby rodinných aj bytových domov, a taktiež nákupné centrá (Tesco, Kaufland, Lidl) a iné budovy občianskej vybavenosti. Výstavba prebieha v okrajových častiach mesta aj v centre, kde okrem výstavby nových budov prebiehajú aj rozsiahle rekonštrukcie historických pamiatok. V okolí novostavieb aj v už zastavaných územiach sú vysadené a stále sa vysádzajú nepôvodné parkové dreviny, napríklad Aesculus hippocastanum alebo Robinia pseudoacacia. Hojne zastúpené sú aj Fraxinus excelsior, Tilia platyphyllos a Acer platanoides.

Charakteristika lesných porastov:

Súvislé lesné porasty sa na mapovanom území nevyskytovali. Pokiaľ by človek prestal na tomto území pôsobiť, časom by sa vytvorila prirodzená vegetácia tvorená teplomilnými dúbravami a to najmä asociáciou Queretum petraeae – cerris.

Poľnohospodárske využitie krajiny:

Trnava so svojimi pôdami patrí medzi najúrodnejšie oblasti Slovenska, a preto na jej území prebieha veľmi intenzívne využívanie poľnohospodárskych pôd. Pestujú sa teplomilné plodiny od obilnín cez kukuricu, olejnaté rastliny a iné kŕmne plodiny. V minulosti bol na tomto území významný chov hospodárskych zvierat (ošípané a hovädzí dobytok), ale v súčasnosti sa vo vačšej miere chovajú len kone. Ako som už vyššie spomínala, v súčasnosti je kvalitná pôda zaberaná na úkor výstavbe.

Vegetácia sídla:

Na mapovanom území sa vyskytuje nelesná stromová a krovinová vegetácia a to najmä popri riečke Trnávka, kde sa nachádza Bernolákov sad. Z drevín tu sú zastúpené najmä Aesculus hippocastanum, Tilia platyphyllos, Acer platanoides, Fraxinus excelsior. Pri Bernolákovej bráne sú vysadené tri stromy druhu Gingko biloba. Ďalej sa tu nachádza Ružový park s kvetinovými a ružovými záhonmi, vysadenými drevinami ako Thuja occidentalis, Taxus baccata. V Parku Mikuláša Schneidra Trnavského je veľmi pestré druhové zastúpenie drevín, napr. Aesculus hippocastanum, Tilia cordata, Fraxinus excelsior, Acer platanoides. V oblasti zástavby rodinných domov sa nachádzajú záhrady s nepôvodnými aj pôvodnými okrasnými rastlinami a poľnohospodárskymi plodinami. Na verejných pristranstvách sa kladie dôraz na sídelnú vegetáciu, a preto sa v hojnom počte vysádzajú rôzne dreviny. Pri katastrálnom úrade sú to tieto novovysadené dreviny: Daphne mezereum, Robinia pseudoacacia, Fraxinus excelsior, Acer platanoides. Na Vajanského ulici sa nacházda najmä Betula pendula. V oblasti s novo postaveným hypermarketom Kaufland sú vysadené tieto dreviny: Quercus robur, Fagus silvestris, Pinus silvestris, Picea abies, Acer platanoides, Sorbus aucuparia, Ligustrum vulgare, Sorbus torminalis a na Piešťanskej ceste za Kauflandom sú vysadené Quercus robur a Eonymus europaeus. Mimo nášho mapovaného územia sa nachádzajú aj cintoríny, vetrolamy, stromoradia a ďalšie typy nelesnej stromovej a krovinovej vegetácie.

Sieť vodných tokov a plôch:

Z vodných tokov a plôch sa na mapovanom území nachádza len riečka Trnávka, ktorá zárovneň z jednej strany vytvára prirodzenú hranicu vybranej oblasti. Breh riečky na mapovanom území je spevnený, dno vydláždené, je vybudovaná ochranná hrádza. Na ľavom brehu sa nachádza Bernolákov sad. V niektorých častiach tečie riečka pod mestom. V minulosti bola riečka silne znečisťovaná odpadmi z cukrovaru. V súčasnosti je cukrovar mimo prevádzky, preto sa kvalita vody zvýšila.

Zastavané plochy – obytné štvrte a priemyselné areály

Zastavané plochy zaberajú prevažnú časť mapovaného územia. Nachádza sa tu aj stará zástavba, a tiež novostavby bytových, rodinných domov a budov občianskej vybavenosti v okrajových častiach mesta. V centre dochádza taktiež k výstavbe, a najmä k rekonštrukcii historických pamiatok. Dá sa predpokladať, že trend výstavby bude pokračovať aj v budúcnosti, a to na úkor ornej pôdy v okrajových častiach mesta a zelených plôch v centre.

Z priemyselných areálov je vhodné spomenúť miestny cukrovar, ktorý bol postavený v roku 1868 a uvedený do prevádzky v roku 1869, kedy v ňom pracovalo viac ako 2000 ľudí. V roku 1986 sa uvažovalo s ekologickým programom výstavby novej modernej čiastiarne odpadových vôd, s rekonštrukciou a modernizáciou areálu cukrovaru.

Dopravná infraštruktúra:

S novou výstavbou úzko súvisí aj vytvorenie novej siete infraštruktúry, skvalitnenie už existujúcich komunikácií. Vznikajú nové ulice, napr. Michalská ulica, kde sa nachádza časť mestského opevnenia, pôvodné stavby, záhrady a novostavby. Taktiež v hojnom počte vznikajú kruhové objazdy. Nakoľko je centrum Trnavy veľmi prehustené premávkou, čo spôsobuje aj značné znečistenie, začala sa výstavba diaľničného obchvatu, ktorý by mal zmierniť súčasnú nepriaznivú dopravnú situáciu. Na druhej strane však dôjde k ďalšiemu zabratiu zelenej plochy v meste.

LEGISLATÍVNE VYMEDZENÉ ÚZEMIA

Chránené územia:

V mapovanej oblasti sa nevyskytujú žiadne legislatívne vymedzené územia. Mimo mapovaného územia, na Kalvárii sa však nachádzajú chránené stromy. Zaujímavou lokalitou Trnavy mimo mapovaného územia je chránený areál Trnavské rybníky. Predstavuje významný typ vodného a močiarneho biotopu na Trnavskej pahorkatine, ktorý výrazne ovplyvnil zloženie biocenózy, predovšetkým vtáctva tohto regiónu. Prvá zmienka o tejto lokalite pochádza už z roku 1528, celá rybničná sústava bola dobudovaná v rokoch 1955- 1956. Okolie rybníkov lemujú zvyšky lužného lesa . Prírodné bohatstvo Trnavských rybníkov je veľmi rozmanité. Rôznorodosť rastlinstva a charakter územia podmienil veľkú druhovú pestrosť tunajšej fauny. Najväčšiu pozornosť si zasluhujú vtáky, najmä z hľadiska výskytu a hniezdenia. Na rybníkoch sa vyskytuje až 150 chránených druhov vtákov, čo predstavuje 78,5 % z celkového počtu tu zistených druhov, z ornitologického patria k ojedinelým mokraďovým biotopom nadregionálneho významu. V blízkosti Trnavských rybníkov je hotel Koliba a prírodné kúpalisko Kamenný mlyn.

KLASIFIKÁCIA PODĽA STUPŇA EKOLOGICKEJ STABILITY

Na mapovanom území sa nachádzajú oblasti s nasledovnými stupňami ekologickej stability:

A. Zastavaná plocha (budovy, infraštruktúra...) - majú ekologický stupeň 0. Sú to oblasti bez života. Prírodné procesy by tu museli pôsobiť veľmi dlhý čas, kým by sa krajina vrátila do pôvodného stavu, kým do nej nezasahoval človek.

B. Orná pôda (plodiny monokultúr) - má ekologický stupeň 1. Sú to oblasti s veľmi nízkou biodiverzitou, aby tieto ekosystémy fungovali, musí im človek neustále dodávať hmotu a energiu. Prírodné procesy by tu pôsobili rýchlešie ako v oblastiach s ekologickým stupňom 0.

C. Parky (nepôvodné aj pôvodné druhy) - majú ekologický stupeň 3. Ide o parky so zmiešanými druhmi, čiže aj biodiverzita je vyššia.

Plochy s vyšším stupňom ekologickej stability sa na mapovanom území nenachádzajú. Za kostru ekologickej stability by sme v tomto prípade pokladali mestské parky (Bernolákov sad, Park Mikuláša Schneidra Trnavského a Ružový park).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk