Skleníkový efekt - prirodzený skleníkový efekt sa prejavuje už viac ako 4 miliardy rokov, udržujúc teploty vhodné pre život na Zemi. Koncom 80-tych rokov sa slovné spojenie "skleníkový efekt" začalo bežne používať v súvislosti s globálnym otepľovaním.
Globálne otepľovanie - ide o stav, kedy plyny vytvorené ľudskou činnosťou vytvárajú v atmosfére vrstvu, ktorá narušuje rovnovážny stav medzi prichádzajúcou energiou zo Slnka a odchádzajúcou energiu zo Zeme.
Celková bilancia žiarenia musí byť vyrovnaná - vždy musí byť rovnováha medzi dopadajúcim slnečným žiarením a odrazeným žiarením. Zem má atmosféru. Plyny v atmosfére absorbujú žiarenie avšak každý inej vlnovej dĺžky. Energia, ktorú atmosférické plyny získavajú absorpciou infračerveného žiarenia, spôsobí vibráciu molekúl, teda sa začnú zohrievať. Na podobnom princípe pracujú mikrovlnné rúry.
Skleníkové plyny - ide o plyny, ktoré absorbujú infračervené (dlhovlnné) žiarenie.
Väčšina dlhovlnného žiarenia vyžarovaného zo Zeme, sa absorbuje. Existuje len jedna oblasť slabej absorpcie v atmosfére, tzv. "atmosférické okno", ktoré dovoľuje časti infračerveného žiarenia uniknúť do vesmíru a zabraňuje prehrievaniu Zeme na teploty, ktoré sú škodlivé pre život. Keďže väčšina dlhovlnného žiarenia je absorbovaná v atmosfére, tá sa zohrieva a vyžaruje dlhovlnné žiarenie späť k zemskému povrchu a zohrieva ho. Tento jav, ktorý udržuje Zem teplejšiu ako je jej efektívna teplota vyžarovania, tj. (-18 stuňov celzia), je známy ako "prirodzený skleníkový efekt". Prirodzený skleníkový efekt udržuje Zem približne o 33 stupňov celzia teplejšiu ako by bola, keby nemala žiadnu atmosféru
Pri ďalšej produkcii skelníkových plynov vzniknú tieto problémy:
- Príliš vysoké teplotné výkyvy a nepredvídateľné zmeny počasia
- Posun podnebných pásiem smerom k pólom
- Topenie ľadovcov a následné zdvihnutie hladiny morí
- Zvýšenie teploty vzduchu a pokles jeho vlhkosti
