Znečisťovanie vodných zdrojov je celosvetovým problémom. Týka sa celej hydrosféry, teda všetkých potokov, riek, rybníkov, morí i oceánov sveta. Človek ovplyvňuje vodstvo priamo aj nepriamo. Nepriame ovplyvňovanie sa deje prostredníctvom znečistených zrážok z ovzdušia. Priamo je hydrosféra ovplyvnená znečisťovaním odpadovými vodami z priemyslu, poľnohospodárstva a ľudských sídel. Druhy a formy znečisťovania vôd sú neobyčajne rozmanité. Každá nová výroba a technologický postup, ktorý je vybudovaný bez uváženia vplyvu na životné prostredie, zvyšuje závažnosť tohto problému.

Jedným z najškodlivejších príspevkov civilizácie v mori je ortuť. Rieky jej dopravia do mora prirodzenou cestou asi 3000 ton ročne. Činnosť človeka, odpadové vody z priemyselných závodov a spaľovaním fosílnych palív zvyšuje toto množstvo na viac ako 10000 ton. Zlúčeniny ortuti podliehajú vo vode rozličným chemickým a biochemickým procesom. Koncentrujú sa v usadeninách, v rastlinstve a vodných živočíchoch. Odtiaľ sa potravinovým reťazcom dostávajú aj do človeka. Ortuť, ktorá sa do tela človeka dostane napr. konzumáciou mäsa z priotrávených rýb, spôsobuje tzv. minamatskú chorobu, nazvanú podľa miesta prvého výskytu (Japonsko). Postihnutí sa na celom tele triasli, mali neprestávajúce kŕče, nemohli ani hovoriť. Zlúčeniny ortuti sa totiž veľmi ľahko dostanú do nervových buniek.

Ďalším obrovským znečisťovateľom morí a oceánov je ropa a jej produkty. Zapríčiňujú hynutie organizmov, čím sa naruší biologická rovnováha v prírode. Liter ropy alebo ropných látok znehodnotí najmenej dva milióny litrov vody. Vytvára na hladine vody film, ktorý zabraňuje prístupu kyslíka do vody. Ak sa ropné nešťastie stane na hladine oceánov, zapríčiní nevyčísliteľné škody, masové hynutie vodných organizmov, znečistenie pobreží atď. Po niekoľkých rokoch sa však ropa z veľkej časti rozloží a stratí. Horšie je to ale v prípade, keď sa ropa dostane do podzemných vôd. V takejto situácií nenastáva biodegenerácia týchto látok ani po 50 rokoch. V podzemných vodách totiž nie je dostatok kyslíka pre baktérie, ktoré by sa o rozklad mohli postarať.