Ropné havárie a znečistenie vôd

Približne do 50. rokov nášho storočia bola chemická výroba založená prevažne na anorganických surovinách a kokse, resp. produktoch z jeho výroby. V súčasnosti je asi tretina anorganických chemikálií a vyše 80 % organických chemikálií petrochemického pôvodu. Príčinou tejto zmeny bola pôvodne nízka cena ropy a zemných plynov, ich ľahká dostupsť, lacná doprava, pohodlná manipulácia pri doprave a skladovaní a veľmi malý obsah balastných látok. Okrem toho rafinérske spracovanie ropy na pohonné látky posytovalo v súvislosti s rozvojom motorizmu množstvo vedľajších produktov, ktoré sa výhodne využívali aj dnes s výnimkou ceny ropy, ktorá sa od roku 1970 podstatne zvýšila.

Pri preprave ropy sa však stávajú havárie, ktoré vo veľkej miere dokážu narušiť ekologickú rovnováhu krajiny.

Havária lode Torrey Canyon

Rozsah a početnosť havárii s ropou vyvolávajú vo svete veľký ohlas. Prvá havária veľkého rozsahu bola 18. marca 1967. Okolo 9.00 hod. ráno loď Torrey Canyon narazila v Pollard Rock pri Seven Stones asi 24 km na západ od pobrežia Anglicka. Loď vyplávala z Perzského zálivu s konečnou destináciu v Milforde, kde mala priviesť celkove 119 00 ton kuvajtskej ropy v 18 nákladných cisternách. Šesť z nich bolo ihneď poškodených tak, že v niektoľkých nasedujúcich týždňoch postupne celý objem ropy vytiekol do mora a silne znečistil pobrežie Anglicka a Francúzska v kanáli La Manche. Existovali aj verzie ako znížiť povrchovú kontamináciu ropy a to ponorením tankera na dno.

Havária lode Amoco Cadiz

Takmer „do roka a do dňa“ po 11 rokoch sa vyskytla ďalšia ropná havária veľkého rozsahu pri pobreží Francúzska. Supertanker Amoco Cadiz narazil asi 3 km od pobrežia Portsall v Bretónsku. Tanker plával so 227 000 tonami ľahkej arabskej ropy (45 %) a iránskej (55 %) ropy, keď 19. marca 1978 narazil na plytčinu. Celý náklad lode vytiekol do mora za 14 dní a vytvoril obrovskú škvrnu na povrchu mora. Nepriaznivé počasie a vysoký podiel ľahkých aromátov, ako aj relatívne málo toxických dispergantov v porovnaní s Torrey Canyon spôsobilo, že asi 40 % vyliatej ropy pomerne rýchlo vyprchalo a rozložilo fotodegradáciou. Napriek tomu sa niektoré ľahké frakcie ropy rozustili vo vode, a tým spôsobili akútnu toxicitu morských organizmov. Táto udalosť ako jedna z mála iniciovala dlhodobý vedecký výskum vplyvom ropných havárii na morský ekosystém.Havária supertankera pri pobreží Aljašky

Dňa 24. marca 1989 tanker Exxon Valdez plávajúci pod americkou vlajkou narazil na morské dno v Blye Reef v Prince William Sound na Aljaške. Bola to dovtedy naväčšia havária ropného tankera, pri ktorej sa do mora vylialo 268 000 barelov ropy. Napriek neobvykle peknému počasiu ropa na povrchu mora zostávala veľmi dlho. Prince William Sound je známe nielen ako oblasť s krásnou a zachovanou prírodou, ale aj ako oblasť s vysokou početnosťou a rôznorodosťou divokej zveri, a tak je cieľom mnohých turistických výprav. Táto havária bola vo svete veľmi dlho kritizovaná a odsúdená ako dovtedy najväčšia ekologická katastrofa.

Ropné havárie počas vojny na Blízkom východe

Žiaľ, ešte väčšou katastrofou bola vojna v Perzskom zálive, kde krátko pred oslobodením Kuvajtu v apríli 1991 došlo k obrovským škodám na životnom prostredí spôsobených ropou. Kuvajtský záliv bol znečistený 4 veľkými zdrojmi, a to poškodením tankerov v nákladných termináloch krajiny, vypustením ropy z Al Ahmadi terminálu v Kuvajte, irackého terminálu Mina al Bakr a znečistením nákladných tankerov v Khafji v Saudskej Arábii. Veľké objemy ropy unikli voľne do životného prostredia, no prevažne pochádzali zo zničených ropných terminálov v Kuvajte (7 – 8 miliónov barelov). Vonku sa znečistilo 460 km dlhé pobrežie severného Kuvajtu, Saudskej Arábie, Bahrainu, Kataru a Spojených arabských emirátov.

Havária tankera Prestige

V roku 2002 v blízkosti brehov španielskej Galície stroskotal počas búrky grécky tanker Prestige, plaviaci sa pod bahamskou vlajkou, ktorý vo svojich útrobách viezol 77 000 ton ropy. Tanker sa rozlomil na dve časti a klesol na dno 210 km od španielskeho pobrežia. Do mora vytieklo cca 10 000 ton paliva. Podľa ekológov hrozila veľká ekologická katastrofa. Prvá veľká olejová škvrna, ktorá dosiahla španielske pobrežie, bola 16 km dlhá a 4 km široká. Záchranári našli stovky morských vtákov obalených čiernym mazom. V neposlednom rade boli ohrozené desiatky pláží a vzácnych morských živočíchov, ktoré sú tunajším najväčším bohatstvom. Tiež bol ohrozený rybolov, ktorý je jedným z hlavných zdrojov obživy v tejto časti Španielska.

Vlastný názor na tému:

Štatistiky uvádzajú približne 150 ropných havárii väčšieho rozsahu v období rokov 1974 – 1989, pri ktorých sa dostalo do mora viac ako 10 000 barelov ropy, čo následne spôsobilo zdokonalenie technickej konštrukcie tankerov a sprísnenie bezpečnostných opatrení. Tieto zmeny spôsobili pokles objemov vyliatej ropy do mora z pôvodných 2,4 na 1,5 miliónov ton ročne. Ropné havárie však predstavujú asi len 10 % z celkového množstva. Zdrojmi nežiaducich únikov ropných látok väčšieho významu sú odpadové vody z čistenia tankerov, mestské odpadové vody a prívalové vody po búrkach, atmosferické a prírodné zdroje. Avšak odpady na životné prostredie z trvalého prísunu ropných uhľovodíkov sú väčšie než odpady spôsobené poruchami a haváriami pri transporte, čiže ľudským faktorom.