Približne do 50. rokov nášho storočia bola chemická výroba založená prevažne na anorganických surovinách a kokse, resp. produktoch z jeho výroby. V súčasnosti je asi tretina anorganických chemikálií a vyše 80 % organických chemikálií petrochemického pôvodu. Príčinou tejto zmeny bola pôvodne nízka cena ropy a zemných plynov, ich ľahká dostupsť, lacná doprava, pohodlná manipulácia pri doprave a skladovaní a veľmi malý obsah balastných látok. Okrem toho rafinérske spracovanie ropy na pohonné látky posytovalo v súvislosti s rozvojom motorizmu množstvo vedľajších produktov, ktoré sa výhodne využívali aj dnes s výnimkou ceny ropy, ktorá sa od roku 1970 podstatne zvýšila.

Pri preprave ropy sa však stávajú havárie, ktoré vo veľkej miere dokážu narušiť ekologickú rovnováhu krajiny.

Havária lode Torrey Canyon

Rozsah a početnosť havárii s ropou vyvolávajú vo svete veľký ohlas. Prvá havária veľkého rozsahu bola 18. marca 1967. Okolo 9.00 hod. ráno loď Torrey Canyon narazila v Pollard Rock pri Seven Stones asi 24 km na západ od pobrežia Anglicka. Loď vyplávala z Perzského zálivu s konečnou destináciu v Milforde, kde mala priviesť celkove 119 00 ton kuvajtskej ropy v 18 nákladných cisternách. Šesť z nich bolo ihneď poškodených tak, že v niektoľkých nasedujúcich týždňoch postupne celý objem ropy vytiekol do mora a silne znečistil pobrežie Anglicka a Francúzska v kanáli La Manche. Existovali aj verzie ako znížiť povrchovú kontamináciu ropy a to ponorením tankera na dno.

Havária lode Amoco Cadiz

Takmer „do roka a do dňa“ po 11 rokoch sa vyskytla ďalšia ropná havária veľkého rozsahu pri pobreží Francúzska. Supertanker Amoco Cadiz narazil asi 3 km od pobrežia Portsall v Bretónsku. Tanker plával so 227 000 tonami ľahkej arabskej ropy (45 %) a iránskej (55 %) ropy, keď 19. marca 1978 narazil na plytčinu. Celý náklad lode vytiekol do mora za 14 dní a vytvoril obrovskú škvrnu na povrchu mora. Nepriaznivé počasie a vysoký podiel ľahkých aromátov, ako aj relatívne málo toxických dispergantov v porovnaní s Torrey Canyon spôsobilo, že asi 40 % vyliatej ropy pomerne rýchlo vyprchalo a rozložilo fotodegradáciou. Napriek tomu sa niektoré ľahké frakcie ropy rozustili vo vode, a tým spôsobili akútnu toxicitu morských organizmov. Táto udalosť ako jedna z mála iniciovala dlhodobý vedecký výskum vplyvom ropných havárii na morský ekosystém.