referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Svätopluk
Utorok, 12. novembra 2019
Tsunami
Dátum pridania: 27.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tinussska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 678
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 

Niektoré zemetrasenia boli doprevádzané ničivými vlnami, ktoré spustošili pobrežie. Nikdy nebolo jasné, koľko obetí a škôd pripadlo na samotné otrasy a koľko na následnú ničivú vlnu, ktorá dielo skazy dokončila. Tieto ničivé vlny sa nazývajú tsunami. Dnes je to medzinárodný vedecký termín, pôvodne japonské slovo, ktoré znamená „veľké vlny v prístave“.

Presná definícia znie: tsunami sú dlhé vlny katastrofického rázu vzniknuté hlavne tektonickými pohybmi na dne morí.

Tsunami je tak dlhá vlna, že ju ako vlnu ani nevnímame. Jej dĺžka je od 150 do 300 km. Výška vlny je len niekoľko desiatok centimetrov, prípadne najviac niekoľko metrov. Nabehnutím na šelf sa vlna zvyšuje, vztyčuje a mení sa na pohybujúcu sa stenu. Keď sa tlačí do zálivov alebo do ústí riek, zvyšuje sa stena ešte viac. Pritom sa tiež spomaľuje a ako obrovská hradba sa ženie na pevninu. Rýchlosť tsunami je tým väčšia, čím je väčšia hĺbka oceánu. Pre strednú hĺbku Pacifiku okolo 4000 m platí teoreticky vypočítaná rýchlosť 716 km/hod. Je to neuveriteľná rýchlosť, ale najväčšia zmeraná bola ešte vyššia – okolo 1000 km/hod. Skutočné rýchlosti väčšiny tsunami sú o niečo menšie, než teoretické a pohybujú sa medzi 400 a 500 km/hod., ale aj to stačí. Tsunami vzniká najčastejšie podmorským zemetrasením. Pohne sa vertikálna časť morského dna, prenáša sa pohyb na vodný stĺpec a voda sa rozvlní. Podmienkou tiež je, aby vertikálny pohyb nastal na menšom území. Čím silnejšie je zemetrasenie, tým je väčšia pravdepodobnosť vzniku tsunami.

Tsunami môže tiež vznikať i sopečnými výbuchmi. Veľké podmorské výbuchy majú rovnký účinok, ako zemetrasnie. Voda sa rozvlní a vlny putujú od centra vzruchu na všetky strany.

Tretí a posledný spôsob vzniknutia tsunami sú pobrežné zosuvy. I na morské dno môže skĺznuť čerstvo usadený sediment a rozvíriť tak vodný stĺpec. Tsunami takto vzniknuté nebývajú najhojnejšie a i rozsah účinku je obmedzený. Sú ale výnimky, jedna z takýchto vzniknutých vĺn bola vôbec najvyššia. Pri zemetrasení na Aljaške v roku 1899 sa zosunulo do zálivu Lituya 30 miliónov m3 zeminy. Zosuv zdvihol vodu v zálive a vytvoril vlnu 600 m vysokú.

Na ochranu pred tsunami bola zriadená tzv. varovná služba, ktorej centrum je v Honolulu a na Havaji. Spracováva hlásenia 31 seizmologických staníc a údaje z 50 mareografov. Niektoré zemetrasenia vyvolajú neškodné tsunami, ale varovania sú aj tak vyslané.

Pre nás, suchozemcov, je nebezpečie tsunami príliš vzdialené a príliš neskutočné. Ani prímorský Európania si z tsunami nerobia moc starosti, ale pre obyvateľov zeme, ktorú oblieha Pacifik, je to však nebezpečie. Obetí už bolo mnoho, ale ani dokonale organizovaná medzinárodná varovná služba, im nedokáže úlne zabrániť.

Vlastný názor na tému:

Podľa toho, čo som sa pri hľadaní informácií o tsunami dozvedela, som rada, že žijem v strednej Európe a že možnosť tsunami je tu veľmi neprevdepodobná. Neviem si prestaviť, že by som sa mala z ničoho nič vysťahovať a za pár minút by bolo po tom, čo som som si dlhé roky s rodinou budovala. Pre mňa je to hrozná predstava a určite nie len pre mňa. Je mi ľúto ľudí, ktorí túto predstavu zažívajú na vlastnej koži, ale zároveň ich aj obdivujem, že s tým dokážu žiť. Pevne verím, že sa varovné služby zdokonalia a zabránia tak mnohým stratám na ľudských životoch. A taktiež dúfam, že sa nevytvorí taká veľká vlna, ktorá by sa dostala aj k nám na Slovenko.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.