referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Utorok, 22. októbra 2019
Spútané sily Mesiaca a Zeme
Dátum pridania: 27.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tinussska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 016
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 4m 30s
Pomalé čítanie: 6m 45s
 
Energetiku vábia i nevyužité zdvihnuté vlny oceánov. Mesiac putujúci nad našimi hlavami zdvíha svojou príťažlivosťou zem, na kt. stojíme, asi o 30 cm. Toto zdvíhanie zemského povrchu nepozorujeme vôbec, ale často na mori nepostrehneme ani príliv a odliv. Inak je tomu v úzkých zálivoch, prielivoch či ústiach riek. Ako vysoko sa hladina zdvihne, závisí na mnohých prírodných okolnostiach. Rekord drží zátoka Fundy na hraniciach Spojených štátov a Kanady, kde hladina oceánu stúpa a klesá o viac než 20 m.

Keby sa nám podarilo spútať energiu kolísajúcich vodných úrovní pri pobrežiach všetkých svetadielov, získali by sme 7-krát viac elektriny, ako môžu vydať všetky rieky a jazerá našej planéty. Snahu využiť sily prílivu a odlivu dokladajú zvyšky dávných „morských“ mlynov. Konkrétna realizácia morských elektrárni však bola tak zložitá, že prvé elektrárne vznikli až v polovici 20. storočia.

Zrodili sa v Bretani vo Francúzsku a na poloostrove Kola. Francúzi začali pracovať na projekte prílivovej elektrárne v ústí rieky Rance.

Vyrobená elektrina bola v druhej polovici 60. rokov 2,5-krát drahšia, ako energia vyrobená v normálnych vodných elektrárňach. Náklady na výstavbu dosiahli totiž 100 milónov dolárov. K tomu pristupuje i ďalšia nepríjemná vlastnosť – príliv závisí nielen na otáčaní zemegule, ale aj na pohybe Mesiaca okolo našej planéty. A pretože sa Mesiac na svojej dráhe po oblohe denne oneskoruje o 50 minút, posúva sa takto každodenne i príchod prílivu. A predsa my potrebujeme vyrábať elektrinu v dobe špičkovej spotreby a nie vtedy, keď je Mesiac v priaznivej polohe.

Lev Bernštejn, hlavný inžinier jednej z elektrární navrhol východisko, ako riešiť problémy vznikajúce pri nerovnomernosti prílivu a odlivu už v roku 1946. Elektráreň by mala pracovať v šiestich „taktoch“:

1. pri odlive je úroveň vody za hrádzou vyššia, ako úroveň mora a turbína vyrába elektrinu 
2. postupne sa rodziel úrovne hladín znižuje a keď dosiahne pol metra, turbína sa zastavuje, už nemôže ďalej pracovať. Priehrada sa otvára a voda vyteká do mora
3. potom sa zapnú agregáty, ktorými je elektrina dodávaná zo siete, a pracujú ako pumpy, vyčerpavajúce vodu za priehradou.
4. keď sa začne prejavovať príliv a rozdiel úrovne hladín sa začne zvyšovať, turbína začne opäť z prílivu získavať elektrinu
5. nastane chvíľa, keď sa turbína opäť zastaví, pretože more je o pol metra vyššie. Priehrada sa preto otvára a more vyrovnáva obe hladiny 
6. začne turbína slúžiť ako agregát, ktorý dodávanú elektrinou zo siete prečerpáva vodu z mora za priehradu, takže pri začiatku odlivu bude voda v priehrade značne vyššie ako úroveň mora.

A všetko sa môže v šesťdobom takte opakovať. Elektrina by tak mohla byť k dispozicii nie len za prílivu alebo odlivu, ale i v dobe špičky spotreby, pretože vďaka prečerpávaniu je tu stále rozdiel hladín.

Lenže príroda to komplikuje ešte viac, úroveň prílivu kolísa a tu už môže efektívnej práci „morských“ elektrární pomôcť iba spolupráca s normálnymi riečnymi hydroelektrárňami.

Veľká Británia plánuje do roku 2010 pokrývať desať percent svojej elektrickej spotreby z obnoviteľných zdrojov. Veterná a slnečná energia sa ocitajú v stredobode pozornosti a záujmu. Kľúčom k dosiahnutiu spomínaného cieľa by však mohol byť – morský príliv. Výskumný tím doktora Bahaja pracuje na premene technológie veterných elektrární na technológiu funkčných podvodných turbín, ktoré by poháňali prúdy prílivu. Morské turbíny budú – na rozdiel od veterných, vytŕčajúcich nad krajinu – skryté pred zrakmi ľudí. Keďže voda má omnoho väčšiu hustotu než vzduch, tento pohon by mal byť výrazne efektívnejší pri výrobe elektrickej energie.

Ďalšou výhodou morskej turbíny je, že na rozdiel od vetra je príliv predpovedateľný, keďže súvisí s fázami mesiaca. Aj preto by mali byť morské turbíny účinnejšie. „Treba to násobiť počtom hodín, počas ktorých môže morská turbína pracovať. Napríklad, v oblasti ostrovov v La Manche je približne 45-percentná dostupnosť prílivovej energie, čo je omnoho viac než 25-percentná dostupnosť energie pre veterné turbíny.“

Výskumníci teraz v rámci trojročného projektu pracujú na lopatkách, ktoré by dokázali pracovať dlhšie obdobie pod hladinou mora bez toho, aby sa rozpadli či zhrdzaveli. Ak sa tieto technické problémy podarí prekonať, morský príliv by dokázal ľudstvu poskytnúť nekonečné množstvo čistej a obnoviteľnej energie.

Vlastný názor na tému:

Je zaujímavé, ako ľudia v priebehu niekoľkých rokov stále dokážu hľadať nové zdroje – obnoviteľné zdroje, kt. by ľudstvu priniesli nekonečné množstvo čistej energie a chránili tak prírodu, hľadajú stále nové technológie. Koľko práce museli vynaložiť, keď chceli ľudstvu dokázať, čo sa ešte dá z prírody vyťažiť a pritom jej neškodiť. Smutné je, že sa mnohokrát stretli s nepochopením. Dnes však dúfajme, že minulosť sa nebude opakovať. Ale aj tak, ľudstvo by malo prijať už každý zdroj, kt. nám poskytne čistú, obnoviteľnú energiu bez vedľajších produktov, kt. by prírodu ohrozovali, lebo z tejto Zeme sa nedá donekonečna ťažiť.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.